Na Slovensku a v Česku je skutočne veľmi vysoká koncentrácia krásy. Je tu možné veľa vidieť za pomerne lacný peniaz a v neposlednom rade aj poznávať ľudí bez akejkoľvek jazykovej bariéry, resp. viesť s nimi rozhovory nie len o počasí...
Nie je to nostalgia za starými časmi, ale tieto dve krajiny sa v jednom spoločnom štáte, minimálne v jednej veci, vhodne dopĺňali, a to v krásach prírody a architektonických pamiatkach. Toho prvého mala menšia krajina viac, a toho druhého mala viac tá väčšia.
Vysoká (754 m) - Aj keď nie najvyššia, tak aspoň najkrajšia hora Malých Karpát:
Je to len relatívne tvrdenie, každý vníma krásu inak, a tak ako sa nedá povedať či je krajšia ruža alebo ľalia, podobne je to s horami, jednotlivými vrchmi či dolinami. V každom prípade, kto ešte na Vysokej nebol, výlet na ňu nesklame ani najnáročnejšieho turistu; ak nebude mať prehnané očakávania, ale prispôsobí ich malokarpatským možnostiam. Najlepšie sa je o tom presvedčiť na vlastné oči. Jedným z pozitívov pri tom bude, že tu ani v lete nenarazíte na masovú turistiku ako napr. v Alpách, alebo Tatrách. Je to dané aj tým, že Vysoká leží mimo hlavnej turistickej magistrály. Aj preto ponúka ojedinelé výhľady; i keď nie na všetky svetové strany. Aj pohľad z Vysokej do hlbín doliny Sološníckeho potoka, na malokarpatské lesy a siluety jej najvyšších vrchov si myslím patrí k najzaujímavejším výhľadom na Slovensku.
Klasická modrá výstupová trasa na Vysokú, s prevýšením 500 m, začína v Kuchyni cez pastviny Úboč a potom sa pokračuje lesom. Ak pôjdete autom je možné dôjsť až do osady Vývrat pod Vysokou, čím sa túra o dosť skráti. Odtiaľ sa pokračuje po svahu vrchu Prístodolok. Po prechode cez sedlo, ktoré oddeľuje Prístodolok a Vysokú, nasleduje stúpanie až na vrchol Vysokej. Z vrcholu Vysokej sa ešte dajú navštíviť Taricové skaly odkiaľ sa ponúkajú ďalšie krásne výhľady do údolia.
Okrem toho, že Vysoká je lesnou prírodnou rezerváciou, kde prevažujú duby, buky, bresty, lipy, či javory, na vrchole, resp. tesne pod vrcholom sa nachádzajú aj vápencové skalné útvary a na nich vápnomilná flóra a keď sa pošťastí je možné tu zazrieť aj haju červenú - dravca z čeľade jastrabovité, alebo aspoň viaceré druhý spevavcov.
Pri dobrej viditeľnosti je z Vysokej možné vidieť okrem iného aj Biele Karpaty, samozrejme Alpy, pri strednej Devínsku Kobylu, či hrad Červený kameň (na obrázku v strede) a pri slabšej, napr. Vápennú (752 m) - po Vysokej v poradí 3. najvyšší vrch M. Karpát.
Veľkofatranská Tlstá (1.373 m) je v prvom rade krásna:
Tlstá, napriek svojmu "rozložitému" názvu, je v skutočnosti výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry (kraj Žilinský, okres Martin). Spolu s Ostrou tvoria dominanty Horného Turca. Viď obrázok.
Viac k Tlstej tu: http://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=558236
Cestou k Morskému oku:
Našu 23 km dlhú túru k Čiernemu plesu sme začali, ako inak, v osade Lysá Poľana, kde je, ako je známe, hraničný prechod. Mimochodom, túto "bránu" na Slovensko z poľských Tatier, už hádam tretie desaťročie "zdobí" chátrajúca budova, ktorá špeciálne vyniká za označeniami: EÚ, Slovensko...Rád by som sa na chvíľu vžil do pocitov zahraničného turistu, ktorý toto vidí po prvý krát. Pozitívnu reklamu to však Slovensku zďaleka rozhodne nerobí, keď si nevieme uzákoniť zákon, ktorý by urobil páku na skoncovanie s takýmto vizuálnym "týraním" turistov alebo tých, čo sa na takéto obludy musia denno denne pozerať, či už by vlastníkov donútil v stanovenej lehote objekty predať, rekonštruovať, alebo, odstrániť, ak by práve nešlo o kultúrne pamiatky a pod.
Ale poďme k príjemnejším pohľadom:
Na Slovensku spravidla nie je vidieť rozdiel medzi hospodárskymi a nehospodárskymi lesmi; minimálne na rozdiel od najnavštevovanejších poľských tatranských dolín. Viac tu: http://burkert.blog.sme.sk/c/385236/ani-v-najnavstevovanejsich-polskych-dolinach-nie-je-lykozrut-nepriatelom.html
Zaujímavosťou je, že dolina Rybieho potoka celá patrí Poľsku, ale v minulosti to tak nebolo. Pôvodná hranica medzi Uhorskom a Poľskom viedla z Rysov nie po hrebeni cez Žabie štíty nad Žabiou Bielovodskou dolinou, ale zvažovala sa do doliny poza Czarny Staw (Čierne pleso), ktoré ešte patrilo Uhorsku, pokračovala korytom Rybieho potoka vlievajúceho sa do Morského oka, ďalej pokračovala stredom Morského oka, ktoré sa v tom čase nazývalo Rybie pleso, a ďalej korytom Rybieho potoka až po jeho ústie do Bielej vody.
Až v roku 1858 bola hranica posunutá do stredu Čierneho plesa pod Rysmi. Ďalej však hranica prebiehala Rybím potokom až po jeho ústie. S nárastom turistického ruchu si však Poliaci začali nárokovať celú Dolinu Rybieho potoka. Spor bol preto odsunutý na riešenie pred medzinárodný arbitrážny súd, ktorý sa konal v Grazi. Súd aj po návšteve miesta nakoniec v r. 1902 rozhodol o priebehu hranice tak, ako ju žiadali Poliaci resp. zástupcovia Haliče, pričom Uhorsku potvrdil len malú časť územia pri sútoku Rybieho potoka a Bielej vody, kedy štátna hranica prechádza z hrebeňa Siedmich granátov do koryta Rybieho potoka asi 700 metrov pred ich sútokom.
Zľava: vľavo dole Bielovodská dol., nad ňou zľava je jej odnož Ťažká dol., priamo nad ňou Žabia Bielovodská dol., nasleduje mohutná Dolina Rybiego Potoku, nad ňou vľavo je Mengusovská dol., vpravo od Doliny Rybiego Potoku je Dol. Roztoki, ktorej pokračovaním je Dolina Pieciu Stawów Polskich, nad ňou ju "križuje" Temnosmrečianska dolina, nad ňou je Hlinská dolina a vpravo hore mohutná Kôprová dolina.
Morské oko je najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Leží vo výške 1 395,4 m n. m. a je ľadovcového pôvodu. Okolité štíty sa týčia do výšky až 1000 metrov nad hladinou plesa. Od neho je výhľad na Mengusovské štíty s Veľkým Mengusovským štítom (2 431,5 m n. m.), Nižný (2 098,1 m n. m.) a Vyšný Žabí štít (2 262,8 m n. m.), Rysy (2 499 m n. m.), najvyšší vrchol poľských Tatier, a na Mních (2 068 m n. m.).
Rozloha plesa je 34,93 ha, najväčšia hĺbka 50,8 m, dĺžka brehovej čiary 2 613 m; dĺžka plesa 862 m a šírka 566 m. Pri brehu je dno pokryté kameňmi, v strede štrkom. Okolo plesa rastú prevažne borovice, ale aj listnaté stromy (jarabina, breza). Morské oko sa skôr nazývalo aj Rybie pleso, vzhľadom na jeho prirodzené zarybnenie, čo nie je u tatranských plies zvyčajné. Pomenovanie Morské oko je zviazané so starou legendou, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom...
Cestou k Čiernemu plesu:
Ostrava - Zďaleka nie je len o uhlí:
Ostrava prekvapuje tým, že mnohé bývalé priemyselné objekty v širšom centre mesta boli premenené na unikátne kultúrno - spoločenské stánky.
Znojmo:
vyzerá ako pražský Žižkov.
Zlín:
mesto spojené s geniálnym podnikateľom a človekom s veľkým "Č" - Tomášom Baťom. Viac napr. tu: http://www.svetgralu.sk/ecasopis/sg23/files/assets/basic-html/page5.html:
"Rozvoj obuvnictví ovlivnil také architektonickou tvář města, a to především s unikátními funkcionalistickými rysy. Vznikaly proslulé Baťovy čtvrti, kde bydleli dělnici. Pod jeho vedením se pěti tisícové městečko proměnilo v aglomeraci s 43 500 obyvateli."... Viacej zaujímavého čítania o Zlíne tu: https://tema.novinky.cz/zlin
Cestou na Ďumbier (2.043 m):
na jeden z najmajestátnejších slovenských vrchov. Ale niektoré pohľady tu až mrazia.
Zostup z Ďumbiera:
Štvoroblúkový most v Spišskom Hrhove.
Viac z výstupu na Gerlach tu: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/na-strechu-slovenska-za-idealneho-pocasia-komu-sluzia-odstranene-retaze-na-gerlachu
Zobor a Nitra (z diaľnice)
Súvisiace články: http://burkert.blog.sme.sk/t/49410/potulky-slovenskom-a-cr
