výškou síce nevynikajú, ale treba brať do úvahy, že jej najvyššie vrchy prevyšujú svoje podhorie až o 500 až 550 metrov. K nim patrí aj cieľ dnešnej „túry“ - Veľká Homoľa, ktorá je svojou polohou a výškou najvýraznejším vrcholom na východnej strane južnej časti Malých Karpát. Preto aj ponúka krásny kruhový výhľad.
So svojimi 709-mi metrami nad morom je 8. najvyšším vrchom Malých Karpát a jednou z desiatich malokarpatských "7-tisícoviek" - bez jednej nuly. V rámci tohto pohoria však má minimálne 2 prvenstvá - prvé bolo uvedené v nadpise článku a druhé je v tom, že na jej vrchole je bezkonkurenčne najvyššia drevená rozhľadňa v celom pohorí, pričom v rámci Slovenska patrí do prvej desiatky svojho druhu. Jej výška je takmer 21 m. Vybudovaná bola v r. 2001 a to na návrh pána Milana Ružeka. Zaujímavosťou je, že prvú turistickú rozhľadňu na tomto vrchole vybudoval Modranský turistický spolok už v predminulom storočí – v roku 1894.
Ale pred tým než sa k nej dostaneme, je treba prekonať pohodlných necelých 250 výškových metrov, čo potrvá zhruba hodinku; ak si na výstup zvolíme „červenú trasu“ z rekreačnej oblasti Zochova chata - Piesok. Táto nás povedie okrem iného aj okolo kremencových Tisových skál, pomenovaných podľa tisov, ktoré zrejme okolo nich v minulosti rástli. Nájdeme ich vedľa lyžiarskeho svahu.
Kúpalisko pri Zochovej chate, ktoré vraj ešte pamätá dovolenky ROH. Ale pár "pacientov" ho využíva do dnes.
Zjazdár. Na zjazdovke za kúpaliskom. Zjazdovka je skôr akoby pre bežecké lyžovanie. Len vlek je tu navyše.
6 poschodová výhliadková veža nevošla ani do hľadáčika.
Lesy a lesy. Úplne vzadu je trochu vidieť Devínsku Kobylu. A na pravo zjazdovku na Pezinskej Babe.
Baba zbližšia.
Napravo matne vidieť Pezinok.
Pohľad do hĺbky. Vľavo dole.
Atómka.
Z rozhľadne, ktorá sa pri silnejšom vetre dosť nepríjemne kymáca, je pri vhodných poveternostných podmienkach vidieť nie len Biele Karpaty, Považský Inovec, Pohronský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, 105 km vzdialený Vtáčnik, ale aj 127 km vzdialené Východné Alpy, či Pavlovské vrchy a Chřiby na Morave. Tých, ktorí ich odtiaľto na prvý až desiaty krát neuvidia, uisťujú ich o tom nápisy na obrube zábradlia plošiny pri ktorých sú uvedené aj vzdialenosti k jednotlivým vrchom a pohoriam. Netreba sa obávať, stavba je hlboko zapustená a zakotvená lanami. Ale aby sa predišlo kymácaniu doporučuje sa ísť po schodoch po jednom a na vyhliadkovej plošine smie byť naraz maximálne len desať ľudí; aj keď nefúka vietor.
Krása Malých Karpát tkvie hlavne v bohatstve lesov. Na holoruby som sa nezameriaval. Pohľad na sever. Úplne vzadu sú Záruby.
Taricové skaly?
Naľavo Vysoká a napravo Vápenná, teda druhý a tretí najvyšší vrchol M. Karpát.
Vápenná zblízka; priblížená.
Napravo Vysoká.
Vysoká priblížená.
Vzadu je Záhorie.
Cestou po červenej do Modry. Tu už asi les nikdy nevyrastie.
Záver: Väčšina trasy síce vedie jednotvárnym lesom bez výhľadov, ale človek vníma vec inak ak si uvedomí, akú ekologickú hodnotu majú husté listnaté lesy; zvlášť keď vidíme ako sa naplňuje osud umelo vysadených smrekov v Tatrách a zďaleka nie len tam, ale aj na Kysuciach, v Spišskej Magure, v Levočských vrchoch..., ktoré sa na mnohých miestach podobajú mesačnej krajine. Druhá vec je tá, že s lesmi Malých Karpát, aj keď oficiálne sú chránenou krajinnou oblasťou, sa neraz zaobchádza ako s lesmi vyložene hospodárskymi. Tí čo sa o ne starajú, alebo mali by sa o ne starať, však robia len to, čo im štát a široká verejnosť dovolia.
Vinohrady nad Modrou.
