Tento článok sa venuje Národnému parku Vezuv, Sorrentu a jednej z najväčších perál Južného Talianska vôbec - Amalfskému pobrežiu.
Vezuv.
Z výstupu na Vezuv.
Pohľad z Vezuvu na severozápad. Lávové polia a za nimi Neapol. Vezuv je tretí najmenší národný park v Taliansku - zahŕňa rovnomenný masív doposiaľ činnej a jedinej aktívnej sopky na európskom kontinente, okrem ostrovných. V r. 79 n. l. mohutná vrstva sopečného popola pochovala nie len Pompeje, ale aj ďalšie 2 mestá a zároveň posunula pobrežnú líniu o niekoľko km do mora. Výbuch pred 102 rokmi znížil vrchol sopky o 160 metrov na dnešných 1.282 m.
Na vrchole sopky.
Kráter sopky by mal byť hlboký 300 m a priemer 600 m. Na jednom mieste sa z neho dokonca aj dymilo.
Pohľad na juhovýchod. Tam niekde sa nachádzajú aj Pompeje, ktoré sú údajne najobľúbenejšiou turistickou atrakciou v Taliansku. Ročne ich navštívi 1,5 mil turistov (pre porovnanie: Bratislavu navštívi 0,5 a celé Slovensko 2 mil. turistov ročne. Prahu 4 mil.). V parku rastie 18 rastlín - endemitov a hniezdia tu napr. sokol sťahovavý, krahulec obecný, dudok chocholatý a iné vzácne druhy. V lesoch prevažuje borovica a dub cezminový. V auguste 2007 tu akurát vyčíňali lesné požiare, ako aj v iných, mnohých častiach južného Talianska. Zaujívasťou, hlavne pre deti, bolo, že lietadlá, z ktorých požiare hasili, leteli pod nami.
Sorrentské pobrežie a Sorrento:
Sorrentské pobrežie. Označuje sa za jedno z najkrajších na svete. (Aj mne sa veľmi páčilo, hoci Amalfské...). Na dosah sú odtiaľto Neapolský záliv s Vezuvom na severozápade a ostrov Capri na juhozápade.
Sorrento – 17 tisícové mestečko (ale s historickým centrom porovnateľným a možno aj väčším ako majú naše krajské mestá, samozrejme okrem dvoch najväčších. Tým ale nechcem zatracovať naše mestá! Majú totiž iné historické pozadie a prešli iným vývojom. Napriek nemu oplývajú tiež svojim čarom).
Leží na útese obkolesenom roklinami. Je jedným z najvýznamnejších centier Južnej Kampánie. Ako inak, ponúka typické talianské starobylé uličky, záhrady, bujné parky, pôvabné námestíčka, balkóny plné kvetov, a nie len balkóny, kvety je tu vidieť niekde aj na múroch domov v závesných kvetináčoch a tiež v úzkych uličkách len tak položené.
Nám. Tasso. Stred mesta.
V 30-tych rokoch 19. stor. žil v meste svetoznámy ruský spisovateľ Maxim Gorkij.
Ostrov Capri sa nachádza medzi Sorrentským a Amalfským pobrežím. (Trojnásobné priblíženie).
Amalfské pobrežie:
Amalfské pobrežie je zhruba 40 km dlhé a tiahne sa od Sorrentského polostrova až po Salerno - jedno z provinčných miest regiónu Kampánia.
Positano - stredoveký prístav bývalej Amalfskej republiky.
Samotné mesto Amalfi leží 39 km juhovýchodne od Neapola v ústi hlbokej rokliny a na úpätí vrchu Monte Cerreto (1.315 m n. m). Je obkolesené dramaticky vyzerajúcimi útesmi, ale nezaostáva ani architektonicky.
V 14. stor. zasiahlo Amalfi tsunami, ktoré zničilo prístav a jeho dolné mesto. Odvtedy má mesto len lokálny význam. Domy „horného mesta“ ako keby viseli alebo boli prilepené na skalách. V údolí nad mestom sa nachádza prírodná rezervácia „Údolie Ferriera“.
Unikátna Amalfská katedrála sv. Andreja z počiatku 13. stor. s prvkami arabskej architektúry a krásnymi fasádami. Veľkými zmenami prešla v časoch baroka. Dostať sa k nej možno po 60 príkrych schodoch z útulného námestia Duomo. Nejde však o jediné námestíčko v tomto mestečku. Hádam každá "väčšia ulička" tu má malé námestie, čo fascinujúce. Avšak v Taliansku to nie je ničím výnimočným.
O výnimočnosti pobrežia svedčí aj to, že sa nachádza v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Bolo tam zaradené vďaka svojmu drsnému terénu, malebnej kráse, rozmanitosti a fotogenickým mestečkám, ktoré navyše dokonale harmonicky zapadajú do tamojšej prírody (Lattarského pohoria).
Jazda autobusom po úzkych krkolomných (aj keď kvalitných) cestách nad útesami cez viacero mini tunelov a mostov je dobrodružstvom sama o sebe
Ďalšími malebnými mestečkami pobrežia sú Ravello a Atrani.
Rozlúčka s Amalfským pobrežím. V pravo sa už črtá "Salernské pobrežie".
