je podobné tomu, ak niekto povie, že bol niekoľko krát v Prahe ale v skutočnosti tam vždy len prestupoval na stanici,
kde možno stihol v bufete hodiť do seba pol litrák Staropramenu. Aj keď aj Hurgháda môže byť pre človeka, ktorý je v moslimskej krajine po prvý krát celkom zaujímavá, nie je to takmer nič proti dojmom, ktoré je tu možné získať hoci len počas jednodňových výletov do Káhiry, Gízy, Luxoru a do neďalekých púštnych hôr. Chcel by som sa s prípadnými čitateľmi článku podeliť o niekoľko záberov a komentárov z týchto miest, vrátane Hurghady samotnej:
Nové hurghádske, cca 6 km dlhé, "korzo".
Sekalla - staršia časť Hurghady.
Aj keď sa to zdá neuveriteľné, podľa rozprávania sprievodkyne, ktorá v Egypte žije už 10 rokov, táto tu zažila aj povodeň, keď Hurghadu zaliala voda z neďalekých hôr v ktorých v decembri bežne prší aj 10 dní. Vtedy pršalo o dosť dlhšie, takže toľko vody skalnaté hory s takmer žiadnou vegetáciou nemohli udržať.
Výlet do púštnych hôr neďaleko Hurghády:
Aj keď sú púštne hory - Pohorie Červeného mora, vzdialené od Hurghady cca 20 km - na prvý pohľad bez vegetácie, beduínske ťavy, kozy a ovce sa tu uživia.
Údajne tu rastie až 20 druhov liečivých bylín a videli sme, že beduíni tu dokonca pestujú v malej záhradke aj paradajky. Končiare tu dosahujú nadmorskú výšku Nízkych Tatier, ale pôsobia mohutnejšie, lebo ich "základňa" je položená o čosi nižšie.
Zastávka v malej oáze.
"Púštne kontrasty".
Výlet, ako inak, cez púšť, do Luxoru:
Cestou z Hurghady do Luxoru krajina miestami pripomína prírodné útvary z amerického západu.
Údolie plné zelene. Krajina akoby zázrakom mení svoj ráz v bujnú vegetáciu vďaka Nílu raziacemu si svoju cca 3.000 km dlhú púť púšťou.
Po niekoľkých hodinách cesty cez púštne hory konečne civilizácia. Do Luxoru zostáva ešte asi 30 km popri jednom z kanálov Nílu:
Takúto krásnu mešitu je možné zazrieť po ľavej strane cca 10 km pred Luxorom.
Luxorské pamiatky sa delia na pamiatky na východnom brehu rieky Níl a pamiatky na západnom brehu rieky Níl. Mestu Luxor sa na ceste z Hurghády vyhýbame. Najprv ideme na západný breh Nílu, do Údolia kráľov a kráľovien, teda ideme navštíviť luxorské pamiatky na západnom brehu, a potom sa vrátime na východný breh, do samotného mesta Luxor.
Aj keď je Níl veľmi kontaminovaný biologickými odpadmi (zdochnuté kravy a pod.) mnohí Egypťania nemajú problém v ňom umývať riad. V každom prípade je to veľký zážitok vidieť tak mohutnú rieku pretekať púšťou.
Údolie kráľov a jediná prírodná pyramída v Egypte vypínajúca sa nad Údolím kráľov ukrývajúcim hrobky faraónov (je ich tu pochovaných 62). Tieto hrobky ponúkajú návštevníkom, okrem iného, k obdivu pár tisícročí staré nádherné nástenné maľby. V r. 1922 tu bol objavený Tutanchamonov hrob s nedotknutým pokladom.
Údolie kráľovien a Chrám kráľovnej Hatšepsut "zasadený" do skaly. Bol postavený z vápenca, nie z pieskovca ako väčšina ostatných pohrebných chrámov. Hatšepsut vládla v rokoch 1479 – 1458 pred Kr. Mnohí ju považovali za prvú kráľovnú v histórii a zároveň prvú ženu, ktorá sa stala faraónom. Celý komplex tvorí ojedinelú symbiózu architektúry s prírodou. Je tu pochovaná aj Nefertari - manželka najslávnejšieho egyptského faraóna - Ramessa II. Jej prepychová hrobka je však sprístupnená len veľmi obmedzenému počtu návštevníkov.
Na tomto mieste v r. 1997 islamskí teroristi postrieľali 60 zahraničných turistov. Na bezpečnosť turistov tu dnes dohliada turistická polícia.
Vrátili sme sa na východný breh Nílu. Za nami (na fotografii vzadu vľavo) je vidieť horský masív na západnom brehu Nílu v ktorom sa ukrývajú hrobky faraónov a faraóniek.
Mesto Luxor - Takto sa žije niekoľko desiatok metrov od svetoznámeho chrámu:
Odhaduje sa, že mesto obsahuje tretinu najcennejších pamiatok a starožitností celého sveta. Luxor bol v minulosti dôležitým náboženským centrom a dominujú mu dva veľkolepé chrámové komplexy: Luxor a Karnak. Do Luxorského chrámu sme sa nedostali, bol zavretý. Navštívili sme ale Chrám Karnak, resp. chrám v Karnaku (patrí pod Luxor):
Karnak je najväčším chrámovým komplexom na svete a zároveň najväčším múzeum na svete pod šírim nebom. Združuje chrámy Amon Ra, Khonso, Ipt, Ptah, Montho a chrám boha Osirida.
Výlet do Káhiry a Gízy:
Ani tesne pred pyramídami Káhirčania zjavne nemajú problém s odpadom, ktorého sa zbavujú svojským spôsobom - do kanálu. A tam kde je kanál plný odpadkov, tam ho jednoducho zasypú hlinou. Keby takto riešili problém s odpadom v Benátkach...
Je škoda, že moslimská viera, vedľa mnohých iných prikázaní, nekáže moslimom tiež udržiavať poriadok na verejných priestranstvách, resp. ak im to káže, je škoda, že Egypťania na to vo všeobecnosti nedbajú. Veď čo povedať na to, ak cestou z Káhiry na zastávke na benzínovej pumpe išli turisti vyhodiť svoje odpadky vonku do nádoby, lebo nádobka v autobuse už bola plná, no náš egyptský vodič autobusu túto nádobu bez problémov vyprázdnil na voľné priestranstvo hneď vedľa autobusu. Ak by Egypťania vo všeobecnosti dbali na poriadok okolo seba myslím že by sa im žilo lepšie. Jednak by mnohí z nich, minimálne v Káhire, získali užitočnú prácu v odpadovom hospodárstva, čím by tak menej ľudí bolo odkázaných na to, aby na každom kroku, kde sa turisti objavujú vo väčšom počte, týchto "otravovali" neustálym ponúkaním suvenírov a tovaru, a jednak by na bežných uliciach a pozdĺž ciest nebol taký veľký neporiadok. To tiež určite odrádza mnohých turistov od ďalšej návštevy Egypta. V súvislosti s neustálym ponúkaním tovaru sme sa osobne počas nášho pobytu v tejto krajine nestretli s tým, že aj keď sme si v obchode nič nekúpili ani po niekoľkominútom presviedčaní, neuraziili sa. Dokonca naše deti ešte v takomto prípade dostali zadarmo nejaký malý suvenír. Človek s tendenciou považovať všetkých moslimov za extrémistov má v Egypte šancu svoj názor zredukovať. Mnohí Egypťania oplývajú takou srdečnosťou akú je na Slovensku vídať len ojedinele. Napr. upratovači v hoteli, ak od nás dostali nejaký ten dolár za veľmi podarené rôzne výtvory, ktoré pripravovali z posteľných poťahov a z pohodených vecí na izbe, prejavovali takú čistú detskú radosť, ktorú už pomaly neprejavujú u nás ani deti; hoci často krát dostávajú, aj nezaslúžene, dary v oveľa väčšej hodnote.
Konečne Gíza a pyramídy:
Podľa mystikov, ezoterikov a hermetikov je predstava o tom, že pyramídy boli hrobkami, rovnako nezmyselná, ako keby sa tvrdilo, že hrobkami európskych panovníkov boli katedrály, v ktorých boli pochovávaní. Pravdepodobne boli aj zasväcovacími strediskami. Takto mal vonkajšok pyramídy symbolizovať dušu, ktorá ako plameň sa dvíha z úrovne hmoty k nebesiam – pozemské, viditeľné prechádza vo večné a neviditeľné.
„Pyramídy budú stáť ešte tisícročia a ľuďom budú hlásať vysoké pravdy, ktoré sú do nich vstavané. Tí, ktorí majú oči a uši, nájdu a poznajú ich vznešené pravdy, i keď nebudú schopní pochopiť všetky ich matematické a astronomické zákony“... „Vo svete geometrických predstáv je tvar rovnoramenného trojuholníka symbolickým obrazom Boha. Rovnostranný trojuholník zjavuje v sebe skryto štyri rovnostranné trojuholníky. Ak aspekt Boží vstúpi z bez priestorového, bez časového a bez rozmerného stavu do stavu trojrozmerného, prejaví sa v čísle štyri“. „Základným tvarom hmoty je kocka. Aj rôzne kryštály vznikli podľa tohto zákona. V kocke však skryto spočíva tvar, ktorý ma iné zákony ako kocka; neskladá sa totiž zo štvoruholníkov, ale zo štyroch trojuholníkov...“
Dodnes zostáva v súvislosti s pyramídami celá rada nevyriešených záhad. Čo povedať napr. na zbytok alabastrového plášťa, ktorý kedysi zahaľoval celú pyramídu a ktorý je tak rovný, že odchýlka od ideálnej priamky nie je viac než 200 tisícina milimetra?
Zrejme najviac diskutovanou je technická stránka ich vybudovania, ktorá by bola problém i pre súčasnú vyspelú techniku. Preto nechýbajú ani hypotézy, že pri stavbe pyramíd boli využívané magické sily. Veď ako dokázal vtedajší človek vytesať, naložiť, previesť, zložiť a vyzdvihnúť do výšky takmer 150 metrov dvoj až 30 tonové kamene opracované tak jemne, že i po tisícročiach nie je možné medzi nich vsunúť ani list papieru?
Ďalšou z mnohých záhad je, ako dokázali vtedajší stavitelia situovať Cheopsovu pyramídu presne v tretine medzi rovníkom a severným pólom, pričom táto pyramída údajne leží presne v strede obývateľnej plochy Zeme.
Sfinga:
Otto von Gerlach vo svojom komentári k Novému zákonu píše, že: „Štyri zvieratá, alebo skôr bytosti stelesnené vo sfinge (ľudská hlava s telom býka, s tlapami leva a položenými orlími krídlami) sú obrazným znázornením najvyšších síl vo stvorení v službách Stvoriteľa.“ „V postave sfingy bolo pred budúcimi pokoleniami skryté veľké tajomstvo“...
Herbert Vollman tvrdí, že: „Iba málo dochovaných postáv sfingy zodpovedá pôvodnej forme“...„O bytostiach, ktoré Sfinga stelesňuje je zmienka aj v Zjavení Jánovom /4,6-8/, kde sa o nich píše (z nedostatku našej reči sú tam nazvané ako zvieratá), že strážia Boží trón“.
Záver:
V Egypte si bežný Európan, alebo Slovák, uvedomí, ako sa nám na Slovensku vo všeobecnosti dobre žije. Jedna egyptská libra je cca 5 Sk, pričom mesačný plat učiteľa je 500 a lekára s praxou 1000 eg. libier. Policajti zarábajú od 400 do 800 libier, ale títo aspoň majú možnosti, ako si pomôcť sami... Ale oficiálne korupcia v krajine neexistuje... Dôchodky poberajú iba štátni zamestnanci a rodinné prídavky sú pojmom neznámym. Napriek tomu je v Egypte dosť vysoká pôrodnosť, keďže dôchodky vo všeobecnosti neexistujú a o rodičov by sa v starobe okrem vlastných detí sotva niekto iný mohol postarať. Oficiálna nezamestnanosť je tu len 10%, ale v skutočnosti je to s veľkou pravdepodobnosťou oveľa väčšie číslo. Z oficiálnych zdrojov sa tu človek sotva dozvie pravdu. Za kritiku prezidenta sa tu trestá. Za veľa hovorí aj to, že v TV si bolo možné vybrať z niekoľkých ruských programov, ale anglický, alebo nebodaj! americký program, aspoň v našom hoteli, dostupný nebol.
Použitá leteratúra:
Herbert Vollman: Vedenie pre svet zajtrajška;
Elisabeth Haich: Zasvätenie;
Chalil El Hakim: Tajomstvo pyramíd.
