kde zaznelo inak múdre heslo: "Poznaj svoju vlasť!"... Tou bolo viac než polovicu môjho doterajšieho života Československo.
A týmto "heslom" som sa riadil pomerne dlho. Na prvej zahraničnej dovolenke som bol keď som mal 38 rokov (Tenerife 2006) (pred tým som služobne bol pár krát v zahraničí). Dovtedy som zahraničné dovolenky vytrvalo odmietal. Riadil som sa tým, že je zbytočné utrácať peniaze na spoznávanie zahraničných krajín, keď ešte zďaleka nepoznám mnoho krásnych vecí, ktoré mám/máme po ruke, teda na Slovensku a v Česku, kde je skutočne veľmi vysoká koncentrácia krásy, je ju možné vidieť za pomerne lacný peniaz a v neposlednom rade aj poznávať ľudí bez akejkoľvek jazykovej bariéry, resp. viesť s nimi rozhovory nie len o počasí...
Nie je to nostalgia za starými časmi, ale tieto dve krajiny sa v jednom spoločnom štáte, minimálne v jednej veci, vhodne dopĺňali, a to v krásach prírody a architektonických pamiatkach. Toho prvého mala menšia krajina viac, a toho druhého mala viac tá väčšia.
Týmto článkom teda začína séria potuliek Slovenskom, Moravou a Českom; alebo naopak. Komu ako pasuje.
1996 - 2000:
Slovenský raj a uväznená koza medzi dvoma vodopádmi v rokline Suchá Belá. Keď ma zbadala začala mečať a bežať ku mne. Ťažko povedať ako sa tam ocitla.
Roklina Kyseľ.
Javornícka poľana - krásne miesto v Slánskych vrchoch, na ich hrebeni, nad Prešovom. Slánske vrchy predstavujú najvýchodnejší geomorfologický celok Západných Karpát. Sú ako majestátna hradba, ktorá oddeľuje rovinný reliéf Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny
Olomouc - Dolné námestie, teda nie to hlavné.
Olomouc - Horné námestie.
Ďalšie fotografie z rokov 1996 - 2000 (fotené nie digitálnym fotoaparátom; skenované):
Čierna hora - na vrchole Sivca (780 m). Ide o malé hory pri Košiciach. Čierna hora je horský krajinný celok najvýchodnejšej časti Slovenského rudohoria. Na severe hraničí so Šarišskou vrchovinou, na severozápade s Braniskom, na východe s Košickou kotlinou, na juhu a západe s Volovskými vrchmi (hranicu tu tvorí Čermeľská dolina). Pohorím preteká turisticky významná rieka Hornád, ktorá tu vytvorila najkrajšiu dolinu v blízkosti mesta Košice nazývanú Hornádska dolina. Čierna hora sa delí na päť podcelkov a to Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy a Hornádske predhorie. Najvyššími vrchmi Čiernej hory sú vrchy Roháčka (1028 m) a výhľadová a turistami vyhľadávaná Čierna hora (1025 m), ktoré ako jediné prevyšujú nadmorskú výšku 1000m. Nachádzajú sa v podcelku Roháčka. Najvyšším vrchom Bujanovských vrchov je Suchý vrch (798 m). Tento podcelok je celkovo veľmi pekný aj vďaka Ružínskej priehrade, ktorá tu bola vybudovaná v rokoch 1963-1970. Najviac navštevovaným vrchom Čiernej hory s najkrajším výhľadom je práve vrch Sivec (780 m), ktorý sa nachádza v podcelku Pokryvy. Z jeho vrcholového brala je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry. http://www.keturist.sk/info/okolite-hory/cierna-hora/
2005:
Vodopád Skok.
Tatranská Javorina.
Prešov
Súľov.
Kostolecká súteska v Strážovských vrchoch.
Kľak, M. Fatra. Fačkovské sedlo
Pohľad na opačnú stranu - na Strážovské vrchy. Fačkovské sedlo
Čičmany.
Vrch Strážov.
To je niekde medzi Západným a Stredným Slovenskom.
Turiec.
Veľká Fatra z Turca.
Dolný Kubín.
V 18. storočí 3. najväčšie mesto Uhorska - Banská Štiavnica. Aj keď si neviem predstaviť, kde tých 27.000 ľudí žilo, keďže dnes sú tu aj paneláky a toľko ľudí tu zďaleka nežije. Od roku 1993 sa mesto nachádza na zozname UNESCO.
Kremnica sa môže pochváliť niečím, na slovenské pomery veľmi nezvyčajným; jej mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a jednou z mála, ktoré fungujú nepretržite.
Pernštejn - kráľ moravských hradov.
Boskovice.
Telč a jeho námestie, ktoré je považované za jedno z najkrajších v Európe. Od r. 1992 je na zozname UNESCO.
"Český Pezinok". Mesto vína - Znojmo.
Hrad Bítov. Juh Južnej Moravy.
Zámok Vranov nad Dyjí. To, čo tomuto zámku nedokázali spôsobiť Švedi počas 30 ročnej vojny, zariadil požiar v r. 1665, ktorý z vtedajšieho hradu na strmej skale nad riekou Dyje urobil ruinu. Požiar však dal vzniknúť krásnemu barokovému zámku.
Zámok Lysice na Morave prešiel v 30-tych rokoch 18. stor. barokovou prestavbou, ale dnešnú podobu získal až v 19. a 20. stor.
Mestečko Lomnice (na Morave).
2006:
Znie to možno neuveriteľne, ale aj na západe Slovenska môžu padať lavíny. Ešte v máji je po lavíne v Manínskej tiesňave v Strážovských vrchoch pri Považskej Bystrici vidieť jej pozostatky.
Jaskyňa Domica.
Moravský hrad Buchlov.
Barokový zámok a jeho priľahlé záhrady v Kroměříži sú od r. 1989 na zozname UNESCO.
Embéčka stopäťka... V r. 1997 bol Kroměříž vyhlasený za najkrajšie historické mesto v ČR.
Pre značnú schátralosť bol pôvodne gotický hrad Karlštejn v 16. stor. opravený do renesančnej podoby. V rokoch 1877-1889 bola vykonaná celková rekonštrukcia hradu, ktorá síce znamenala zásah do jeho autentičnosti, ale vďaka nej sa z hradu nestala ruina. Dokonca ide o najnavštevovanejší hrad (vrátane zámkov) na územiach bývalého Česko - Slovenska.
Hrad Křivoklát v r. 1826 vyhorel, ale vtedajší majitelia našťastie rozhodli o jeho rekonštrukcii do pôvodnej, viacmenej gotickej podoby.
Hrad Český Šternberk.
Pôvodne gotický zámok Konopište bol v r. 1889 až 1894 prestavaný do romantickej podoby.
Dnešná podoba Smolenického zámku pochádza až zo začiatku 20. storočia, keďže v 19. storočí úplne vyhorel a zachovalo sa z neho len torzo. Napriek tomu, že ide o "novostavbu" má zámok svoje čaro.
Bojnický zámok (hrad) bol v rámci bývalého Československa tretím najnavštevovanejším medzi zámkami a hradmi; po Karlštejne a Hlubokej. Najväčšie zmeny v renesančnom duchu sa na Bojnickom zámku vykonali v 16. a 17. storočí za čias Thurzovcov. Dnešná romantická úprava bola realizovaná v r. 1899-1909. Túto inicioval Ján Pálffy inšpirovaný reštauračnými prácami francúzskeho architekta. V rokoch 1939 - 1945 bol majiteľom zámku Ján Baťa.
Myjavská pahorkatina.
Mesto, ktoré sa mi páči najviac hádam zo všetkých na svete. Aj keď najradšej mám Prešov a Bratislavu.
Ešte zalesnené... Františkánske nám., Bratislava
Z Bratislavského Kamzíka sa ponúka v otáčacej reštaurácii výhľad nie len na Alpy (za vhodného počasia), ale okrem iného aj na lužné lesy a vodnú nádrž Gabčíkovo.
Západné Slovensko, alebo stredné Slovensko? Isté však je, že ide Strážovské vrchy, dlhé cca 50 km (sever-juh) a široké cca 30 km a tiež o Súľovské vrchy, Národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly a Chránenú krajinnú oblasť Strážovské vrchy. Dolu je obec Suľov.
"Bonsaj" v Súľovských vrchoch.
Mne tá skala pripomína sliepku...
Hlbocký vodopád pri Bytči. Má 15 metrov. Je súčasťou spomínanej NPR Súľovské skaly.
Strečno.
Zvolen
Veľký Rozsutec.
Na hrebeni Malej Fatry:
Pohľad z Chlebu na severozápad, do Starej doliny v Malej Fatre.
Pohľad na sever. Za Veľkým Rozsutcom (vľavo vzadu) sú Pilsko a Babia hora. V strede je Stoh a to na pravo by mal byť Žobrák.
Západné Tatry sú vzadu v strede a Veľký Choč vpravo.
Pohľad na východ. Vľavo hore je Veľký Choč. Vpravo vzadu sú Nízke Tatry.
Pohľad na juh, na more kopcov.
Juh Malej Fatry. Jesenný a (nižšie) jarný Šíp.
Šíp z inej strany.
Starý hrad. Malá Fatra.
Kriváň.
Západné Tatry z Liptova.
Nad Bobrovcom.
Pod Chočskými vrchmi, Liptov.
Cestou z Liptova na Oravu.
Pohľad z Volovca, október 2016. Viac z tejto túry tu: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/volovec-2-063-m-zapadne-tatry-rohace
Skalnaté pleso
Železná studienka Bratislava, marec 2016
Jaslovské Bohunice. Z diaľnice.
