podľa Ottovho náučného slovníka je druhým najkrásnejším mestom v bývalom Hornom Uhorsku.
Čo sa týka veľkosti mesta, pre objektívnosť treba uviesť, že na Slovensku sú len 2 veľké mestá: Bratislava a Košice. A potom je dlho, dlho nič a za ním nasleduje skupinka miest s približne rovnakým počtom obyvateľov, ktoré by sme mohli v stredo - európskych pomeroch označiť skôr ako mestá malé. Medzi ne patrí okrem Prešova aj Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Za týmito menšími mestami nasledujú mestá ešte o trochu menšie, ako: Trnava, Martin, Trenčín, Poprad... ďalej nasledujú mestečká a pár väčších dedín povýšených, mne z neznámeho dôvodu, na mestá.
A čo sa týka krásy, tak to je ešte viac subjektívna vec. Som síce rodený Prešovčan, ale rovnako ako Prešov sa mi páči napr. aj Banská Bystrica. Nespomínam naše dve najväčšie mestá, lebo tie sú v inej kategórii. Spravidla platí, že čím väčšie mesto tak tým viac krásnych zákutí, pamiatok, starobylých uličiek a námestí v ňom. Minimálne to platí o našich dvoch najväčších mestách.
Ale tento článok je venovaný Prešovu,
a špeciálne jeho menej opozeraným budovám, uliciam a pod.:
Začíname na severnej strane ul. Jarkovej a pokračujeme na ul. Okružnú..., aby sme urobili okruh starým mestom cca v smere hodinových ručičiek...
Okružná ulica, resp. ulička. Na tejto nenápadnej ulici sa nachádza jedna z najväčších prešovských architektonických a historických zaujímavostí, o ktorej je reč nižšie:
Prešovskí Židia a komplex stavieb prešovskej ortodoxnej židovskej obce na Okružnej ulici:
"Prešov bol slobodným kráľovským mestom, v ktorom sa Židia celé stáročia nesmeli usadiť. Obývali neďalekú obec Šebeš-Kelemeš (dnešné Ľubotice), odkiaľ prichádzali do Prešova za obchodom. Prvým židom žijúcim natrvalo v meste bol vplyvný obchodník Marek Holländer, ktorému sa podarilo usadiť sa v meste aj napriek protestu mnohých mešťanov. Na hlavnom námestí dal postaviť Neptúnovu fontánu. ... Pred 2. svetovou vojnou žilo v Prešove 4 308 židov, ktorí predstavovali 17,6% z celkového počtu obyvateľov. Táto komunita bola takmer úplne vyhubená."
Tento komplex budov je súčasťou 10-tich objektov Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
"Celý objekt Prešovskej synagógy bol postavený v rokoch 1897-1898 a to košickou stavebnou firmou Kollacsek & Wirth na voľných pozemkoch pri hradobnej priekope po zbúraní mestkého opevnenia."
"Striedmy vonkajšok synagógy skrýva doslova poklady - unikátne zachovaný interiér s kompletným vnútorným zariadením a pestrofarebnými maurskými nástennými dekoráciami. V budove synagógy na prvom poschodí, v tzv. ženskej galérii, sú vystavené exponáty z pôvodného Židovského múzea, napríklad Barkányová zbierka judaík (predmetov týkajúcich sa života židovskej komunity), ktoré prežili holokaust a ktoré z pražského múzea boli do Prešova naspäť privezené v r. 1993. Aj pre túto zbierku prešovská synagóga patrí k najatraktívnejším židovským pamiatkam na Slovensku. A ko najkrajšiu funkčnú synagógu na Slovensku sa ju v rokoch 1989 – 1990 neúspešne snažili získať a previezť do USA Židia z Los Angeles."
V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešla synagóga generálnou rekonštrukciou a dodnes slúži ako miesto židovských bohoslužieb a tiež aj ako miesto konania koncertov vážnej hudby.
Zdroje: https://www.severovychod.sk/vylet/zidovska-synagoga-v-presove
Tesne vedľa synagógy je v súčasnosti už iba pozostatok niekdajšieho pozoruhodného viacúčelového vodného systému Prešova fungujúceho na dnes už zaniknutom Mlynskom potoku, resp. vodnej priekope, ktorá od 13. storočia slúžila jednak na poháňanie dvoch mestských vodných mlynov a jednak dopĺňala obranný systém mesta. V neskoršom období Mlynský potok slúžil aj ako zdroj úžitkovej vody, ktorá sa z neho prostredníctvom unikátneho kolesa prečerpávala do mestských cisterien.
Ulička nad synagógou.
Bosák a Bosáková banka:
Bola postavená v secesnom štýle, v r. 1924 a pomenovaná je po rodákovi zo Šariša (konkrétne z Okrúhleho, okr. Svidník) Michalovi Bosákovi, ktorý sa stal pomerne významným bankárom v USA.
Keďže jeho životný príbeh je veľmi inšpirujúci, pripájam pár odsekov z jeho životopisu (za ktorými nasledujú ďalšie fotografie):
V lete roku 1886, keď mal Michal Bosák 16 a pol roka, zatúžil po novom a tajnom svete, kde sa ľahšie zarobí peniaz, po Amerike. Otec a mama ho vystrojili na cestu a strýko mu strčil do vrecka jeden dolár so slovami: "Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza." Za dedinou mu otec ešte povedal: "Nikdy sa neopi syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž."
Ako mnohí slovenskí prisťahovalci, aj on začínal preberaním a triedením uhlia. Za túto prácu dostával 75 centov denne. Neskôr zostúpil pod zem, do hĺbky uhoľnej bane, kde zarobil 90 centov denne a potom 1,25 dolára denne.
Nebola to však práca pre neho, hľadal si iné zamestnanie. Zamestnanie si našiel u obchodníka Michala Zemányho. Rozvážal pivo po okolí. Bosák zistil, že zlepšený obchod Zemányho je predovšetkým jeho zásluhou. Ambície byť lepším a "sedliacky rozum" mu hovorili, aby si vytvoril vlastný obchod a nie pre niekoho pracoval. Uzrel v ňom plán, že sa osamostatní.
S malými úsporami sa pustil v roku 1893 do obchodu v Olyphante, kde odkúpil malý bar, krčmu. Michal Bosák vedel vo svojej malej krčmičke vytvoriť slovenské stredisko, kde sa stretávala celá slovenská kolónia.
Vo voľných chvíľach si dopĺňal svoje vzdelanie a usilovne sa učil anglicky. Čoskoro svojou prirodzenou inteligenciou a usilovnosťou získal také vedomosti, že vynikal. Slovenskí vysťahovalci sa začali obracať na "Majka", ako ho volali, o radu a pomoc, najmä pri rozličných finančných transakciách. Nechávali si u neho peniaze, aby im ich ochraňoval. Chceli, aby im zabezpečil lodné lístky pre seba a rodinných príslušníkov. Takto sa malá krčmička začala meniť aj na lodnú agentúru.
V roku 1897 z malej krčmičky už bol veľkoobchod s liehovými nápojmi. Zároveň si Bosák otvoril súkromnú banku, MICHAL BOSAK PRIVATE BANK a agentúru lodných spoločností.
Veľmi rád rozprával, ako sa dostal do predstavenstva First National Bank v Olyphante. Keď sa mestečko Olyphant rozrastalo, rástol aj počet našich rodákov a zároveň aj ich vplyv na obchodný stav banky. Bosák mal slušný vklad v banke a mal mnoho priateľov, ktorých mohol banke ako vkladateľov odporúčať. Preto akcionári banky zvolili Michala Bosáka za člena predstavenstva. Bosák hovoril: Čo som ja vedel o bankovom obchode?
Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa tomu nikdy nenaučím. Napokon aj moja angličtina bola obmedzená. Tým menej som rozumel technickým výrazom bankovníckeho obchodu. Ale chodieval som na každú schôdzu, počúval a zapisoval som si, aby som si to lepšie zapamätal. Na druhý rok som bol zase zvolený. Potom som sa tu a tam aj ozval. Ale vždy s obozretnosťou, aby som neurobil nejaký omyl, aby ma tí druhí členovia nevysmiali. Konečne som veci ovládal práve tak, ako iní členovia správy. Mojou žiadosťou teraz už bolo, aby som sa ja stal prezidentom tejto banky."
Čoskoro sa stal najväčším účastinárom Olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom. Svoje meno preslávil tak, ako sa to žiadnemu Slovákovi nepodarilo. V jeho dobe americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre. Aj First National Bank dostala toto povolenie a tak podpis Michala Bosáka sa dostal na americký dolár. Jeho meno, ako prezidenta tejto národnej banky, sa objavilo na 5, 10 a 20 dolárových bankovkách, ktoré boli vydané 25. júna 1907. Vyznamenanie, ktoré sa mu dostalo podpisom na dolároch, si veľmi vážil.
Ale Bosák nebol len bankárom. Od začiatku bol jedným z najagilnejších organizátorov a podporovateľom ušľachtilých vecí. Bez Michala Bosáka sa prakticky nekonala ani jedna zo slovenských národných akcií v Amerike. Zúčastnil sa na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na známej Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa po 1.svetovej vojne.
Pri návšteve rodného kraja chcel veľmi pomôcť svojim blízkym. V Okrúhlom dal na mieste krčmy v roku 1925 postaviť školu s podmienkou, že v Okrúhlom nebude viacej krčma.
Zdroj: http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59306
Ulica Slovenská a priľahlé okolie:
Írska krčma.
Reprezentatívne a administratívne sídlo bývalej Šarišskej župy na Slovenskej ulici. Inak, ak by bolo na mne, správne členenie štátu by som opäť vrátil do pôvodných žúp. Župy predstavovali prirodzené, nie umelé členenie aké máme teraz - na 8 umelých krajov búrajúcich prirodzené hranice našich regiónov. Dnes máme síce menej krajov, ale o to viac umelých okresov.
"Barokový Františkánsky chrám. Bol slávnostne vysvätený v r. 1735. Nové, rozsiahlejšie stavebné práce boli na kostole urobené o storočie a pol neskôr po veľkom požiari v decembri 1870, ktorý zničil interiér kostola, vrátane hlavného oltára. Po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo. Veže sú odvtedy v podobe akú poznáme dnes.
V rokoch 1984-1991 bol chrám podrobený nevyhnutnej generálnej oprave počas ktorej boli vymenené oba pieskovcové portály, takmer všetky okná a rímsy, strecha kostola a veží, a aj staré vežové hodiny. Úprava budovy kláštora bola ukončená v r. 1993."
Zdroj: https://www.legendarium.info/vylet/frantiskansky-kostol-presov
Plzeňská ulica & Prešov bol jedným z prvých miest bývalého ČSSR, ktorý zaviedol trolejbusovú dopravu.
Z východnej časti starého mesta sa stáčame cez jeho južnú stranu do západnej, nižšie položenej časti:
Pravoslávny katedrálny chrám kniežaťa A. Nevského. Začali ho stavať v r. 1946 a dokončený bol v r. 1950.
O Šarišskej stolici sa v minulosti hovorievalo, že na jej území sa nachádza najviac krčiem a hostincov v celom Uhorsku. V jej sídle, v Prešove (Eperješi) sa už krátko po roku 1900 pýšili najslávnejšou kaviarňou a hotelom s názvom - Berger." Otvorené mali po celú noc.
A tu ho máme, slávneho Bergera. Nie je to ten v strede, ale tá budova napravo.
"Prešov bol už v stredoveku známy svojimi vínnymi pivnicami, ktoré v niektorých domoch boli aj trojpodlažné. Dovážalo sa do nich víno najmä z Tokaja. V roku 1854 fungovala v Prešove vináreň pod mestským domom aj vínna krčma. V závere 19. storočia, okolo roku 1870, vznikla jedna z najlepších kaviarní horného Uhorska - už spomínaná Kaviareň Berger. Postavili ju bratia Samuel a Henrich Bergerovci na ploche viacerých prízemných domov, ktoré jej noví majitelia prestavali a zachovali iba suterén. V budove na rohu Hlavnej a Ružovej ulice urobili centrum spoločenského života s prepychovým interiérom v secesnom štýle s obrovskými zrkadlami, freskami, krištáľovými lustrami, masívnym nábytkom, pozlátenými svietnikmi a luxusnými kobercami. Vystupovali tam rôzni kabaretní umelci, cigánska hudba, hostia si mohli zahrať biliard, karty, prečítať dennú tlač dovážanú aj z mimo územia Uhorska, dámy si mohli pozrieť módne trendy v časopisoch vydávaných v Paríži či Viedni. K dispozícii bol alkohol z viacerých kútov sveta. Chválili sa, že na kávu používajú krištáľovo čistú vodu z horského prameňa Delňa. V ponuke bola zmrzlina - denne 10 druhov aj viacero chladených nápojov.
Majitelia Bergeru mali smutný osud, počas druhej svetovej vojny ich deportovali do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Po znárodnení komunisti hotel premenovali na Verchovinu, dnes je budova znova slúži pôvodnému účelu, je v nej kaviareň a piváreň. Je to jedna z mála kaviarní, ktorej tradícia prešla s menšou prestávkou až do súčasnosti."
Zdroj: https://www1.pluska.sk/fotostory/najmodnejsia-kaviaren-rakusko-uhorsku-tipnite-kde-bola
Areál mestského lesoparku Kvašná voda, kde v malom vyviera skvelá kyselka, ktorá na Slovensku možno nemá konkurenciu.
Z nápisu: "V prírode treba žasnúť nad jej krásou a sýtiť sa jej pokojom a logikou." "Chrániť prírodu to nie je len prejav lásky k nej, ale aj občianska povinnosť a vyspelosť človeka."
ul. Horárska, Za kalváriou.
Z návršia Kalvárie, ktorý je jedným z posledných výbežkov Šariskej vrchoviny, sa ponúkajú výhľady nie len na mesto ale aj na jeho malebné okolie. V pozadí Čergovské pohorie, Malá a Veľká stráž.
Barokový komplex Kalvária skrýva mnohéhé cenné hrobky. Na fotografii v strede je ale bývalá ZŠ pre 1. stupeň, kde boli spojené do jednej triedy minimálne 2 ročníky. Moja sestra (1956) to ešte zažila.
Kdesi som vyčítal, že nejaký E. Fenyes sa v zemepisnom slovníku Uhorska z r. 1851 vyjadruje o Prešove ako meste s nádhernou polohou, peknými ulicami aj budovami. Ďalší autor - O. Potemkin..., písal o Prešove v podobnom duchu.
Centrum mesta ako na dlani. A v pozadí vľavo, za kostolnou vežou, je vidieť Kapušiansky hrad.
Južná časť centra mesta s Univerzitou P. J. Šafárika a v pozadí sú Slanské vrchy.
Metropola Šariša zo ŠŠ hradu. Viac foto tu: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/sarissky-hrad-2012-a-vyhlady-z-neho
