Pričom nie je tajomstvom, že drvivá väčšina našich rómskych spoluobčanov je z rôznych príčin dlhodobo sociálne odkázaná na štát. Ich počet na Slovensku sa v 2. polovici minulého storočia údajne zdvojnásoboval každých 10 rokov. Bez ohľadu na to, či toto zdvojnásobovanie bude v tomto storočí pokračovať každých 10, alebo "len" každých 20, alebo 30 rokov, nie je ťažké si domyslieť, že následky tohto vysoko negatívneho demografického vývoja skôr alebo neskôr tvrdo zasiahnu celé Slovensko - keďže finančné možnosti štátu sú obmedzené a na dlh sa nedá žiť donekonečna.
A to ešte nehovoríme o stupňovaní prejavov rasovej neznášanlivosti na ktorej veľkú zásluhu má aj nepochopiteľne tolerantná a ústretová sociálna politika "riešenia" rómskej otázky, ktorá z dlhodobého hľadiska najviac škodí práve Rómom, keďže ich nepriamo podporuje v mnohých negatívnych návykoch.Pozn.: Problémom nie sú Rómovia ako takí, ani ich počet, ale ich všeobecná dlhodobá sociálna odkázanosť bez vyhliadky na zásadnejšiu pozitívnu zmenu do budúcnosti; čo potvrdzuje minulosť, prítomnosť a určite to budú potvrdzovať aj nasledujúce roky, a zrejme aj desaťročia. A problém je aj v tom, že štát za tie roky svojim extrémne zhovievavým prístupom podstatnú časť sociálne odkázaných Rómov naučil, že ľudia, ktorí budú ignorovať nutnosť plánovaného rodičovstva nebudú braní na zodpovednosť ale budú finančne podporovaní , z čoho ich deti budú mať alebo majú len veľmi malý úžitok.
Na tento vývoj dopláca, a v budúcnosti bude ešte viac doplácať najmä sociálne odkázaná vrstva obyvateľstva. Medzi túto vrstvu sa bude musieť deliť, stále na viac častí rozdelený, pravdepodobne ešte menší balík peňazí určený na sociálne dávky aký je tu k dispozícii dnes. Dlhoročný negatívny demografický vývoj tomu jasne nasvedčuje.
Prvý krok k riešeniu rómskej otázky
Preto v r. 1999, a opakovane v rokoch 2001 a 2003 bol z mojej strany na Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR opakovane podávaný návrh novely zákona o rodinných prídavkoch a rodičovskom príspevku v tom smere, aby sa tieto vyplácali maximálne len na dve deti a to:
1. bez spätnej účinnosti,
2. s možnosťou uplatnenia si úľav na dani z príjmu pri treťom a ďalších deťoch zo strany jedného z rodičov,
3. s odkladom účinnosti, aby mal každý dostatok času si uvedomiť, že plodenie detí nie je len právo ale zakladá aj povinnosť o deti sa postarať,
4. s masívnou včasnou osvetou zameranou na to, že tí ktorí vykonávajú činnosť, pri ktorej plodia alebo môžu splodiť deti, musia rátať s tým, že o tieto sa budú musieť postarať predovšetkým oni sami a samozrejme aj materiálne - finančne. Nemôžu sa spoliehať len na sociálne dávky, rodinné prídavky a rodičovský príspevok od štátu. Dávky sú len dávkami, rodinné prídavky sú len prídavkami a príspevky sú len príspevkami. Kto sa nevie alebo kto sa nemôže materiálne postarať o deti, keďže sám je odkázaný na sociálne dávky, nemal by v tom čase deti plodiť, resp. by nemal prípadné splodenie "riskovať". Lebo materiálna starostlivosť o deti má byť pochopiteľne hlavne na pleciach rodičov, nie daňových poplatníkov. Takýto rodičia môžu byť radi, ak ich štát za ich nezodpovedný prístup nebude brať na zodpovednosť a namiesto toho im poskytne rodinné prídavky a rodičovský príspevok aspoň na dve deti.
Zamietnutie návrhu sa dalo očakávať
Návrh, ako sa aj dalo očakávať, bol Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po každom zamietnutý.
Zaujímavosťou ale je, že v r. 1999 bol podporený ako vysoko užitočný a dobre odôvodnený dokonca ľavicou stranou - konkrétne prešovskou centrálou Strany demokratickej ľavice, z ktorej bol aj vtedajší minister práce, soc. vecí a rodiny Peter Magvaši.
A tak sa problém stále prehlbuje. Štát, samosprávy alebo mimovládne organizácie síce pomôžu nejakému počtu sociálne odkázaných Rómov, ale zároveň sa oveľa väčší počet Rómov do problémov dostáva - a to najmä zásluhou ignorovania nutnosti plánovania rodičovstva.
Argumenty a alibizmus ministerstva ako vyšité
A tu sú dôvody ministerstva, ktorými daný návrh zamietlo. Za nimi nasleduje krátky komentár, resp. proti argumenty, ktoré doposiaľ zostali zo strany ministerstva nevyvrátené; resp. "nevyslyšané", aj keď mu tieto boli zaslané (ide o skrátenú verziu so zachovaním zmyslu):
1. „...rodina má právo rozhodovať o počte svojich detí a úlohou štátu je vytvárať podmienky pre ochranu zdravia jej členov"".
Toto právo predmetný návrh s dôvodovou správou nikomu neberie. Je v nich výslovne uvedené, že každý má právo mať toľko detí koľko chce. Avšak v budúcnosti ak niekto bude mať chcieť viac ako 2 deti, tak materiálne zabezpečenie o ne by malo byť v prvom rade na jeho pleciach a nie na pleciach daňových poplatníkov. Čo je na tom zlé ? Je ľahké hovoriť o právach, ak sa zároveň neponúkne riešenie z čoho tie práva naplniť tak, aby to nebolo na úkor tých, ktorí k otázke plánovaného rodičovstva pristupujú zodpovedne, resp. daňových poplatníkov.
2. „...navrhované opatrenie by sa dotklo radu tri a viacdetných rodín, ktoré zodpovedne plnia svoje rodičovské poslanie..."
Je zodpovedným plnením si rodičovského poslania aj prípad mnohých rodičov, ktorí sú sami odkázaní na sociálne dávky a napriek tomu privádzajú na svet jedno dieťa za druhým? Iba týchto prípadov sa predmetný návrh týka. Z neho, ako aj z dôvodovej správy to jasne vyplýva. Návrh vylučuje spätnú účinnosť a navrhuje úľavu na dani z príjmu pri narodení tretieho a ďalšieho dieťaťa v poradí. Je zamlčiavané, že tí rodičia, ktorí sa o svoje deti nestarajú, páchajú trestný čin zanedbania povinnej výživy a deti im môžu byť odňaté. Povinná výživa predsa nespočíva len v nakupovaní, varení a kŕmení, ale spočíva najmä zarábaní finančných prostriedkov z ktorých majú byť zabezpečené materiálne potreby vlastných detí. Kompetentní sa zrejme radšej pridržiavajú tohto pohodlného výkladu povinnej výživy.
3. „...v Európe prakticky neexistuje krajina s takou rodinnou politikou..."
V Európe tiež zďaleka neexistuje v prepočte na počet obyvateľov krajina s tak veľkým počtom Rómov, ktorých populačná krivka rýchlo rastie, čoho následkom sú už dnes obrovské problémy nakoľko títo sú viac menej odkázaní na majoritnú spoločnosť. Ak aj náhodou by bola v Európe krajina s takýmto problémom ako máme my a mala by takú istú rodinnú politiku, tak to ešte zďaleka neznamená, že naša rodinná politika je preto správna.
4. „...ak by sa väčšine rómskych rodín neposkytoval rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tretie a ďalšie dieťa, ich sociálna situácia by sa musela v súlade s ústavou SR garantovanými právami riešiť dávkou sociálnej pomoci"
S touto argumentáciou by bolo možné súhlasiť v prípade, že naša štátna pokladnica by nemala dno a možnosti štátu by boli neobmedzené. Znova treba poukázať na to, že návrh by nemal spätnú účinnosť a tento počítal s odkladom účinnosti, aby mal každý dostatočný čas oboznámiť sa s jeho dôvodmi a zmeniť svoje postoje. Nežije drvivá väčšina Rómov už dnes v absolútne neľudských podmienkach napriek tomu, že ústava teoreticky garantuje zabezpečenie základných životných podmienok ?
5. ...Váš návrh vnímame skôr ako snahu o riešenie dôsledkov než príčin nežiaduceho spôsobu života niektorých skupín obyvateľstva." Nové legislatívne návrhy obsahujú ustanovenia, ktorých účelom je predchádzať zneužívaniu sociálnych dávok a prispievať k podpore zodpovedného prístupu k rodičovstvu."
Aj keby sa podarilo zabezpečiť, že z rodinných prídavkov by mali úžitok výlučne len deti, je reálne na základe toho očakávať, že to výraznejšie prispeje k zodpovednejšiemu prístupu pri plodení detí ? Veď Rómovia podľa MPSVR SR vo všeobecnosti nezneužívajú plodenie detí ako zdroj finančného príjmu. Alebo áno ? Pravdou bude skôr to, že mnohí Rómovia (nie všetci) pred pohlavným stykom nerozmýšľajú, či dôjde k oplodneniu, alebo nie a či budú môcť sami materiálne zabezpečiť narodené dieťa. Je to tak preto, lebo štát ich dokázal presvedčiť o tom, že plnenie vyživovacej povinnosti sa na nich nevzťahuje a že je to štát, ktorý je povinní sa materiálne postarať o ich deti. Ak je táto úvaha aspoň z časti pravdou, tak potom predmetný návrh pomáha zásadným spôsobom riešiť najväčšiu z príčin tohto správania.
6. „ Za podstatne dôležitejšie pre podporu zodpovedného plnenia rodičovskej funkcie považujeme najmä prístup k rodičom a mladým ľuďom bez kvalifikácie na trh práce, systematickú výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne problémových rodín, počnúc v predškolských zariadeniach, dôslednejšiu verejnú kontrolu plnenia povinnej školskej dochádzky, možnosti profesijnej prípravy a výchovu k manželstvu a zodpovednému rodičovstvu."
Je možné reálne očakávať, že takýto prístup bude mať v budúcnosti svoj pozitívny vplyv na zodpovednejší prístup k plánovanému rodičovstvu, ak sa vezme do úvahy, že práce nie je dostatok ani pre mnohých kvalifikovaných ľudí? Vie si tiež niekto predstaviť, že by sa zrušil napr. Trestný zákon a nežiadúce činnosti by sa chcelo predchádzať len výchovou, vzdelávaním a pod.? Nemajú náhodou prísne zákonné ustanovenia zároveň aj výchovný účinok ? Ak áno, tak výchovný účinok by mal aj predmetný návrh zákona u tých, ktorí majú zásluhou doterajšieho systému tendenciu myslieť si, že štátu padajú peniaze z oblakov. Ak niektorí na štát odkázaní rodičia sa nepoučia a privedú aj po účinnosti navrhovaného zákona na svet viac ako 2 deti, v tom prípade sa budú musieť ešte viac uskromniť a rozdeliť rodinné prídavky na dve deti medzi štyri deti, alebo byť odkázaní na charitatívne organizácie. V opačnom prípade, teda ak sa zákon neprijme, bude v katastrofálnych podmienkach žiť skôr, alebo neskôr dva krát, či tri krát toľko Rómov ako dnes. Tento dvoj, alebo trojnásobný počet Rómov a ďalších sociálne odkázaných obyvateľov sa bude musieť zákonite deliť len približne z tej istej finančnej čiastky, ktorá je na sociálne dávky vymedzená dnes. A možno ešte z menšej, ak si štát nebude chcieť, resp. si už nebude môcť požičiavať peniaze.
Záverom článku by som chcel uviesť, že Ľudovít Kaník, ktorý na post ministra práce, soc. vecí a rodiny nastupoval po Petrovi Magvašimu, sa snažil tento problém riešiť a za tým účelom obmedzil aj rodinné prídavky; tuším do 5 detí. Samotné toto obmedzenie však problém nerieši, len spomaľuje jeho prejavovanie, resp. ho odďaľuje. Ďalšou chybou Kaníkovej iniciatívy bolo to, že tu uplatnil aj spätnú účinnosť, čo nemôže byť tými, ktorých sa to týka, vnímané ako snaha pomôcť, ale ako snaha trestať za to, čo tu bolo dlhé roky povolené alebo tolerované.
