V Japonsku, kde neskôr študoval východné filozofie, sa oženil druhý krát.
V študentských časoch sa vzdal islamu a stal sa ateistom. V súčasnosti je politológom a spisovateľom. Žije v Nemecku. Známy je najmä svojimi knihami: „Islamský fašizmus“ a „Mohamed – posledné zúčtovanie“. Je veľmi aktívny v oblasti šírenia pravdy o islame, pravdy nepohodlnej.
Najlepšie je prečítať si jeho knihy. Kto ale ešte nemal možnosť, odporúčam vypočuť si aspoň jeho prednášky. V tomto článku vyberám to najzaujímavejšie aspoň z jednej z nich, z r. 2016:
Veci nabrali problematický smer a my sme sa ocitli ako na potápajúcej sa lodi, kde mnoho z nás varuje a kričí, že je tu problém s loďou, ale tí, čo nám velia, trvajú na tom, že loď musí pokračovať. Chce ale veriť tomu, že loď sa nepotopí. Zároveň však upozorňuje, že keď budeme pokračovať v tom, čo momentálne robíme, teda ak budeme nasledovať doktrínu, ktorá nám je diktovaná zhora, a ktorá nám káže ako máme a ako nemáme diskutovať na určité témy, bude to pre nás znamenať koniec.
Hamed spomína, ako mu ľudia v mnohých krajinách, kde prednáša, neustále hovoria: Nezmieňuj sa o islame, o prorokovi, o migrácii!... Ale on vždy, keď toto počuje, tak ho to vyprovokuje, aby o tom hovoril ešte viac.
Keď v Nemecku vydal svoju (vtedy najnovšiu) knihu „Kauza Mohamed“, resp. „Účtovanie s Mohamedom“, mnoho ľudí sa ho úzkostlivo pýtalo, prečo to robí!!!? A on na to, že: preto, lebo sa ho na to neustále pýtajú, to za prvé,
a za druhé, že: stále je na čo sa pýtať. Lebo ak by sa kniha volala „Kauza Ježiša Krista“..., „Kauza Elvisa Presleyho“..., alebo Alexandra Veľkého, nikoho by to neznepokojovalo, teda nikto by sa nepýtal, prečo takú knihu napísal. Ale aby sa historická postava nesmela kritizovať, satirovať, alebo umelecky stvárňovať, tak to ho, ako racionálne uvažujúceho človeka uprostred Európy v 21. storočí, riadne provokuje a preto o takej osobe píše.
A keď je historická postava bránená voči akejkoľvek kritike, nedá mu to, a jednoducho musí otvárať otázky. Hovorí, že on sa jednoducho pýtať musí, že ho to naučili v Európe, keď sem prišiel, a tomu aj veril - že sloboda slova je pre každého dôležitá. Ale neskôr bol šokovaný.
Veľa ľudí, ako ďalej hovorí, mu píše báječné listy s vrúcnym ďakovaním za to, čo robí pre slobodu slova, a že otvorene hovorí o tom, o čom oni nemôžu verejne hovoriť. ...
Napadá vás niečo pri prečítaní si vyššie uvedeného odseku?
Resp. čo by ste povedali tým ľuďom?
Hamed na nich reaguje takto: „Je to veľmi smutné, že moje meno ma chráni, keď kritizujem islam, zatiaľ čo vás, vaše mená nechránia!..., ak by ste ho kritizovali. Veď to je diskriminácia!“..(Inteligentnejšie podanie vážnej výčitky v takejto situácii si je len sotva možné predstaviť).
Ľudia mu nie len píšu, ale mu aj chodia po prednáškach ďakovať a medzi nimi sú neraz aj policajti!, učitelia!, či sociálni pracovníci! a veľmi mu ďakujú za to, že hovorí otvorene o tom, o čom si oni nemôžu dovoliť hovoriť.
Aj pri tomto vás niečo napadá?
Nuž on sa ich pýta: Prečo!? Prečo učiteľ v strede Európy nemôže povedať to, čo si myslí!?
Ďalej v prednáške spomína to, že mnoho ľudí sa čuduje, prečo je pod stálou policajnou ochranou, že ako vôbec môže takto žiť!? Na to im odpovedá: Lebo je nás len pár, ktorí sa opovážia hovoriť verejne. Keby sa verejne hovoriť odvážili všetci, on by už nemusel byť v neustálom ohrození života. Bolo by veľa tých, na ktorých by sa museli zamerať.
A čo vlastne „spáchal“, že dostal do takejto situácie?
Napísal knihu, resp. 2 knihy. Ako už bolo na začiatku uvedené, prvá bola o islamskom fašizme. Hamed k tomu hovorí“: „Viete si predstaviť, čo to znamená vydať v Nemecku niečo také!? V Nemecku ma za to takmer ukrižovali, veď spojiť fašizmus a islam v jednej knihe!, kto to kedy videl!!!???“
Hovorí, že byť antifašistom, hoci aj 70 rokov po vojne, je v Nemecku normálne, aj keď to človek robí oficiálne. Nie je to nebezpečné. Ale keď ste proti islamu, a tento otvorene kritizujete a vaše knihy číta nie zanedbateľné množstvo ľudí, zrazu máte problém. Veľký problém. Lebo totalitná ideológia schovávajúca sa pod pláštikom „náboženstva“, ktoré má v Nemecku niekoľko miliónov prívržencov, teda aj voličov, sa oficiálne politicky považuje za mierumilovné náboženstvo. Doslova pritom uvádza, že veriť, že islam nemá nič spoločné s násilím, môže iba hlupák.
Nemeckú ľavicu veľmi provokuje, ak jej hovorí, aby bojovali proti fašizmu, že tento sa v krajine znovu zmáha, len v skrytej podobe. Dráždi ich, ak si niekto dovolí povedať, že pár desaťročí po vojne sa v Nemecku opäť zmáha fašizmus. Hovorí im: nazvite si to ako chcete, ale faktom je, že v oboch prípadoch ide o rovnakú štruktúru, rovnaké princípy, rovnakú morálnu nadradenosť, rovnaké opovrhovanie ľudskou rasou, rovnakú nenávisť voči tým, ktorí sa dobrovoľne alebo násilím nestotožnia.
Hamed hovorí, že je vždy ako omráčený, ak predstavitelia USA, a posledne aj kandidátka na prezidentku USA, hovoria, že neexistuje absolútne žiadna spojitosť medzi islamom a násilím. Hillary Clintonová nepovedala, že 10%-ná spojitosť, možno 20%-ná..., ale že tam nie absolútne žiadna spojitosť. Prečo to tak je možno človek zistí, ak začne skúmať, či naozaj žiadni poradcovia predstaviteľov USA nie sú napojení na organizáciu Moslimské bratstvo a pre čo všetko môže mať, alebo má USA tak dobré vzťahy so Saudskou Arábiou.
Ďalej vyzýva poslucháčov, aby skúsili osloviť americké univerzity s otázkou, kto im platí projekty, ktoré majú za úlohu propagovať myšlienku, že islamofóbia je tým skutočným problémom. A tak ako je povolené fungovať Moslimskému bratstvu v USA, je povolené fungovať aj mnohým podobným tureckým organizáciám pôsobiacim v Nemecku. A ak chcete kritizovať islam a vidíte tú silu lobizmu, začnete si náhle pripadať bezbranný, cítite sa ako bojovník, ktorý bojuje v mnohých vojnách naraz. Uvádza, že nikto neberie ohľad na to, že prorok uráža jeho racionalitu a zmysel pre humanitu, že nikto z mienkotvorných médií alebo vládnych predstaviteľov sa ho ako exmoslima a spisovateľa neopýta, ako sa cíti pod nonstop policajnou ochranou, pod ktorou je len preto, že hovorí svoje kritické názory na islam otvorene. Je vôbec možné, že sa tak deje v Európe a v r. 2016!?
Preto kladie ďalšiu otázku: A kto už tak by mal dnes kritizovať islam?
Lebo ak máte bielu pokožku, tak už vopred ste debatu prehrali.
a) Pretože ste rasista a tým nemáte žiadnu šancu.
b) Alebo máte zlý preklad Koránu.
c) Alebo vytrhávate z kontextu.
d) Alebo toho naozaj veľmi veľa neviete...
e) Alebo nehovoríte arabsky a tak nemôžte rozumieť Koránu...
Ale čo povedia na niekoho ako je Hamed Abdel Samad, ktorý navyše má otca imáma?
a) Nemá rad moslimov...
b) V jeho živote musí byť niečo čo spôsobilo, že nenávidí islam a to až tak, že prišiel a takto na neho zaútočil.
c) Nie, to nie sú jeho skúsenosti, tam musí byť nejaká iná motivácia!...
Ale tí, ktorí obhajujú islam, hovorí ďalej Hamed, u nich sa žiadna motivácia zásadne nehľadá.
Ale ak niekto kritizuje islam, vtedy je nevyhnutné prehrabať sa v jeho motiváciách, treba ho zdiskreditovať. Pozrite sa napr. na Ayaan Hirsi Ali s čím celú dobu bojuje.
V tomto sú dve možnosti čo robiť: Vzdať to, mať pokoj, alebo pokračovať v snímaní masky islamu a teda sa aj konfrontovať. A nie iba s „ľavicou“, ale aj s moslimami.
Súvisiaci článok:
Rodený moslim, ktorý má strach zo šírenia islamu v EÚ, je exemplárny príklad xenofóbie...
