sú motivované konkrétnou ideológiou – islamom. Islamofóbia preto nie je vhodné označenie. Lepším označením pre tento jav by bolo označenie „legitímne obavy“.
Islam nie je len náboženstvo, ale aj, alebo hlavne, politický systém s politickými cieľmi,
takže kritiku islamu je správnejšie nazvať politickou kritikou, resp. kritikou politickej ideológie, čo je ale úplne legitímna činnosť.
Islam je ideológia a jej odmietnutie sa nedá nazvať fóbiou. Nazvať kritika ideológie fóbom je omyl.
Všetky ideológie majú svojich kritikov a odporcov. Prečo človeka, ktorý kritizuje fašizmus, alebo prejaví strach z jeho sympatizantov, nenazvete „fašistofób“?
Pojem islamofóbia je technicky aj logicky nesprávny a zavádzajúci.
Argument č. 2a) Si bigotný!…
Bigotnosť je nadržiavanie za každú cenu, či už svojmu náboženstvu, rase, alebo politike a zároveň intolerancia voči tým, ktorí sa odlišujú.
To, že medzi tými, ktorí sa pokúšajú zastaviť neúprosné prenikanie islamu, sú aj ľudia bigotní
, ešte zďaleka neznamená, že bigotní sú automaticky všetci, čo tak robia. To by sme potom museli za bigotných označiť napr. aj všetkých kritikov fašizmu.
Protestovanie proti postupnému presadzovaniu islamského práva (šaríe) aj v demokratických krajinách Európy je snahou o zachovanie demokracie, keďže islam demokraciu neuznáva, rovnako ako ani rovnocenné postavenie žien, náboženskú slobodu, slobodu prejavu atď. atď.
Argument č. 2b) Šíriš nenávisť voči moslimom!…
Právo šaría zahrňuje systém právne nariadenej nenávisti.
Mohamed, podľa toho, čo o ňom hovorí samotný islam, vyjadroval nenávisť voči nemoslimom. Ohováral ich, okrádal ich, mučil ich, zabíjal ich, znásilňoval ich a bral si ich ako otrokov. Moslimovia sa majú riadiť jeho príkladom. Hovorí sa to v Koráne viac ako sedemdesiat krát. (A už od roku 632).
Podľa islamu sa musíme podrobiť islamskému právu. My všetci. Dobrovoľne alebo nasilu.
Poukazovanie na zdroj nenávisti, na základné islamské doktríny, na strane jednej, a šírenie nenávisti na strane druhej, sú logicky dve rozdielne veci.
Argument č. 2c) To, čo hovoríš, je rasistické!
Politická kritika a tiež kritika náboženskej doktríny sú legitímne činnosti v slobodnej krajine. Zakázaná je iba v islamských krajinách. Lebo inak by to bolo v rozpore s islamom a moslimovia sa chcú, alebo musia riadiť islamom.
Ak budeme o islame rozprávať teraz, v pokojnejších časoch, môžeme tým predísť ešte mnohým nešťastiam vyplývajúcim z dôsledného plnenia islamskej doktríny.
Na Zemi sú moslimovia každej rasy. Ani keby niekto povedal: „Všetci moslimovia sú zlí“… tak by to nebol rasizmus. Bolo by to nadmerné zovšeobecňovanie, ale nie rasizmus.
Keby niekto povedal, že princípy, náborové praktiky a techniky indoktrinácie Ku Klux Klanu sú nebezpečné pre občianske práva v Amerike, nazval by niekto toto vyjadrenie „rasistickým“? Nazvali by to „nenávistným prejavom“? Alebo KuKluxKlanofóbiou?
Argument č. 2d) Si nábožensky intolerantný!
A)
Ak by sa fašizmus schovával za nejaké náboženské články a ktorýkoľvek človek by sa ho opovážil kritizovať, nazvali by ste nábožensky intolerantným? Väčšia časť islamskej trilógie sa nezaoberá náboženskými otázkami, ale neveriacimi, a tým, ako sa s nimi vysporiadať, ak sa dobrovoľne nepodriadia islamu. Vrátane ich likvidácie.
Nie je múdre byť tolerantný voči totalitným ideológiám. Fašizmus sa v minulom storočí presadil aj, alebo hlavne preto, lebo tí, ktorí sa mu mohli zavčasu postaviť na odpor, boli príliš tolerantní, alebo ľahostajní.
Naozaj je potrebné brániť nábožensky intolerantné "náboženstvo"?
Som toho názoru, že tí, čo ho nebránia, ale naopak, snímajú jeho masku mierumilovnosti, tí v skutočnosti bránia náboženskú toleranciu.
Ak chceme zachovať náboženskú slobodu, mali by sme sa voči agresívnemu a intolerantnému náboženstvu ohradiť, nie hájiť ho, ako je tomu vo všeobecnosti dnes, či už v mienkotvorných médiách, alebo vo vysokej politike. Inak nastane koniec náboženskej tolerancie. Nastane oslabenie a nakoniec možno aj zrušenie všetkých ostatných náboženstiev.
B)
V Británii, Nemecku, Francúzsku, Švédsku... sú oblasti, kde sa praktizuje šaría. V USA islamskí šovinisti ovplyvňujú americké učebnice, čím zavádzajú študentov pokiaľ ide o povahu islamu a históriu násilnej a agresívnej islamskej expanzie. Vlády ustupujú islamskému nátlaku. Toto sa musí, resp. by sa malo zastaviť, pretože nátlak na ďalšie ústupky sa nikdy nezastaví. Je totiž povinnosťou pravého moslima spolupôsobiť, aby celý svet bol privedený pod vládu islamského práva.
Po protestantskej reformácii, a po mnohých rokoch prenasledovania a vojen, Briti zaviedli novú politiku, ktorá je koreňom nášho modelu dnešnej náboženskej tolerancie. Británia vtedy cirkvám povedala: Budete tolerantní voči ostatným náboženstvám, alebo nebudete v tejto krajine mať povolené fungovať. A toto na nich zafungovalo. Otázne je, ako by v Británii na takúto výzvu zareagovali islamskí duchovní, ak by boli súčasne vyzvaní, či sa môžu vzdať tých mnohých islamských veršov, ktoré vyzývajú na náboženskú intoleranciu (a nie len intoleranciu, ale aj na likvidáciu inovercov, ak sa nechcú podriadiť islamu). Vtedy by sa ukázalo aká je skutočná tolerancia predstaviteľov islamu, či naozaj korešponduje s tou mierumilovnou, ktorú ukazujú, alebo chcú ukazovať; a zďaleka nie len v Británii.
C)
Čo je extrémne, xenofóbne, alebo rasistické na tom:
že sa chceme obklopovať ľuďmi, ktorí sú nám kultúrne podobní?
ak sa nám protiví „kultúra islamu“, ku ktorej patrí napr. aj vraždenie dcér za to, že sa odmietli vydať za toho, ktorý im bol vybraný otcom a vybrali si manžela (nepíšem manželov, lebo výsadu byť v manželstve nie s jednou osobou, ale so štyrmi, majú v „rovnoprávnom“ islame len muži) na základe vlastného výberu, alebo sa nebodaj vzdali islamu!?
ak odsudzujeme „kultúru islamu“ na základe ktorej sa dievčatám urezáva klitoris a pysky ohanbia?
V tom výpočte by sme mohli pokračovať ešte dlho.
Súvisiace články:
Argument obhajcov islamu č. 1 – Extrémizmus sa týka len malej časti moslimov
Zo života Mohameda podľa islamu. Len pre silné žalúdky
Zoznámte sa s „náboženstvom mieru“. A zvlášť s jeho extrémne „mierumilovnými“ článkami
