- Myslím si, že svedčí o povrchnosti, ak niekto ani len nepripustí, že „Grálom“ sa môže v knihe Posolstvo Grálu myslieť niečo úplne iné ako len miska známa z poslednej večere Syna Božieho. Tým posmeškárom, ktorých „zaujíma“, či Hnutie Grálu ešte len Pravdu hľadá, alebo ju už našlo, by som si dovolil odporúčať, nech sa skúsia najprv opýtať sami seba, či oni sami už Pravdu našli alebo ešte nie. Ak áno, odpoveď na túto otázku bude úplne zbytočná. V prípade, že nie, splnomocnenie na ďalšie hľadanie Pravdy od nikoho nepotrebujú. Pre tých, ktorí ku hľadaniu Pravdy pristupujú bez predsudkov a bez posmechu, tak ako aj ja, môžem sám za seba povedať, že pravdivosť Posolstvo Grálu sa dá merať jedine vlastnými prežitiami, resp. skúsenosťami. Moje doterajšie aj prebiehajúce životné skúsenosti ma presviedčajú o pravdivosti tejto knihy. Musím však zároveň dodať, že zďaleka nemám „prežitú“ celú túto knihu. Jej autor hneď v úvode odmieta, aby čitateľ niečomu slepo veril a „požaduje“ od neho prísne skúmanie, alebo, ak takého skúmania nie je schopný, bude pre neho lepšie, ak knihu jednoducho čítať nebude. Prívržencov získavať nepotrebuje.
- Na dotaz, prečo sú „tajnosti“ s obradmi, ak spoločenstvo o sebe tvrdí že je voľným spoločenstvom, by som chcel uviesť, že v článku na danú otázku bolo odpovedané citáciou predsedu správnej rady Nadácie Hnutia a to, že zvedavci by rušili tých, ktorí na pobožnosť prišli za iným účelom. Okrem toho, v jednom z rozhovoroch, na ktoré v článku odkazujem, je uvedené, že vstupenkou na obrady, resp. pobožnosti je vážne zaoberanie sa s Posolstvom Grálu. Ak by niekto len na základe tejto relatívnej uzatvorenosti predsa len chcel označiť Hnutie Grálu za sektu, tak podľa tejto logiky by mali byť označené za sekty napr. aj štátne orgány, ktoré zachovávajú štátne, alebo služobné tajomstvo.Za voľné spoločenstvo je Hnutie označované preto, lebo nemá členov ani členské. Verejnosti sa neuzatvára. Robí napr. prednáškovú činnosť pre tých, ktorí majú o to záujem. Sám som sa niekoľkých zúčastnil.
- K tomu, čo osoba pod menom „Grinder“ v posmešnom tóne napísala o autorovi Posolstva a o jeho ponímaní Stvoriteľa: Táto osoba, alebo osoba, od ktorej daný text odkopírovala, vytrhla veci z kontextu, aby celkový dojem vyznel inak. Dúfam, že jej neprekážajú tí, ktorí za základ svojej viery nepovažujú výlučne Bibliu. Posmech je znakom hlúposti. Kresťania by vedeli rozprávať o tom, ako sa Židia posmievali Ježišovi, keď sa označil, resp. nepoprel, že je Synom Božím. Ak sa vo všeobecnosti niekto označí za vyslanca Stvoriteľa, nemusí to vôbec nič znamenať. Dôkaz o tom, alebo vyvrátenie jeho tvrdenia možno nájsť jedine v jeho diele. Pochybujem, že stúpenci Posolstva Grálu sú jeho stúpencami preto, lebo jeho autor údajne o sebe vyhlásil, že je silnejší ako Kristus, alebo pre niečo podobné, ako sa to „Grinder“ snaží podsunúť. Ak je pre nich Posolstvo Grálu dôležitejšie ako Biblia, to neznamená že sú to neslobodní ľudia pod diktátom nejakého učenia. Alebo ak áno, zaujímalo by ma, ako sa možno k takejto myšlienkovej konštrukcii dopracovať. Pokiaľ viem, tak pre stúpencov Posolstva Grálu nie je učenie Ježiša menejcenné. Jeho Biblickú podobu však nepokladajú za autentickú a úplnú. Aj v samotnej Biblii sú dôkazy o tom, že Ježiš nás nestihol uviesť do celej Pravdy, keďže bol v rozpore s tým čo chcel jeho Otec a tiež on, zavraždený (Luk. 23/24, Jan 16/12, Pavol Kor. 13/9-10).
- Na to, že v Belgicku a Francúzsku je Hnutie Grálu od r. 1995 (resp. 1997) na vládnej listine deštruktívnych siekt by som rád uviedol len to, že ja som v Posolstve Grálu nenašiel ani zrnko deštruktívnosti. Ba naopak. Okrem toho, mnoho siekt vychádza aj z Koránu, či z Biblie, alebo sa na nich odvolávajú. Je toto dôvod na to, aby sa tieto výnimočné diela alebo všetky cirkvi z nich vychádzajúce dali na listinu nebezpečných? Chorý mozog si odôvodni alebo ospravedlní kadečo, ak chce; samozrejme po svojom...
- Na margo ironickej poznámky, že „Grálu treba slúžiť“: Nadšenec a autor tejto poznámky asi nevie, že už od r. 1989 je u nás demokracia, takže každý nech si slúži komu chce. Niekto slúži svojmu rozumu, niekto svojim žiadostivostiam, slabostiam a niekto sa možno snaží slúžiť aj svojmu Stvoriteľovi. Človek má predsa slobodnú vôľu.
- K jednej krátkej ale za to „výstižnej“ reakcii, ktorá znela: „Už len ten názov Hnutie...dáva jasne najavo, že je to nejaký strelený kult...“, len toľko: Už len táto jedna veta dáva jasne najavo inteligenciu, bystrosť, flexibilitu, samostatnosť a jasnosť myslenia, nepredpojatosť a rýchlosť rozhodovania akou autor reakcie disponuje. Vraj to neboli dohady, ktoré viedli jeho rozum k takejto reakcii, ale jeho vlastné názory. Nezodpovedanou otázkou zostáva, kto vedie jeho vlastné názory.
Náhody, osud, skúšky, alebo prísna zákonitosť?
Tým, čo mi v diskusii k môjmu predošlému článku pripisovali choré myslenie a tvrdenie, že ženy si za znásilnenia zaviňujú sami, odporúčam čítať nie len každé druhé slovo článku a tiež neprikladať do mojich viet iné slová. Ja som netvrdil, že ženy si znásilnenia zaviňujú sami. Dával som otázku, nie tvrdenie, pričom otázka sa navyše týkala len pripustenia alebo nepripustenia určitej miery vplyvu vyzývavého obliekania na znásilnenia v niektorých prípadoch (určitá miera môže predstavovať aj 1%). Násilníkov by som kastroval a zatváral na doživotie, keďže znásilnenia sa mi, ako mnohým iným, vrcholne bridia. Preto som sa nad príčinami znásilnení zamyslel zo širšieho pohľadu. Aj keby len v 1% znásilnení bolo hoci len čiastočným podnetom alebo impulzom vyzývavé oblečenie, je to na zamyslenie (napr. krásna stopárka v minisukni a s veľkým výstrihom si stopne vodiča s násilníckymi sklonmi). Možno tí, čo mi pripisujú choromyseľnosť žijú v prostredí, kde sa muži bežne vrhajú na ženy bez rozdielu veku, váhy a pod.... Podľa mňa nie je v poriadku práve ten človek, ktorý bez akéhokoľvek skúmania označí nejakú novú myšlienku za blud a označuje za chorého iného človeka iba preto, že tento niečo teoreticky pripustil, alebo niečo, čo nie je dostatočne preskúmané, nevylúčil a možno by stálo za skúmanie.
K otázke, čo viedlo k znásilňovaniu v časoch dlhých šiat a sukní a či vtedy bol počet znásilnení nižší: Neviem či bol počet znásilnení v tých časoch nižší. Ak by som to vedel, nedával by som na zamyslenie, či počet znásilnení nemôže byť do určitej miery ovplyvňovaný dnešnou odvážnou módou. Osoba kladúca otázku si buď na túto otázku dáva sama odpoveď, alebo si protirečí, lebo vzápätí uvádza, že v dobe dlhých šiat a sukní boli oproti dnešnej dobe oveľa väčšie výstrihy ako v dnešnej dobe, či už na prsiach alebo chrbte. Moja otázka k tomuto znie: Ak sa vo všeobecnosti bežne hovorí o „erotickom“ spodnom prádle, „sexi“ plavkách, priliehavých „sexi“ nohaviciach klesajúcich stále nižšie..., tak to slovo „sexi“ a slovo „erotické“ čo prosím Vás vyjadruje?
Je len samozrejmé, že je oveľa ľahšie žiť v tom, že za svoje nešťastia (nemyslím tým znásilnenia) si nemôžem ani čiastočne sám (napr. ignorovaním varovaní alebo svojou ľahostajnosťou) a že ak sa mi stane niečo veľmi zlé, bez toho, aby som tomu dal sám viditeľný podnet, padne mi ako veriacemu vhod namýšľať si, že som v nebi asi zvlášť cenený, keď božstvo podrobuje práve mňa takejto skúške, ktorú ak pretrpím, budem za to raz odmenený. Rád by som tiež tomu veril, ale moje pochybnosti by musel niekto z hlavy najprv operačne odstrániť. Nemôžem tomu len tak uveriť, lebo to by som po prvé súčasne nepriamo obviňoval Boha, že dopustí (bez včasného varovania), aby trpeli úplne nevinní, alebo obviňoval by som ho z činov ľubovôle, keď určitých ľudí si vyberá ako pokusných králikov aby na nich realizoval nejaké testy, skúšky výdrže, či vernosti, a po druhé, keďže nie som úplne slepý, vidím, napr. v prírode, vesmíre, v dejoch týkajúcich sa ľudského tela a tiež v medziľudských vzťahoch prísnu zákonitosť. Uvediem úplne banálny príklad: Ak človek zasadí na poli burinu, alebo hoci aj zemiaky, ani ho nenapadne, že by mu z toho mohla vzísť vínna réva. Rovnako ak niekto ubližuje hrubým spôsobom druhým, nikoho nenapadne, že by takýto človek mal byť za to odmenený alebo aby sa jeho okolie na neho usmievalo.
Za to že odmietam slepo uveriť tomu, že sme vystavení náhodám som chorý? Zákon príčiny a následku je zjavný. Len človek ho nie vždy chce vzťahovať aj na seba. Možno aj preto, že merať spravodlivosť sme sa nenaučili inak, ako len z hľadiska jedného pozemského života. Nevieme čo bolo pred tým a čo príde, ale dovoľujeme si súdiť alebo obhajovať. (Kde je logika viery v jeden pozemský život, na to som sa snažil nájsť odpovede mojim článkom „Znovu vteľovanie duší?“). Samozrejme, aj zlo raz muselo vzniknúť a teda postihnutý zlom nemohol dať k tomu žiadnu príčinu. Možno aj teraz sa vyskytujú prípady, že niekto trpí bez toho aby tomu zadal čo i len najmenšiu príčinu. Napr. svojou ľahostajnosťou. Osobne si však myslím, vzhľadom k vyššie uvedenému, že to sú skôr ojedinelé prípady.
