tak je len málo žien, ktoré vedia, alebo pripúšťajú, že ich skutočnou ozdobou je, alebo by mohla byť, cudnosť. A nie len to, táto je aj najsilnejšou ochranou, ktorá navyše u mužov nevedome vzbudzuje rešpekt. Väčšinou netušia, že cudnosť je tým najkrajším prejavom vnútornej hodnoty ženy.
Doplnené 10.1.2016 o 20:22: Pod pojmom "cudnosť" sa v článku nemyslí telesná nedotknutosť. Cudnosť nežiada zaujatie proti prírode. To by bolo v rozpore so zákonmi prírody, stvorenia, pre niekoho - zákonmi Božími. Cudnosť je v duchovnom význame úzko spojená s duchovnou čistotou a láskou, ktorá je možno najkrajšie a najzrozumiteľnejšie vyjadrená v slovách: "Miluj svojho blížneho ako seba samého!" Pri tom zostáva ujasniť si ešte to, čo sa myslí pod pojmami "miluj" a "blížny". Či sa pod pojmom "blížny" myslí len blízka osoba, alebo trebárs aj nepriateľ, a či sa pod pojmom "miluj" myslí robiť druhému len to, čo mu robí radosť, alebo v prvom rade to, čo mu môže pomôcť duchovne; do života.
Ako to možno ukáže aj diskusia k tomuto článku, dnes sa ale nie len cudnosť, ale ženský princíp ako taký potláča až odmieta. A to v prvom rade nesprávne chápanou rovnoprávnosťou muža a ženy. Tým bola do života (západnej) spoločnosti vnesená taká disharmónia, že vďaka tomu prevláda tvrdý mužský princíp. Mnohé dnešné ženy svoje potvrdenie a sebavedomie odvíjajú od úspechov dosiahnutých v profesionálnej kariére, k čomu sú dievčatá vedené – žiaľ, už od útleho detstva. Tým vo svojom vnútri postupne hlboko zatláčajú svoje najvzácnejšie ženské cnosti, ako je napr. nežný záujem o citové potreby svojho manžela, svojich detí a rodiny všeobecne. V dôsledku toho dnešné ženy sa svojím správaním začínajú podobať skôr na mužov. Chcú zastávať, alebo zastávajú typické mužské pozície vo verejnom živote. Platia za to však najvyššiu cenu, ktorou je strata ich prirodzenosti, ich pravej ženskej dôstojnosti.
Priamo úmerne „pomužštené“ správanie žien znehodnotilo alebo zničilo na prvom mieste ich citovú výbavu. Aj, alebo možno aj preto sa dnešný svet právom tak bolestne sťažuje na nedostatok lásky, citu, nehy, empatie, jednoducho nežného ženského princípu.
Lenže tak ako je sfalšovaná koncepcia mužskosti a ženskosti, podobne sa to stalo aj s láskou.
Keď sa muž a žena na filmovom plátne bozkávajú a sexuálne stýkajú, pre mnoho ľudí sú znakom lásky. Odtiaľ pochádza túžba predčasného spoločného intímneho života - z „dôvodu lásky“. A množstvo ľudí nič netuší o následkoch a škodách takto chápaného spolužitia.
To čo sa hovorí o pravom manželstve, že sa nedá naučiť, ale ho treba prežiť, možno povedať aj o pravej láske. Mladí cítia lásku ako niečo, čo sa v nich rodí spontánne, čo má svoju dynamiku. Ľúbia sa preto, lebo im je spolu dobre. V takomto ponímaní lásky sa ale skrýva egoistický postoj a preto pri ňom hrozí nebezpečenstvo - tak často prežívané až neskôr v manželstve, a síce - „nemôžem ťa už milovať, lebo mi už s tebou nie dobre.“...
Ak vo vedomí človeka prevláda takýto postoj – „beriem, lebo chcem, aby mi bolo dobre“, potom možno tvrdiť, že je to prejavom infantilnej detinskej lásky. Lenže je tu rozdiel, dieťa berie preto, lebo ešte nie je schopné dávania.
Človek, ktorého láska je nezrelá, miluje pre niečo a prestáva milovať keď „nemá prečo“.
Zabúda sa, že telo nemá schopnosť spájať dvoch ľudí. Veď koľko párov leží blízko vedľa seba na manželskej posteli a nemajú si čo povedať? Teda dosť zjavne telesné spojenie, (pôvodná) sexuálna príťažlivosť nemôže darovať trvalú radosť.
Po tom všetkom sa nám ľahko môže zdať, že pravá láska je nereálna, nemožná, priam neuskutočniteľná. Niet divu, že napokon človek rezignuje a postupne prestáva veriť v čistú lásku, čo mnohých ľudí neraz dovedie až k cynickému postoju: "Keďže pravá láska neexistuje, treba prežiť „čo sa dá.“...
Na zamyslenie sú aj tieto slová: "Aby človek pochopil pravú lásku, potrebuje pochopiť základnú koncepciu predovšetkým seba samého ako ľudskej bytosti."
„Milovať budeš Boha svojho a blížneho ako seba samého“ znamená, že bez poznania Boha nemôžme správne milovať blížneho a nemôžme ani tvrdiť, že veríme v Boha, ak našu vieru nerealizujeme pravou láskou k blížnemu.
Pravá láska...
Kto vedome a zodpovedne pristupuje k láske, nemôže zostať takým, aký je, ale snaží sa stávať čoraz lepším. A to je tá správna námaha a úsilie – pracovať v prvom rade a predovšetkým na sebe samom. Iba takto ponímaná láska má schopnosť vydolovať z človeka opravdivé dobro, ktoré neubližuje, nekrivdí, neponižuje, lebo pravá láska je sila Stvoriteľova. A čím hlbšie milujeme a čím silnejšia je ľudská láska, tým je väčšia schopnosť človeka pochopiť podstatný zmysel lásky, ktorá sa prejavuje hlbokou vďačnosťou za dar lásky, lebo pravá láska je ten najväčší dar Boží.
Aby sa človek v živote dopracoval k poznaniu pravej lásky, mal by uvažovať nad jej zásadnými požiadavkami:
musí ísť o vedomé rozhodnutie milovať druhého človeka,
uznať druhého za plnohodnotnú ľudskú osobnosť, lebo uznaním jeho hodnôt sú určené podmienky lásky – predsa nemožno milovať niekoho, koho si nemožno vážiť,
vidieť milovanú osobu reálne, pravdivo, nie len s jej fyzickými danosťami, predovšetkým s jej psychicko-emocionálnymi vlastnosťami a duchovnou jedinečnosťou.
Až vtedy má milostný vzťah reálnu šancu pretrvať. Najväčším omylom a príčinou rozpadov mnohých vzťahov a manželstiev je chybná požiadavka, aby milovaná osoba bola odrazu ideálna a riadime sa vlastnými predstavami o nej, aká by mala byť, aby sme mohli byť „šťastní“ a cítili sa „príjemne“.
To že si dnes ľudia tak ubližujú nepochádza ani tak zo zlej vôle, ale z nedostatku poznania a mylného sebeckého chápania lásky ako aj manželstva.
O skutočnej láske možno hovoriť vtedy, ak zahŕňa celého človeka, neodmieta ho pre povahové nedostatky, ale naopak, pomáhajúcou láskou umožňuje oslobodiť nielen druhého, ale predovšetkým seba samého od vlastných chýb, vlastných pádov a zlyhaní. Takouto nezištnou vzájomnou láskou sa postupne obaja uzdravujú na tele a na duši.
Viac vo Svete Grálu č. 30 - december 2011 - ako použitý zdroj prednáška Láska muža a ženy.
P.S.: Ďalší článok sa bude venovať téme pravej mužskosti a prečo chodí po svete toľko odmietnutých a sklamaných žien.
