reklama

Viedenský maratón 2009 a iné bežecké experimenty

Osem mesiacov po odbehnutí môjho minuloročného májového sólo maratónu na bratislavskej Železnej studničke som ani len nepripustil, že o najbližší maratón sa pokúsim skôr ako o tri roky,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

odhadoval som to tak najskôr po päťdesiatke. 

No, možno fakt to za olympijskú medailu nestojí..., ale za tzv. predmaratónsku eufóriu, eufóriu na štarte, za ten pocit do 25. km maratónu (kedy si ešte bežec vychutnáva trať) a od 40. km do cieľa (kedy eufória z blížiaceho sa cieľa prehlušuje bolesť), a hlavne pre ten pocit po dobehnutí..., možno pre tieto "maličkosti" ten ďalší maratón by stálo za to zabehnúť. (Medzi 25. a 40. km to vo všeobecnosti už nie je pôžitok ani nič podobné, skôr trápenie). No áno, lenže treba brať aj ohľad na kĺby a chrbticu, ktoré pri takom extrémnom behu a vo zvýšenom tréningu naň, trpia, resp. sú dosť preťažené, a zvlášť u tých, ktorí majú napr. prasknuté platničky, alebo platničku, medzi ktorých patrím aj ja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V januári tohto roku, to už prešiel rok, čo som bol posledne kvôli platničke pohybovo paralyzovaný, tak ma po relatívne dlhej dobe zdravotnej pohody (najmä vďaka cvičeniu na chrbticu a výžive) napadlo, čo tak vyskúšať si toho roku nejaký veľký mestský maratón (napr. Barcelonský, alebo Berlínsky) s jeho atmosférou a postaviť sa na štart s maratónskou elitou... (Škoda, že taký maratón som už neabsolvoval v minulosti... to by som potom mohol dať článku bombastickejší názov: "Návrat medzi maratónsku elitu..."). O pár dní na to som na Devínskej Kobyle stretol neviem prečo bežiaceho Paľa Hraška, veď, ako vysvetľoval svojho času p. Lasica p. Satinskému, normálny človek predsa leží, ak už tak sedí, poprípade chodí. Aby bežal, na to musí mať sakramentský dôvod!... Pri vážnom rozhovore o problémoch spoločnosti Paľo spomenul, že by možno skúsil na jar po 16 rokoch opäť maratón, najlepšie v zahraničí, nejaký väčší (s amatérmi sa predsa nebude merať...). No výborne, veď i ja som sa pohrával s podobnou myšlienkou a tak sme sa hneď dohodli, že to bude Viedenský maratón 19. apríla. 2009. Veď to máme takmer na skok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

Generálkou na tento maratón bol marcový Bratislavský maratón, kde sme s Paľom bežali (nie tancovali) "polku", maratónsku. V r. 2007 som tu polmaratón absolvoval v čase za 1:52:13, čo som považoval na moje pomery za celkom slušný výkon, ktorý sa mi už špeciálne nechcelo prekonávať, aj z toho dôvodu, že v behu dávam prednosť zlatej strednej ceste, som skôr víkendovým bežcom. Ten čas som si ale na moje prekvapenie zlepšil v júni 2007 na 1:48:45 na BA polmaratóne na Železnej studničke, v jeseni 2007 z ničoho nič dokonca na 1:43:15 (na tej istej trati v tréningu) a v júni 2008 som to ešte vylepšil na 1:41:13 (znovu na BA polmaratóne na Železnej studničke). A to som už svoju maratónsku kariéru dávno zabalil - po mojom vtedy prvom maratóne (MMM v Košiciac 1992 za 3:50:20).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na a tento rok som ochutnal aj to, ako je to bežať polmaratón pod 1:40, aj keď som počas prípravy na ten polmaratón netrénoval viac ako v predošlých dvoch rokoch - zhruba 25 km týždenne. 

Obrázok blogu

Na tomto Bratislavskom metskom polmaratóne (marec 2019) bola ideálna teplota - okolo 12 stupňov, a nefúkalo, takže bolo "zarobené" na rekord. Zvlášť keď Paľo Hraško ma vo svojom tréningovom tempe celú trať ťahal a kontroloval tempo na čas pod 1:40 tak presne, že časové odchýlky na jednotlivých kilometroch boli minimálne (najrýchlejší kilometer bol 17-ty, za 4:37 a najpomalší bol prvý, za 4:53, keďže tam bola dosť veľká tlačenica až slalom (väčšia ako na prvom kilometri na Viedenskom!). Priemer bol za 4:43,5, takže ak vezmeme do úvahy nerovnosti trate, mohli sme mať na jednotlivých kilometroch len cca 3 sekundové rozdiely. Zaujímavé je, že na 10. km som mu povedal, že to v takom tempe vydržím tak do 15 km, takže potom nech ide sám a nech to roztočí podľa svojej chute. 15.-ty km som ešte prestál, povedal som si, že ešte to 2 km skúsim vydržať, ale potom, keď som zbadal bratislavský Prístavný most na dosah, tak som si povedal, veď už sme skoro v cieli a navyše sa mi zdalo, že Paľo spomalil (ale nebolo to tak v skutočnosti) tak som sa ho ešte z posledných síl držal a to až do cieľa, kde sme dobehli bok po boku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Paľo hovorí, že posledný kilometer šiel naplno, ale ja tomu veľmi neverím. Skôr bol natoľko kolegiálny, že jednoducho ma nechcel v závere "seknúť". Jeho najlepší čas na tejto trati je 1:35:08. Nebyť toho, že by ma "ťahal", čas by som mal minimálne o 3 minúty horší. Posledný kilometer aj tých zvyšných 98 metrov sme mali za 4:59. Čistý výsledný čas činil 1:39:43, aj keď oficiálny (ktorý neodratával čas, kým zadní bežci preťali štartovú čiaru) bol cca o 40 sekúnd horší.

Tento polmaratón som celý bežal nalepený na "vodiča", neobzeral sa ani naľavo ani napravo, nezaťažoval som sa ani raz občerstvovaním, napokon, dovtedy som sa pri žiadnom polmaratóne neobčerstvoval. Nemal som nikdy špeciálnu potrebu, a takto som si aspoň viac vychutnával cieľové pivo. (Na okraj; kilometer po štarte som si vyzliekol jedno z dvoch tričiek (veľmi som sa naobliekal), potom celých 20 km som ho držal v ruke, aby som ho po dobehnutí stratil...). 

V januári som si ešte žiadny cieľ čo sa týka cieľového času maratónu nestanovoval, chcel som to len zažiť, nech je to hoci aj o 10 min. horšie ako môj minuloročný čas zo Železnej studničky (4:08:11). Od 1. januára do 12.4. (týždeň do maratónu) mi v príprave vyšiel týždenný priemer 25,7 km. Najdlhší beh bol 23 kilometrový. Na marcový Bratislavský maratón 2008 (čas 4:29:26) týždenný priemer činil 33,5 km a 25,6 km som v priemere týždenne bežal 5 týždňov pred spomínaným sólo maratónom na Železnej studničke, kde do tohto priemeru bol zarátaný aj Bratislavský maratón, ktorý mu predchádzal. Takže som viac menej len vegetoval no napriek tomu to bol o viac než 20 minút lepší čas.

Na štarte Viedenského maratónu

(19.4.2009) bolo o 09.00 hod. podľa odhadu už okolo 17, 18 stupňov a úplne jasno. (Po obede bolo v chládku 21 stupňov). Niekomu však teplo takmer vôbec neprekáža, a nemusí to byť ani Keňan. Dušan Sitek nie je ani černoch, ako vidieť na obrázku nižšie (vľavo), dosahuje stabilne v maratóne čas medzi 3:31 až 3:36 bez ohľadu na teplotu vzduchu. Vo Viedni chcel aj v tomto teple sa pokúsiť ísť pod 3:30, aj keď ako sám povedal, to je lotéria (30 min. hranica je pre neho akokeby zatiaľ zakliat; v polmaratóne má čas 1:30:35! zo včerajšieho BPM). Paľo si čas odhadoval na 3:45 (rekord v dovtedy zatiaľ jedinom maratóne spred vyše 10 rokov mal 3:32 a v polmaratóne 1:35:38) a ja som si čas odhadol na 4:05, aj keď som nevylučoval, že by to mohlo ísť aj pod 4, ale na druhej strane aj nad 4:10.

Obrázok blogu

Pz. k obrázku: Kým som ja dobehol, Dušan už možno zabudol, že nejaký maratón bežal. Skončil rovnú pol hodinu a jednu sekundu predo mnou. Asi zabudol, že pomaly človek ďalej zájde...

Možno z jednej štvrtiny sa vo Viedni beží parkom a takmer po celej trati bežcov niekto povzbudzuje (a možno aj nadáva..., neviem, keďže po nemecky nerozumiem). V centre mesta lemuje trať množstvo ľudí a to dokonca aj vtedy, keď dobehujú tí, čo boli na trati vyše 4 hodín. Na jednom úseku som z "lampiónov" počul spievať dokonca Karla Gotta - samozrejme v nemčine - Včielku Máju.

Asi na 26. km som začal cítiť, že ak neodkrvím nohy (stojkou na hlave) a neurobím si strečing, tak po 30. km ma asi zložia kŕče. Myslím, že aj keď toto "extempóre" ma stálo 2 minúty, v konečnom dôsledku som získal, aj keď som v ďalšom priebehu ešte asi 7 krát po cca 15 - 20 sek. sekúnd zastal a naťahoval si svaly. Zaujímavé je, že na rozdiel od predošlého maratónu, kedy som kŕče nedostal, a ani raz som počas trate nechodil ani nezastal, aj keď nohy boli ťažké, teraz nohy boli ľahšie, ale keď som to chcel využiť, po dvoch kilometroch ma vždy zastavili kŕče. (V konečnom dôsledku som aj napriek kŕčom dosiahol nakoniec lepší čas ako v predošlom maratóne).

38., 39. a 40. km som bežal v priemere za 6:20/min., 41. km za 6:18 a 42. km za 6:10. Posledných 196 m som šiel za 51 sekúnd, teda poslednú stovku za cca 26 sek. Inak priemer na 100 m som mal 35 sek. (Gebrselassie, držiteľ svetového rekordu, má pri svojich najlepších maratónoch každú stovku maratónu okolo 18 sek...No nie je to je zrelé na liečbu?:-) Veď ja samostatnú stovku bežím za 13,6 - údaj z tohto roku). Priemerná rýchlosť bola v mojom prípade 10,29 km/h, priemer na km 5:49 min Čistý oficiálny čas 4:06:05 (polka 01:58:51).

KM 5

KM 10

KM 15

KM 20

KM 25

KM 30

KM 35

KM 40

KM 42

00:26:37

00:27:47

00:28:33

00:29:55

00:27:44

00:31:38

00:30:29

00:30:01

00:13:16

Z 5003 maratóncov ktorí dobehli som skončil 3.073-ty. Celková účasť v maratóne 6.338 bežcov. (Vyzerá to tak, že každý šiesty, siedmy maratónec vzdal, alebo dobehol po limite, alebo na pretek nenastúpil). Do 5 hodín dobehlo 4.705, zvyšok do 6 hodín. Do 4 hodín dobehlo 2.808 a do 3 hodín 228 bežcov. 

Obrázok blogu

Bežci s časmi okolo 4:30.

Podľa českého odborníka Miloša Škorpila, ak je teplota vzduchu 21 až 24 stupňov (zrejme v chládku sa myslí) je potrebné pripočítať na každý kilometer maratónu 38 sekúnd (zrejme sa myslí u bežcov ktorí maratón behajú okolo 4 hodín). Keď je teplota 12 až 15 stupňov, treba prirátať na kilometer 4 sek. a podľa toho voliť tempo. Čítal som jeden blog (Zápisky Aladamana): kde autor bol na Pražskom maratóne 2008 (kde tiež bol dosť teplo), kde si chcel urobiť osobák, pod 3:30, ale výsledný čas mal napokon 3:50, takže povedal, že na neho presne tie prepočty sadli. Na tom maratóne bol aj Dušan Sitek, ale on tam bežal svoj štandard aj napriek "českému vedru". Darmo, Slovák v Praze sa prispôsobí raz dva...Tento krát to vo Viedni dal za 3:35:06 a Paľo za 3:43:26 (odporúčam jeho blog o tomto maratóne na http://www.s-team.sk/dojaky.html. (Pz. Dušan svoj štandard zabehol aj na tohtoročnom Pražskom maratóne, kde bolo ešte väčšie teplo).

Obrázok blogu

Zničený Paľo. Ani sa nečudujem. S týždenným tréningovým priemerom 30 km zabehnúť maratón po vyše 10 rokoch pod 3:44 a v takom teple...

No a ako u mňa niekedy býva zvykom, že po oficiálnom maratóne, kedy "nútene" dostávam do nôh na maratón potrebný objem, si po niekoľkých dňoch alebo týždňoch dávam ešte sólo maratón na Železnej studničke v Bratislavskom lesoparku 12.5.2009 (teda 23 dní po Viedenskom maratóne). Tak to bolo i tento krát. V predošlých dvoch to boli vždy o dosť lepšie časy (o 10 min. a o 21 min.) ako v oficiálnych. Tento krát ale nie, aj keď som veril, že hranica 4 hodín je už blízko. Nepodarilo sa to aj napriek tomu, že na maratón som spal oveľa dlhšie ako na Viedenský (tam to bolo len 3 a pol hodiny), bolo aj o čosi chladnejšie, väčšinou pod mrakom a hlavne mal som viedenský objem v nohách. Pod slabší čas sa možno podpísalo aj to, že toho roku to bolo prvý krát čo som na Železnej bežal sólo maratón pozostávajúci z 2 "kolečiek", teda prvý krát som sa občerstvoval až na 21. km. Od 21. km som si potom niesol 4 dcl ovocnej šťavy 4 km hore po trati, aby som si ich našiel keď sa budem vracať späť. Celkovo som sa občerstvoval len dva krát, ak nepočítam že raz som si ešte chlipol zo studničky. Aj keď som okrem kŕčov do lakťa (doteraz som ich nezažil!) výraznejšie kŕče do nôh nedostal, napriek tomu som po 31. km na trati stál celkovo 4 krát po cca 15 sek., z celkového vysilenia, nie z kŕčov, a raz som pre istotu do najväčšieho kopca chodil, cca 350 metrov pred druhou otočkou. Tu som ešte pripúšťal, že čas by mohol byť pod 4:05.

Obrázok blogu

 

Prvý výbeh na otočku (stúpanie) bol za 1:01:05, druhý výbeh za 1:09:37. Ešte do 35. km som si nemyslel, že čas bude horší ako vo Viedni. Potom ale prišla taká kríza, že som chcel vzdať, že to už iba dochodím, ale keďže som nemal času nazvyš na prechádzky, a do cieľa na Partizánskej lúke chýbalo ešte 7 km, tak som sa snažil ako tak bežať. Prvý zbeh z otočky bol za 00:56:35 a druhý až za 01:06:23. Posledných 5 km priemer na 1 km činil 6:36 min. a to dolu kopcom!!!. Nepomohlo mi ani krásne prostredie údolia Vydrice, ktoré som v tej fáze už vôbec nevnímal.

Celkovo priemer na 1 km bol v tomto maratóne 6:02 min., polka za 1:57:40, cieľ 4:13:40. Napriek tomu to bol môj 4. najlepší z doterajších deviatich experimentov (najlepší Košice v 1992 za 3:50:20, najhorší Bratislavský 2006, kedy som na 35. km vzdal). Tohto roku sa mi v maratóne aj polmaratóne stalo to, že menej môže byť viac. A napokon aj v tom poslednom maratóne, lebo ten "objem" z Viedne mi nepomohol. Nestihol som sa z neho dostatočne zotaviť. Keby som vo Viedni bežal len polku, sólo maratón na Železnej by možno bol okolo 4 hodín, plus mínus 3 minúty. 

Zavŕšením mojej tohtoročnej "bežeckej sezóny", ak nepôjdem na Košický maratón, alebo polmaratón, bol včerajší Bratislavský polmaratón na Železnej. Tohto roku som na tomto polmaratóne mal takmer identický čas ako pred rokom. Rozdiel bol 3 sekundy! (1:41:10 teraz, 1:41:13 pred rokom). Ďalšia zaujímavosť je, že aj keď som sa umiestnil v 1. polke štartového poľa, chýbali len 2 miesta jak v celkovom poradí, tak v mojej B kategórii, aby som sa umiestnil v 2. polke. Ale to je v podstate jedno.

Moje troj sekundové zlepšenie jeden môj známy okomentoval, že to som sa teda o dosť oproti minulému roku nezlepšil... A prečo by som mal? Ja by som bol včera spokojný aj s časom o 5 minút horším. Človek sa nemôže stále čo sa týka fyzických výkonov zlepšovať. Bežec sa síce môže roky zlepšovať, ale raz to skončí, nehovoriac o tom, že často krát sú takéto zlepšenia na úkor zdravia, alebo rodiny. Mám kamarátov bežcov, ktorí dosahovali v behu o dosť lepšie výsledky ako ja, sú ešte mladší ako ja a teraz? Z uvedených dôvodov sa pretekania museli napokon vzdať. Jeden z nich je rád keď pri behu nemá bolesti, keď sa môže aspoň raz za čas prebehnúť. Za svojimi niekdajšími výkonmi by teraz zaostali nie o sekundy, ale o 15, možno aj o 2 desiatky minút, a to v polmaratóne! Vychádzam z toho, ako sa sami teraz hodnotia. Jednoducho, menej je niekedy viac.

Na zdravie.

Obrázok blogu

S Petrom Mikulom po Bratislavskom mestskom polmaratóne 2009 (svojho času šiesty na Majstrovstvách SR v maratóne v rámci MMM v Košiciach s časom 2:37. V čisto amatérskych podmienkach).

Marcel Burkert

Marcel Burkert

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  401
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú Židia, ani tajné spolky a dokonca ani USA, ale nadvláda rozumu nad citom, resp. prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť. Neschvaľovateľ ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s „ľudskou tvárou", aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu. z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, širenia ich politickej ideológie pod maskou náboženstva, slepej viery v toto učenie zo strachu pred fanatikmi, alibizmu moslimských a tiež európskych lídrov, ktorí otvárajú dvere tejto "novej" totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík:  Očkovanie a Covid ZdravieDuchovné otázkyRómska otázkaMuž a ženaŠkolstvo a výchovaIslam a zahraničná politikaOchrana prírodyEnvironmentálna kriminalitaPolícia s.r.o. pátraDúbravka, BratislavskoPotulky D. Kobylou a okolímPotulky BratislavouPotulky Slovenskom a ČRPotulky RakúskomPotulky EurópouPotulky IslandomPotulky USAPotulky Afrikou a ÁziouPolitika a spoločnosťEkonomikaMarenie výkonu cestnýchkontrolMaratóny experimenty 1992-2009Šport inakNadávať na USARusofilom a socialistomSpravodlivosť & NesúdnosťVýroky na zamyslenie 2/2016

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu