1.
Tento text nie je môj. Je zo 4.4.2022 a jeho autormi sú JAN WIRNITZER a Iva Zímová. Pochádza z Denníka N, ale tam je pod tzv. piánom, teda pre bežných čitateľov viacmenej neviditeľný. Tu je originál:
A tu sú jeho najpodstatnejšie časti:
AZOV
Mariupol je základňou pluku Azov. Dnes je v ňom 90 percent domov buď úplne zničených, alebo poškodených. V meste zostáva nanajvýš 160-tisíc civilistov zo 445 tisíc pred vojnou. Ruskí vojaci, podľa ukrajinských zdrojov, desiatky tisíc obyvateľov odvliekli preč.
Najznámejšia ukrajinská bojová jednotka - AZOV, aj napirek tomu, že počet jej príslušníkov je veľmi nízky, je pre Kremeľ ústredným motívom zakaždým, keď ruská propaganda hovorí o „denacifikácii Ukrajiny“.
Ponúka sa pritom otázka, či by denacifikáciu nepotrebovala skôr ruská žoldnierska skupina Wagnerovci so svojim šéfom Dmitrij Valerijevič Utkin, exdôstojníkom, ktorý má vytetované (ako opisuje napríklad Economist) esesácke insígnie či ríšsku orlicu.
Dôkazov o spojení ruských žoldnierov a krajnej pravice existuje viac - napríklad správa z Líbye, podľa ktorej tam dávali svoje sympatie k nacizmu jasne najavo.
Inými slovami: Putinovu „denacifikáciu“ Ukrajiny, paradoxne, vykonávajú ľudia, ktorí pravdepodobne sami skryto hajlujú a snívajú o bielej sile.
Lenže Západ väzbu ruských žoldnierov na neonacistickú symboliku príliš netematizuje, a tak sa o tom veľmi nehovorí.
Rusom ide o legitimizáciu vojny.
Kartu AZOV Rusi často vyťahujú aj preto, že táto jednotka je jednou z hlavných síl brániacich pôvodne 450 tisícový Mariupol na pobreží Azovského mora.
Historik David Svoboda z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov, ktorý sa na dejiny Ukrajiny a tamojšieho nacionalizmu zameriava, upozorňuje, že všetky debaty o Azove musia pripomínať aj podstatu vojny na Ukrajine.
„Skôr než domnelým nacizmom ukrajinskej patriotickej scény na bojisku by sme sa mali zaoberať skutočnou motiváciou tých, ktorí u nás ani po ôsmich rokoch zničujúcej vojny, ktorá práve vrcholí, neprestali bojovať s fiktívnym nepriateľom ukrajinského ‚fašizmu‘ a ‚nacizmu‘, zatiaľ čo nepriateľ reálny - Rusko - sa už teší na vojenskú prehliadku na Václavskom námestí." A pripomína: "Ak človeku, ktorý sa topí, hodíme kúpaciu čiapku namiesto toho, aby sme mu pomohli a nebáli sa zradných vôd, nie je s nami niečo v poriadku.“
To, že práve AZOV je najznámejšou ukrajinskou jednotkou, nedáva vojensky zmysel. Na začiatku vojny bolo jeho bojovníkov asi okolo tisíc, horné odhady početnosti v uplynulých rokoch udávali 2500 ľudí. Ukrajinská armáda má okolo 200-tisíc vojakov a zhruba 100-tisíc príslušníkov polovojenských zložiek.
Ale počuli ste viac o Azove alebo o 92. mechanizovanej brigáde. Pritom práve väčšia, mobilná a dobre vycvičená „deväťdesiata druhá“ vyčíňa podľa analytika Toma Coopera medzi ruskými jednotkami v okolí Charkiva ako čierna ruka.
Intenzita debát o Azove svedčí o tom, ako veľmi túto jednotku ruská propaganda tematizuje. Prečo? Nuž preto, lebo v dejinách 20. storočia nie je v pamäti mnohých ľudí zakotvené ako číre zlo tak silno ako nacizmus. Označením protivníka za nacistu totiž možno prehlušiť aj vraždenie civilistov v krajine, ktorej prezident je židovského pôvodu (časť predkov Volodymyra Zelenského nacisti dokonca zavraždili).
Práve o legitimizáciu vojny, podľa politológa a experta na extrémizmus Jana Charváta, ide Rusku jak navonok, tak smerom k vlastnej populácii. Hádka o nálepku je jednoducho vhodná na odvádzanie pozornosti.
Najskôr futbaloví ultras.
Kde sa „batalión Azov“, ako bol pôvodne známy, vlastne vzal?
Po ukrajinskom prevrate proti proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi v roku 2014 Moskva podnietila na východe Ukrajiny povstanie. Ukrajinská armáda bola po rokoch zanedbávania v rozklade a jej akcieschopnosť bola minimálna.
Vzniklo mnoho polovojenských jednotiek známych ako „batalióny“, ktoré sa chopili zbraní a živelným spôsobom bojovali proti proruským povstalcom. Azov bol jednou z mnohých, jeho zázemie bolo pôvodne v oblasti Charkiva.
„Azov vznikal okolo skupín ľudí z neonacistického prostredia aj futbalových ultras. Už vtedy, v roku 2014, sa hovorilo o tom, že nie všetci členovia Azova sú politicky vyprofilovaní. Z toho, čo som ja mal k dispozícii, vyplývalo, že politicky aktívna v zmysle neonacizmu bola asi polovica,“ opisuje politológ Charvát z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
O Ukrajine to nedokazuje nič. Neonacisti sú v každej krajine. Aj v Rusku – napokon sa na jeho strane zapojili aj do vojny o Donbas.
Sídlom Azova sa v tom čase stal Mariupol. Skupinu sprevádzali správy o vojnových zločinoch (rovnako ako napríklad proruský batalión Sparta) aj symboly vcelku zreteľne odkazujúce na nacistickú symboliku. Lenže aj povesť bojovníkov, bez ktorých by Ukrajina Mariupol už v roku 2015 nemala.
Dôležité bolo, že ukrajinská vláda nemala túto jednotku pod kontrolou. Tú čiastočne získala až jej začlenením do Národnej gardy (zložky v pôsobnosti ministerstva vnútra podporujúcej armádu). Potom sa hrany Azova obrúsili.
„Z akademických textov, ktoré som čítal, vyplýva, že tam krajne pravicový element dodnes zostáva, ale je slabší ako predtým zároveň s tým, ako sa začlenili do oficiálnych štátnych štruktúr. Zmenili aj symboliku, dali preč tie jasnejšie odkazy ako čierne slnko alebo typický vlčí hák,“ opisuje Charvát.
Zároveň upozorňuje, že vždy, na Ukrajine nevynímajúc, je nutné rozlišovať medzi ultrapravicou, nacionalistami či neonacistami. „Krajná pravica nie je žiadny monolit. Má množstvo segmentov, niektoré idú aj proti sebe. Neonacisti sa navyše vo väčšine prípadov sami označujú za nacionalistov cielene – čím viac sú tie termíny nejasné, tým viac sa im v tom darí manévrovať a získavať podporu.“
A aby to bolo zamotanejšie, v radoch Azova sú aj ukrajinskí Židia.
Ukrajinci nedokážu zabudnúť na milióny (udávajú sa rôzne rozpätia od 3 – 5 po 7 – 10) ukrajinských obetí hladomoru spôsobeného sovietskym komunistickým režimom. Ich historická skúsenosť je taká, že nacizmus nebola jediná ideológia, ktorá vedela zabíjať ľudí po miliónoch. Rusko hlásiace sa k odkazu Sovietskeho zväzu im túto éru pripomína.
„Je to nácko, ale je to jeho vec.“
Azov získal reputáciu krajne pravicovej polovojenskej formácie krátko po tom, čo vznikol. Zrejme sa nedalo čakať nič iné.
Jeden z príslušníkov Azova, ktorý sa denníku USA Today v roku 2015 predstavil ako Alex, povedal otvorene: „Podporujem, aby Ukrajina mala silné vedenie ako Nemecko počas druhej svetovej vojny, som odporca genocídy Židov. Menšiny majú byť tolerované, kým nechcú špeciálne privilégiá, majetok bohatých oligarchov má byť znárodnený, a až sa vojna skončí, vyrazíme na Kyjiv a zvrhneme našu skorumpovanú vládu.“
Podobných „Alexov“ mal vtedy Azov zrejme viac. Hovorca jednotky Andrij Ďačenko v tom čase poznamenal, že neonacistov je 10 až 20 percent príslušníkov zhruba tisíchlavého pluku. USA Today v článku používal slovo „nazis“. My považujeme za najpresnejší preklad termín neonacisti. „U Alexa je to iba jeho osobný postoj, nemá to nič do činenia s ideológiou jednotky“, poznamenal Ďačenko.
Vtedajší zástupca veliteľa Azova Oleg Odnoroženko bol kritickejší – americkému denníku povedal, že Alex nemá právo hovoriť tak, aby to vyzeralo ako oficiálny postoj jednotky, a že bude disciplinárne potrestaný.
Lenže aj zakladateľ Azova Andrij Bileckyj bol prinajmenšom niekoľko rokov poprednou figúrou ukrajinskej krajne pravicovej scény. Bataliónu velil pred tým, než sa začlenil do štruktúry oficiálnych ukrajinských síl.
Vo voľbách sa ukáže.
A ukázalo sa, že časť nacionalistov, či stúpencov ultrapravice, to ťahá k ozbrojeným zložkám, resp. k inštitúciám z princípu určeným na obranu rodnej krajiny a vlastného národa. Na tom ale nie je nič zvláštne. Deje sa to na Slovensku, v Česku, deje sa to v Rusku a deje sa to aj na Ukrajine.
„V samotnom Rusku je prinajmenšom toľko krajne pravicových skupín ako na Ukrajine,“ cituje nemecký portál DW Ulricha Schmida z univerzity vo švajčiarskom St. Gallene.
„Azov je na Ukrajine iba jednou z mnohých skupín a krajne pravicové zoskupenia v ukrajinskej politike a spoločnosti úspešné nie sú. Niektorí politológovia hovoria, že je to preto, že nacionalizmus je v nejakej menšej miere aj v postojoch hlavných strán, takže Ukrajinci nemusia voliť extrémnu časť spektra. Ale na druhej stranu je to v kontexte osemročnej vojny na Donbase celkom pochopiteľný dôsledok,“ usudzuje Charvát.
Aká je politická sila nacionalistov na Ukrajine, je vidieť z tamojších parlamentných volieb v roku 2019: Zelenského centristická strana Sluha národa získala 43 % hlasov, centristická a proruská Opozičná platforma 13 %, Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej 8 % (túto stranu by sme už mohli považovať za vlažne nacionalistickú), prozápadná Európska solidarita taktiež 8 %. A keď to trochu skrátime, prvá tvrdo nacionalistická strana Sloboda získala 2,15 %.
V posledných prezidentských voľbách radikáli Oleh Ľasko a Ruslan Košulynskyj získali 5,5, respektíve 1,6 % hlasov.
Ukrajina sa podľa Charváta líši od bežného nacionalistického rámca, v ktorom je národ niečím, čo vzniká prirodzene, na historicky ukotvenom území, z ľudí hovoriacich rovnakým jazykom, zdieľajúcich rovnakú kultúru i historickú skúsenosť.
Ukrajinský nacionalizmus je podľa neho skôr v rovine politického a kultúrneho konštruktu. To môže pomôcť upriamiť úsilie na spoločný cieľ (v tomto prípade budovanie ukrajinskej národnej identity), ale potom je treba o to viac dbať, aby v dôsledku toho nacionalistické tendencie príliš nezosilneli. To bude pre Ukrajinu úlohou až po vojne.
Význam Mariupola.
Prečo sa teraz o Mariupol tak tvrdo bojuje? Z pohľadu na mapu Ukrajiny je zrejmé, že mesto leží na cestnej spojnici medzi ruským Rostovom na Done, okupovaným Krymom a ukrajinskými mestami ako Berďansk, Melitopol, Cherson (ten v súčasnosti Rusko taktiež okupuje), Mykolajiv a predovšetkým Odesa. Žiadnymi väčšími cestami sa Mariupol nedá obísť.
Ruské dobytie celého ukrajinského pobrežia by sa nezaobišlo bez dobytia Odesy, ktorá ešte začiatkom 90. rokov bola najdôležitejším sovietskym obchodným prístavom a teraz je kľúčová pre ukrajinskú ekonomiku.
Rusko by tak navyše získalo pozemný koridor do Podnesterska, ktoré tiež okupuje.
Stratégia pozemného a pobrežného „mosta“ do Podnesterska sa skrátka nedala naplniť bez Mariupola (aj keď už Rusko postavilo most cez Kerčský prieliv spájajúci Azovské a Čierne more).
Okrem AZOV-a bráni Mariupol ešte brigáda ukrajinskej námornej pechoty, jedna motorizovaná brigáda a jednotka Národnej gardy.
Nie je celkom zrejmé, akú bojovú silu by Rusko dobytím Mariupola uvoľnilo: vztýčenie vlajky nad centrom mesta neznamená, že odpor je úplne umlčaný a už nie je potrebné mať na mieste silné jednotky. Dobytie a držanie mesta ruské sily jednoducho unaví.
Ovládnutím mesta a likvidáciou jeho obrancov by však Rusko získalo jednak silnejšiu vyjednávaciu kartu pre mierové rozhovory („ruiny Mariupola vám vrátime, keď…“), jednak možnosť vyhlásiť zničenie AZOV-a za svoj úspech.
A ten v tejto vojne potrebuje čoraz viac.
Z DISKUSIE k článku:
Je to úsmevné, keď na Azov poukazujú hlavne, alebo výlučne len tí, čo u nás volia Kotlebu a jeho odnože, vrátane tých politikov, ktorí v nedávnej minulosti boli na Kotlebovej kandidátke, a dnes už majú vlastnú politickú stranu. Kotlebovci majú k fašistickému mysleniu tak blízko no napriek tomu s rozhorčenosťou poukazujú na Azov.
V listopadu 2014 byl původní AZOV rozpuštěn spadá pod oficiální název Oddělení speciálních operací Azov pod Ukrajinskou národní gardu. V roce 2017 se prapor rozrostl na pluk. Po ukrajinské reformě ozbrojených sil byl původní kontext praporu Azov zcela změněný. Došlo k výrazné očistě. Lidé spojovaní s neonacistickou ideologií museli Azov po integraci do národní gardy opustit. Současný Azov proto nelze s tím z roku 2014 vůbec spojovat. Osoba, která chce do pluku AZOV, prochází důkladným Screeningem. Více než polovina členů pluku AZOV mluví rusky a pocházejí z východní Ukrajiny, včetně měst Doněck a Luhansk.
V case ked im rus rozoberali krajinu chceli ua branit aj pravicovi extremisti...v idealnom svete by sa to mozno nestalo, ale ua armada bola fakt rozlozena a Ukranici boli proste radi za kohokolvek ochotneho bojovat...azov rus demozinuju ani nie preto ze tam mali a asi aj maju sypmatizantov krajnej pravice ale preto ze ich azov vyhnal z mariupol a okolia...ponizujuce a rus to proste inak nevedia ked dostanu na budku...bekaju ako banda lemplov, poker face ale prejdu skutocnost ze na strane separatistov je zrejme viac skutocnych nackov nez na ua ..pretoze su tiez radi za kazdeho ochotneho tam bojovat
Veľmi oceňujem Vašu snahu uvádzať veci na pravú mieru, ale mám pocit, že bojujeme s veternými mlynmi... Títo ľudia čo dookola obhajujú Putinov režim proste vždy potrebujú hľadať nejakú skrytú "praudu" a konšpiráciu aj v úplne jasných veciach. A keď niečo vyhrabú, tak majú hneď zo seba lepší pocit, že všetci sa mýlia a oni sú tí múdrejší, čo našli pravdu a ostatní sú ovce. Aj keď paradoxne objavili akurát tak, nejakú propagandu, ktorá slúži nato, aby ich od tej reálnej pravdy odviedla. Úspech sa zrejme nedostaví, lebo to by znamenalo, že by sa im ich rokmi konšpiráciami prekrútená realita a pocit zo samých seba zrútili ako domček z kariet a to predsa nemôžu dopustiť
Nacistický štát chce "denacifikovať" iný štát. Ako keby Hitler dostal Nobelovu cenu za mier.
Len tak mimochodom ak Putin fakt zaútočil kvôli denacifikacii Ukrajiny a nacistov tam predstavuje Azov tak zaútočil na Ukrajinu kvôli 1000 ľuďom (počet členov azov) tak je to dosť šialený dôvod na vyvolanie vojny a agresii. (1000 nacistov by sme našli aj na Slovensku a skoro v každej krajine).
Pred 8 rokmi bola nedostatkom financií a tým spojenými problémami zdeptaná UA armáda závislá na tejto súkromnej voj.jednotke.Azov je však roky ako dobrovoľný prápor pod velením a kontrolou UA velenia,a hovorí sa,že už asi 80% jeho členov nemá a ani nemalo nič spoločné s nacizmom,akurát má tým pošramotenú reputáciu.tiež treba dodať,že každá armáda či polícia hocikde na svete má okolo 20% príslušníkov prevažne nacionalisticky,poprípade na červeno zmýšľajúcich.a aj keď možno veľa Ukrajincov ospevuje svojich kontroverzných hrdinov,ako keby ignorovali a prehliadali ich nacistické zločiny,nemožno tvrdiť,že väčšina,či nebodaj všetci Ukrajinci sú nacionalisti,skôr naopak.u nich to je však častokrát jediný spôsob,ako dať najavo hnev za to,ako sa ku nim správali a správajú Rusi.
Aký je pomer tejto skupiny krajnej pravice voči celej Ukrajine? Porovnajme s polským ONR, našimi Kotlebovcami či maďarskými gardami. A kto vlastne môže za vzostup Azova? Ak by sa Putin naozaj chcel zbaviť skutočných nacistov, čo je v pomere na obyv. cca 2%, tak by ich mohol nechať odstrániť, zatknúť. Nie, on denacifikáciou myslel aktuálny establishment, čo je samozrejme iba jeho blud a v kontexte všetkých súvislostí len zámienka. Budeme však tým, čo robí krajná pravica, ospravedlňovať tento masaker na civilnom obyvatelstve? Vo finále, títo nacionalisti sú aktuálne v predných líniách v obrane Mariopolu, obdobne ako v r. 2014, takže samozrejme budú po skončení tohto šialenstva hrdinovia.
A co je spravny vzor spravnych bojovnikov? Ruska opita svoloc, rabujuca, vrazdiaca, a niciaca druhe staty??? to je ten spravny vzor spravneho vvojaka? Ukrajinsky pluk azov brani ukrajinske hranice v ukrajinskom meste . A ak tomu nechapete citajte to dalej dovtedy dokedy nepochopite...
Keď už sme prio tom dohĺadávaní, dohľadajte si aj o Azove, ale z relevantných zdrojov. áno, v ich radách bojovali aj nacisti, ale nielen nacisti a tí, čo napáchali zločiny pred X rokmi, boli riadne odsúdení a odsedeli si to.
2.
MAJDAN
v podaní Putina a iné jeho krivenie faktov, udalostí a histórie.
Článok nie je môj, jeho autormi sú PETRA PROCHÁZKOVÁ, JAN WIRNITZER, a vyššiel v DENÍK N.
Tam je pod tzv. piánom, teda pre bežných čitateľov viacmenej neviditeľný. Tu je skrátený výber z celého tohoto článku pod názvom "Plno urážok, ponižovania a historických nezmyslov. Rozoberáme Putinov prejav",
ktorý vyšiel hneď po začatí ruskej okupácie Ukrajiny (24.2.2022):
Majdan označuje Putin za vyčíňanie radikálov a samotnú revolúciu, ktorá viedla k zvrhnutiu skorumpovaného proruského prezidenta Viktora Janukovyča, za štátny prevrat. „Vždy ale ide o kontext. Janukovyč vystupoval ako faktická bábka Kremľa, protesty proti jeho vláde nastali, keď ukrajinská vláda pozastavila rokovania o asociačnej dohode s EÚ. Rozšírenie a násilná forma odporu sa rozvinuli po tom, čo Janukovyč nechal demonštrácie potlačiť silou, a to vrátane streľby do ľudí. Neustále poukazovanie na ukrajinských nacionalistov je klamlivé nie preto, že by na Ukrajine neboli a nevyvolávali konflikty, ale preto, že je ich približne rovnako ako v každej inej európskej krajine vrátane Ruska (plus-mínus podľa toho, že každá agresia zvonka v danej krajine budí nacionalistické tendencie). Putin využíva naratív „ukrajinského fašizmu“ ako niečo, čo je pre Rusov a Ukrajincov žijúcich na východe Ukrajiny veľmi citlivá téma. Vyrovnávanie sa s komplikovanou históriou a zločinmi počas druhej svetovej vojny, ktorých sa zúčastnili aj Ukrajinci, prebieha podobne ťažko ako v ďalších východoeurópskych krajinách.
3.
ODESA
Putin: „Nie je možné nespomenúť strašnú tragédiu v Odese, kde boli brutálne zavraždení účastníci miernej akcie. Zaživa upálení v Dome odborov. Zločinci, ktorí vykonali tento zločin, neboli potrestaní. Ani ich nikto nehľadá. Ale my poznáme ich mená. A urobíme všetko preto, aby sme ich potrestali.“
Ide o tragédiu, do ktorej vyústili zrážky medzi proruskými demonštrantmi a Ukrajincami zo dňa 2. mája 2014. Pri požiari Domu odborov, kam sa stiahli proruskí aktivisti, zomrelo 48 z nich (väčšina na otravu splodinami). Treba dodať, že žiaden jasný obraz stretu neexistuje. Zápalné fľaše zrejme hádzali obe strany a podľa niektorých svedectiev si budovu zapálili proruskí aktivisti sami. Zatiaľ čo Putin hovorí o miernej akcii, podľa ukrajinských vyšetrovateľov účastníci protestu zo strechy domu strieľali.
Deklarovaná túžba trestať zločincov z Odesy je v rozpore so záverom medzinárodného vyšetrovania, podľa ktorého ruský protiletecký systém Buk v roku 2014 zostrelil nad Donbasom civilný Boeing s tromi stovkami ľudí na palube. Rusko tieto závery odmieta.
Putin sa snaží nastoliť dojem, že jeho kroky sú vynútené agresiou Západu,
predovšetkým USA, že je to Rusko, kto sa bráni..., kto je zatlačený do kúta... a donútený k tomu, aby hájil svoj životný priestor. Chce prenášať zodpovednosť za obete na životoch na ukrajinskú stranu, hoci je to on, kto dal povel svojej armáde povel k obsadeniu cudzieho územia. Separatisti sú ruskou armádou výdatne podporovaní už od roku 2014. Ruská armáda bola v určitej miere prítomná na Donbase celých uplynulých osem rokov. Teraz tu bude pôsobiť otvorene. A nie je vylúčené, že aj na celej Ukrajine.
Svoje agresívne kroky Putin vysvetľuje obavami z rozmiestnenia riadených striel NATO
na Ukrajine. Lenže to sú klamlivé argumenty, ktorých autor sa spolieha na nevedomosť ostatných.
Po prvé: prípadné obsadenie Doneckej i Luhanskej oblasti (teda nielen častí, ktoré sú teraz pod kontrolou separatistov) by nijako vzdialenosť medzi severom Ukrajiny a Moskvou nezmenilo (stále to bude 450 kilometrov). Aj keby hypoteticky Ukrajina vstúpila do NATO a chcela byť nástupným priestorom na útok na Moskvu (prečo by to robila?), je Donbas mimo trasy.
Po druhé: súčasná vzdialenosť aliančného územia (Lotyšska) a Moskvy je asi 600 kilometrov. Podstatné ale je, že riadené balistické strely arzenálu západných krajín (rovnako ako riadené strely Moskvy) majú oveľa väčší dosah, pre ktorý by posun hraníc o 150 kilometrov nič neznamenal. Ak by už malo byť argumentom, koho rakety kam doletia skôr, Rusko má vo výzbroji riadené strely Kinžal, ktoré môžu napríklad Prahu či Brno pri odpale z Kaliningradskej oblasti zasiahnuť za 3,5 minúty. Dokážu niesť jadrovú hlavicu niekoľkonásobne silnejšiu ako hirošimská bomba.
Po tretie: predstava, že by si NATO po pripojení Ukrajiny povedalo „a teraz je čas napadnúť tú jadrovú superveľmoc, ktorá má permanentne prst na spúšti“, je iluzórna. Ponúka sa preto vysvetlenie, že Putinovi ide o to, aby zabránil Ukrajine stať členom Aliancie. A vďaka tomu, že zabráni (akokoľvek) jej prosperite, uvidia prostí Rusi na ukrajinskom príklade, že z partnerstva so slobodným svetom nemožno ťažiť viac než z poslušnosti voči Kremľu.
Putin tvrdí: "Takmer štyri milióny ľudí, ktorí nepodporili štátny prevrat, sú ohrozené genocídou."
Nie je jasné, akú genocídu má Putin na mysli. Na Ukrajine bol v uplynulých rokoch pokoj. Bolo to Rusko, ktoré rozdávalo obyvateľom separatistami kontrolovaných častí Doneckej a Luhanskej oblasti ruské pasy, aby následne mohlo poslať tanky s „argumentom“, že chráni svojich občanov.“
Putin, tesne pred okupáciou Ukrajiny, oficiálne priznal suverenitu ukrajinským enklávam, ktoré sa vyhlásili za samostatné republiky – Doneckú a Luhanskú. Technicky to nemusí znamenať nič okrem toho, že ruská armáda sa vyhlási za mierové zbory a prestane sa maskovať. Formálne je to však vstup ruskej armády na územie považované (aj podľa toho, ako Rusko formálne uznáva suverenitu Ukrajiny) za ukrajinské bez súhlasu tamojšej vlády. Takýto postup má jednoznačné označenie – agresia.
Navyše Rusko sa ani nenamáhalo situáciu akokoľvek obhájiť na medzinárodnej úrovni (napríklad v OSN), vytvoriť podmienky pre nezávislé pozorovateľské misie a konať až na základe ich prípadného zlyhania.
Z DISKUSIE:
Spomeňme aj Gruzínske Južné Osetsko a Abcházsko, moldavské Podnestersko, na všetkých týchto územiach operuje ruská armáda vydávajúca sa za mierové jednotky. Gruzínsko, Moldavsko aj Ukrajina ich ale považujú za okupačné.
Hlavným, najväčším dôvodom útoku na Ukrajinu je to, že na Ukrajine sa životné podmienky zlepšovali, živ. úroveň rástla. V Rusku naopak po anexii Krymu to išlo s ich hospodárstvom len dole - kurz USD-rubel k 1.3.2022 bol 1 : 100, pred Krymom to bolo cca 1 : 25, a to si báťuška nemohol/nemôže dovoliť, lebo ťažko by sa mu odpovedalo na otázky molodcov a devočiek, počemu eto tak.... preto radšej zrovnava Ukrajinu, aby aj tá úroveň bola zrovnaná, Niekto to zrovnáva ekonomicky, napr. že viac a lepšie robí, ale Rossija to "zrovnava" tankami, raketami, lietadlami, no a neviem či aj prídu pohrabať, teda aspoň hroby vlastných vojakov, ktorých matky už ďakujú, akurát, že pri tom kruto plačú, ... ale keď treba zrovnávať, tak sa zrovnáva, to je pre niekoho ľahšie, ako hrabať na poli po siati,.... pre niekoho sa seje ľahšie smrť, a ešte pokropia krvou, ukrajinskou a pravdaže aj ruskou, lebo to ťažko rozoznať, vraj doktori hovoria, že tam vôbec nie je rozdiel...
Zdroj:
