Chcete lacnejšie potraviny?
Presne tento slogan visí na billboardoch Petra Pellegriniho.
Politici sa v aktuálnej situácii snažia za každú cenu navábiť voličov na chytľavé slogany, populistické kampane a prakticky na hocičo, čo zaujme pozornosť na prvý pohľad. Aj keď sa ich marketéri pokúšajú byť za každú cenu kreatívni, výsledok ich práce je často rovnaký – kampane sú cielené na základné emócie voliča a predovšetkým cielené na problémy, ktorých prapodstatu má problém identifikovať asi každý ekonomický neznalec.
Pán Pellegrini pritom nie je v tejto disciplíne jediným. Boris Kollár točí videá o produktoch importovaných zo zahraničia a rieši štátne potraviny, Robert Fico si neustále sťažuje na slniečkarov a Sorosa a napr. Marian Kotleba asi ako najväčší marketingový punker prekladá eurobankovky a odhaľuje v nich obraz Diabla (a to neironicky). Všetky takéto kampane v prvom rade poukazujú na úroveň politických strán a taktiež aj na to, ako ďaleko sú s nimi dané politické strany ochotné zájsť.
Bandáže žalúdka a iné vylomeniny
Konkrétna kampaň na spôsob “chcete lacnejšie potraviny?”, či “chcete potravinovú sebestačnosť?”, ktoré sú v poslednom čase vyťahované populistickými politikmi z radov ako ľavice, tak aj pravice, pripomínajú kampaň na chirurgov ponúkajúcich bandáž žalúdka cielenú na obéznych ľudí, ktorí chcú za každú cenu schudnúť.
Koniec koncov, to najlacnejšie a zdanlivo najjednoduchšie riešenie je práve to, ktoré je širokými masami najviac vítané. Tak ako si obézny človek nie je schopný pripustiť, že jeho obezita je dôsledkom komplexných procesov (a že bandáž žalúdka môže celkovému zdraviu jeho tela v konečnom dôsledku skôr uškodiť než pomôcť), tak ani mnohí voliči si nie sú schopní pripustiť, že napr. za vysokými cenami potravín je ďaleko komplexnejší problém, než len nejakí nenásytní predajcovia, ktorí si k svojim produktom pripisujú priveľké marže, ktoré treba ideálne odstrániť nejakým centrálnym zákonom.
Žiaľ, ak chceme problémy v politike riešiť tak, ako by sa riešiť mali, musíme zohľadniť základné princípy ekonómie a hľadieť na komplexné množstvo súvislostí, ktoré k danému problému vedú. Tak ako je medicína náukou o vzťahoch v našom tele, tak je aj ekonómia náukou o vzťahoch v našej spoločnosti. Pokiaľ chceme niečo úspešne riešiť, týmto vzťahom treba porozumieť a až následne prísť k nejakému valídnemu záveru – a nie hľadať čo najjednoduchšiu náplasť na problém, vďaka ktorej bude mať pár jednoduchých ľudí dobrý pocit z toho, že za nich niekto niečo vyriešil (pričom práve opak je pravdou).
Nuž, ako sme si mohli všimnúť, práve SASKA je v súčasnosti asi jedinou stranou, ktorej billboardy nie sú nasýtené spamom, z ktorého srší ekonomická neznalosť. A asi nikoho neprakvapí to, že práve takýto prístup je garantom toho, že SASKA je jediná strana, ktorá vie zabezpečiť istotu ekonomického rastu v našej krajine.
A aj keď je dosť náročné zrekapitulovať dôkladný, niekoľko desiatok stranový program politickej strany, pokúsme sa si v krátkosti vysvetliť to, prečo je práve SASKA v súčasnosti jedinou slovenskou politickou stranou, ktorej nie je pojem “ekonómia” úplne cudzí.
Fiškálna decentralizácia
Jedni politici sa snažia na vidiečanov zapôsobiť frázičkami ako “v Bratislave sa nežije skutočný život”, iní sa na vidiečanov pozerajú ako na “vidlákov” a snažia sa ich márne zaujať tým, že pred kamerami pózujú s lipovou palicou, zatiaľčo iní politici sa v mene chýbajúcich verejných financií donekonečna vyhovárajú na Róberta Fica a jeho vládu. Kde je však pravda?
Áno, vidieku a regiónom skutočne chýbajú financie. Nemôžu za to však ani ficovci a ani nejakí zlí ľudia v Bratislave. Môže za to predovšetkým chýbajúca fiškálna decentralizácia.
A čo to znamená? Je síce pekné, že SASka má tento bod vo svojom programe, no ako ho vysvetliť niekomu, kto o ňom ešte nikdy nepočul?
Nuž, ak si partička politikov riadi celé Slovensko z jedného mesta a financie z regiónov (centralizovane) zoberie a prerozdelí – rakúska ekonómia by tento proces označila ako “misalokáciu zdrojov” – tak dochádza k zničeniu trhového mechanizmu a teda aj k menšiemu spoločenskému úžitku (ako už iste vieme z našej série ekonomických článkov).
SASka si našťastie uvedomuje, že práve samosprávy sú občanom najbližšie a teda aj najlepšie poznajú ich potreby. Avšak súčasný systém financovania obcí a miest obmedzuje ich motiváciu na podporu ekonomických aktivít a privádzanie investorov.
SAS preto navrhuje prehodnotenie financovania obcí tak, aby časť ich príjmov pochádzala z daní z ekonomických aktivít a príjmov občanov na ich území. Toto opatrenie tak zvýši prirodzenú motiváciu samospráv na podporu ekonomického rastu a vytváranie podmienok pre investície. Je to jednoduché – čím menší sú spoločensko-politickí aktéri na trhu, tým efektívnejšie dokážu napĺňať potreby jednotlivcov.
Fiškálna decentralizácia taktiež pomôže zmierniť regionálne rozdiely a prispieva k celkovému hospodárskemu rastu.
Dane, zamestnanosť a import
Samozrejme, o tom, ako je Slovensko “ekonomicky závislé” od importu zo zahraničia sme od populistických politikov počuli už mnoho. Koniec koncov, títo politici majú v niečom pravdu, no ich riešenia sú často úplne mimo misu – riešenie tejto situácie nespočíva vo vybudovaní štátnych fabrík a štátnych potravín.
Netreba zabúdať na to, že ekonómia nie je nejaký vyhalucinovaný fantasy svet. Každý človek sa v rámci ekonómie správa racionálne a pokiaľ sa na Slovensku niečo nevyrába ale sa to dováža, znamená to, že sa to miestnemu trhu viac oplatí doviesť ako vyrobiť. Áno, tak jednoduché to je, no pritom to tak veľmi uniká mnohým slovenským politickým stranám a ich programom.
Východiskom z tohto problému je v prvom rade zrušiť obmedzenia a regulácie, ktoré na Slovensku bránia podnikateľom vytvárať bohatstvo (ako už vieme, podnikanie je zdrojom bohatstva a teda aj hospodárskeho rastu).
Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia je preto veľmi dôležitým opatrením SASky. Súčasný systém je často nekonkurencieschopný a negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Reforma daňovo-odvodového systému, ktorá zjednoduší a zníži celkovú finančnú zaťaženosť podnikania teda krásne a jednoducho umožní podnikateľom efektívnejšie a slobodnejšie pôsobiť na slovenskom trhu.
Mimo iné, súčasný daňový systém je taktiež extrémne komplikovaný a neprehľadný, čo negatívne ovplyvňuje samotnú podnikateľskú a motiváciu. Zavedenie rovnej dane s minimom výnimiek daňový systém nepochybne zjednoduší, čím sa vytvoria jednak lepšie podmienky pre podnikanie a druhak aj lepšie podmienky pre samotnú zamestnanosť, ktorá s podnikaním úzko súvisí.
Zdokonaľovanie vzdelávania v oblasti podnikania je taktiež dôležité pre podporu podnikateľského ducha a inovácií, čo je kľúčové pre konkurencieschopnosť a teda aj samotný rast ekonomiky. Strana SAS si uvedomuje, že vzdelávací systém musí lepšie integrovať rozvoj podnikavosti a inovatívnosti. Navrhuje preto rozšírenie cvičných firiem na stredné školy na Slovensku ako jeden zo spôsobov, ako umožniť študentom rozvíjať svoje podnikateľské talenty. Toto opatrenie teda podporuje tvorbu samotnej podnikateľskej kultúry a prípravu mladých ľudí na podnikanie a tvorbu pracovných príležitostí.
V programe SASky môžeme dokonca nájsť aj konkrétny bod o “znižovaní regulačnej záťaže”, čo to je obzvlášť dôležité pre širokú dostupnosť služieb a nižšie ceny – vysoké regulačné náklady totiž v prvom rade znižujú konkurencieschopnosť podnikateľov a automaticky vedú k monopolizácii.
Potraviny, státne či neštátne?
No a samozrejme – pri potravinách sme začali a rovno s nimi aj skončíme.
Ako sme už načrtli v odstavci vyššie; s dereguláciou a znižovaním podnikateľských zábran nepochybne súvisí aj cena potravín.
SASka však žiadne zázračne lacné potraviny nesľubuje, keďže si na rozdiel od niektorých iných politických strán uvedomuje, že v ich cene sú zohraté aj faktory, ktoré nedokáže žiadna strana a ani Slovenská republika ovplyvniť (napr. inflácia). Napriek tomu sa však dá zabrániť mnohým negatívnym dôsledkom zvyšovania cien a rovnako tak sa dá vylepšiť aj samotná dostupnosť potravín? Ako? Lepšími podmienkami pre podnikateľov a farmárov!
Politici vo svojich “honbách proti importu potravín” často zabúdajú aj na to, že bohatstvo Slovenska je do značnej miery ohrozené aj kvôli regulovanému exportu. Strana SAS preto navrhuje zrušenie všetkých obmedzujúcich požiadaviek na potraviny podľa národnej právnej úpravy, ktoré sú určené na vývoz zo Slovenska do EÚ a tretích krajín. Týmto krokom sa tak odstráni prekážka pre exportérov a vytvoria sa rovnaké konkurenčné podmienky.
Zrušenie obmedzujúcich požiadaviek na export potravín odstraňuje zbytočnú reguláciu a zásah štátu do podnikateľského prostredia, vďaka čomu posilňuje slobodu podnikateľov rozhodovať o svojich obchodných aktivitách a teda aj otvára cesty k väčšiemu podnikaniu a rozvoju exportného potenciálu. Celkovým výsledkom je väčšia ekonomická sloboda a prosperita pre občanov Slovenska.
Regulačnú záťaž (nielen) v potravinovom sektore mimo iné dokáže výrazne zmierniť aj mechanizmus znižovania byrokracie, ktorý je momentálne nedostatočne účinný.
Dôležitým bodom programu SASky v oblasti potravín je aj zníženie zbytočných obmedzení v oblasti samotnej prepravy potravín. Slovenská republika totiž disponuje mnohými, najmä hygienickými požiadavkami na prepravu potravín, ktoré sú pritom jasne stanovené a podrobne upravené už platnými nariadeniami EÚ1. Ďalšie nariadenia sú tak nie len zbytočnými z právneho hľadiska, ale sú aj zbytočne komplikovanými a nepredstaviteľným spôsobom brzdia podnikateľov na ich ceste k úspechu. A tým pádom – brzdia aj možnosti spotrebiteľov a brzdia aj možnosť hospodárskeho rastu.
Záver
Zatiaľčo sa mnohí marketéri a chirurgovia ponúkajúci bandáže žalúdka pokúšajú do “pokazených systémov” pridávať stále nové a nové veci a zahlcovať ich ďalším zbytočným spamom, tak v SASke naopak platí zenové pravidlo – niekedy je menej viac. A je to naozaj tak. Ak chceme skutočne riešiť hospodársky rast a blahobyt v našej krajine, treba sa v prvom rade pozrieť na to kde vznikajú nejaké konkrétne problémy a odstrániť ich príčinu.
Politický program SASky je extrémne komplexná vec a zhrnúť všetky jeho výhody pre štátny rozpočet, spoločnosť a koniec koncov pre samotných obyvateľov Slovenskej republiky a slovenskú ekonómiu sa v jednom článku jednoducho nedá.
Som rád, že sme si aspoň mohli pripomenúť pár kľúčových bodov, ktoré dávajú v podobe neviditeľnej ruky trhu symbolickú facku všetkým populistickým programom takých politických strán, ktoré sa snažia k parlamentným kreslám prepracovať tým najprimitívnejším a najlacnejším spôsobom. Ako inak, totálne opomínajúc základné princípy ekonómie.
To či sa nechajú voliči pri budúcich parlamentných voľbách nachytať na pasce populistických politikov a ich zdanlivo jednoduché riešenia na zdanlivo jednoduché problémy, alebo si radšej zvolia trvalo udržateľnejšiu cestu, ukáže iba čas. Osobne však pevne verím v silu vzdelávania a dúfam, že aj moje články o politike, ekonómii a spoločnosti, pomôžu mnohým z nás prebudiť ich zdravý rozum a ekonomické myslenie na našej spoločnej ceste k lepším podmienkam pre život.
