Keď sme s dievčatami z Dramaťáku rozoberali tému, o čom chcú tento rok hrať, zostal som zaskočený. „Nechceme nič veselé,“ povedali mi s tou absolútnou úprimnosťou, akej sú schopní len dospievajúci ľudia. „Všetci dospelí nám maľujú svet na ružovo, ale my vidíme, že taký nie je.“ Chceli temnú tému. Drsnú, dickensovskú, plnú tieňov.
Súhlasil som, no nedalo mi to spávať. Strávil som noci prehadzovaním sa v posteli a úprimne som si prešiel úzkosťami. Vytvoriť pre mladé dievčatá príbeh o tom, že hlavná hrdinka je tak šikanovaná, že chce... ani to nejde napísať inak, iba tak, ako som to nakoniec použil v diele... vrátiť dar života, je obrovská zodpovednosť. Ale potom som si povedal, že im to dlhujem. Že im musím ukázať, že aj v tých najškaredších chvíľach sa dá nájsť niečo krásne. Najmä dnes, v čase krízy, kedy sociálne siete agresívne určujú trendy zamerané výlučne na fyzickú dokonalosť a oddeľujú ľudí od skutočných vzťahov.
Chcel som sa vyhnúť trápnym klišé. Ako to spraviť sme vlastne vymysleli spolu (asi najväčší podiel na námete mala Danielka, Asijat a Peťa) vytvorili sme svet Medzipriestoru. Tam som priviedol slávne historické postavy, no predovšetkým som ho naplnil bytosťami, ktoré zrkadlia našu súčasnosť a zároveň čerpajú z prastarých archetypov svetovej mytológie a literatúry. Každá postava dostala svoju hĺbku, aby som Eme, mojim deťom v Dramaťáku, a snáď aj divákom ukázal to podstatné: obyčajný život je oveľa farebnejší, než sa nám na prvý pohľad zdá.
Tu je pohľad do hĺbky duší, ktoré na javisku ožívajú:
Azianna: Svedok dnešnej generácie a Alica v ríši za zrkadlom
Azianna je v scenári definovaná ako „chyba v programe“ – obyčajná sirota, ktorá len niesla vedro s vodou a omylom prekročila prah reality. (Akoby do sveta dospelých). Pre mňa je však tým najdôležitejším symbolom: je to skutočný, dnešný mladý človek. Stojí v kúte, snaží sa byť neviditeľná a ticho zavnímava ten obrovský, chaotický svet naokolo.
Archetypálna inšpirácia: Azianna je modernou Alicou v krajine zázrakov, ktorá padla do králičej nory (Medzipriestoru), a zároveň nesie archetyp Everymana (Obyčajného človeka). Nie je hrdinkou z antických eposov, ale práve jej obyčajnosť mení dej. V antických drámach by bola Chórom, ktorý len komentuje dej, no u nás má slobodnú vôľu. Keď k nej Ema natiahne ruku, Azianna sa musí sama rozhodnúť, kam a ku komu sa pridá. Je našou nádejou, že dnešná generácia si napriek všetkému jedu virtuálneho sveta vyberie skutočné, hmatateľné priateľstvo.
Ema: Duša ubíjaná algoritmami a mýtus o Psyché
Ema nie je ufňukaná obeť. Je to inteligentná bytosť, ktorú život v sirotinci nezlomil, ale drsne „opotreboval“. Dnes tisíce takýchto Ém sedia vo svojich izbách a cítia sa bezcenné, pretože nespĺňajú nedosiahnuteľné kritériá internetu a sociálnych sietí. Keď Ema napíše na stenu RENUNTIATIO (Vzdanie sa / návrat), nie je to zbabelosť. Je to zúfalý výkrik duše, ktorá odmieta žiť vo svete bez citu.
Archetypálna inšpirácia: Ema čerpá z gréckeho mýtu o Psyché (čo v preklade znamená Duša). Psyché musela prejsť temnotou podsvetia a splniť zdanlivo nemožné a kruté úlohy, aby našla svoju skutočnú hodnotu a lásku. Ema je tiež Jungovým archetypom Siroty – hrdinky, ktorá musí stratiť všetko, dokonca aj svoju jedinú hračku (handrovú bábiku), aby zistila, že jej najväčšou silou nie je to, čo vlastní, ale jej schopnosť zniesť bolesť a nedať sa ňou skorumpovať.
Vicea: Prázdnota filtra a tragédia Narcisa
Vicea je v sirotinci Riaditeľkiným „maznáčikom“, dokonalou, čistou a učesanou bábikou. V Medzipriestore predstavuje Víziu dokonalosti či Padlý ideál, na všetko sa pozerá a komentuje len cez prizmu fyzickej krásy. Vicea je chodiaci Instagram. Je zrkadlom dnešnej krízy, kedy je fyzická krása povýšená nad všetko ostatné.
Archetypálna inšpirácia: Je priamou ozvenou mýtu o Narcisovi a wildeovského Doriana Graya. Narcis sa utopil v odraze vodnej hladiny, dnešná generácia sa topí v odrazoch displejov. Cez Viceinu postavu odhaľujeme krutú pravdu: jej život je neznesiteľne prázdny a izolovaný. Uvedomuje si, že jej výsostné postavenie ju vzďaľuje od skutočného priateľstva. Byť dokonalým exponátom bez vlastnej vôle je oveľa horším väzením, než mať ruky zničené od práce. Príbeh jej postavy zámerne neukončujem... asi tušíte prečo.
Riaditeľka Lara / Devilla: Kyberšikana a tieň Mefistofela
Zlo dnes nepotrebuje fackovať. Riaditeľka Lara je chladný predátor z reality, ktorý sa v snoch mení na Devillu – „Našepkávačku zla“. Ona je stelesnením toxických komentárov, hejtu a tlaku na výkon. Neútočí fyzicky; plazí sa v tieňoch, rozoštváva kráľovné proti sebe a útočí na ich najhlbšie neistoty a traumy.
Archetypálna inšpirácia: Snažil som sa o zosobnenie Jungovho Tieňa – tých najtemnejších, potlačených stránok ľudskej psychiky, ktoré odmietame prijať. Zároveň nesie prvky faustovského Mefistofela. Nepotrebuje vás hodiť do ohňa, stačí, ak vám pošepká presne tie slová, vďaka ktorým doň skočíte sami. Zlomí sa až v momente, keď narazí na niečo, na čo algoritmy zla nemajú dosah: na úprimný súcit a ľudský dotyk.
Eudrey: Skutočná empatia a božská Sofia
Postavu Eudrey, som vytváral spolu s jej predstaviteľkou Asijat (Inak, je vlastne presne tak krásne empatická ako jej postava. Jej vzťah so sestrou (Zaidat) je neuveritlne milou inšpiráciou.) Eudrey nie je len úradníčkou, ale je to „Vyššia inteligencia“ s dušou terapeuta. Zosobňuje bezpečný prístav a pokoj. Je protilátkou na dnešnú zrýchlenú, povrchnú dobu, ktorá všetko hneď súdi. Eudrey nelieči Emu kúzlami, ale hlbokým pochopením.
Archetypálna inšpirácia: Eudrey je inšpirovaná gnostickým archetypom Sofie (Božskej Múdrosti) a danteovskou Beatrice. Je sprievodkyňou, ktorá duši neukazuje, čo má robiť, ale len osvecuje cestu, aby postava našla odpovede sama. Jej vysvetľovanie konania iných nie je ospravedlňovaním zla, ale odhaľovaním jeho koreňov, čím Eme vracia moc nad jej vlastným strachom.
Aeterna: Zmierenie, čas a antické Sudičky
Aeterna je svedkyňou a vládkyňou času; bytosťou, ktorá vidí minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Komentuje dej svojím spevom a harmonizuje chaos, pričom jej najväčšou silou je schopnosť vidieť v každom zloduchovi zranené dieťa. Mojou snahou bolo aby postava Aeterny nebola všedná, nehovorila všedne ale zároveň bola ľudská i keď trochu záhadná. Presne ako je jej talentovaná predstaviteľka.
Archetypálna inšpirácia: Predstavuje personifikáciu Času (gréckeho Chronosa), no bez jeho krutosti. Je skôr fúziou antických Moir (Sudičiek), ktoré pradú nite ľudských osudov. Aeterna nám dáva nevyhnutnú perspektívu: to, čo sa dnes na sociálnych sieťach zdá ako koniec sveta alebo ten najdôležitejší trend, časom vybledne a rozpadne sa na prach. Zostane len to, čo do seba vložíme ako ľudia.
Pandora: Internet, slobodná voľa a božský Trickster
Pandora, chaotická a živelná správkyňa možností, do dejín vnáša chaos. Pôsobí ako vizuálny neporiadok, no v skutočnosti je tou najostrejšou a najpriamejšou bytosťou v miestnosti. Je ako samotný internet – obrovská truhlica, z ktorej sa môže vyvaliť hocičo.
Archetypálna inšpirácia: Prvoplánovo vychádza z hesiodovského mýtu o Pandore, no zásadne ho prepisuje. V našom diele je zároveň archetypom Trickstera (ako severský Loki či grécky Hermes) – božského šibala, ktorý musí rozbiť staré štruktúry, aby mohlo vzniknúť niečo nové. Vo svojej piesni kričí tvrdú pravdu: to nie ona môže za vojny a depresie sveta. Ona ľuďom z truhlice podáva aj nádej a slnko, no sú to ľudia sami, kto si dobrovoľne vyberá škriepky, nenávisť a zlo. Je to o našej vlastnej zodpovednosti za to, čím sa kŕmime.
Snažil som sa o to aby si naše deti z Dramaťáku prešli na javisku touto mytologickou temnotou. Aby videli, že aj obyčajné podanie ruky dvoch ustrašených dievčat v kúte sirotinca má väčšiu silu než všetky koruny, lajky a filtre sveta. Úprimne, neviem či sa to podarí, pre dnešný svet je dielko trochu moc komplikované a málo rozprávkové, ale uvidíme. V každom prípade dielko ľahko nevznikalo a aj samotná cesta nám veľa dala.
Dôležité bude na ľuďoch, na vás. Ak budete sedieť v hľadisku a aspoň na chvíľočku niečo s nami pocítite tak to stálo za tú drinu.
A aké je pososlstvo? Že ten náš obyčajný, často zablatený a nefiltrovaný život je dúfajme tým najkrajším darom.
