V nadväznosti na môj predchádzajúci článok, kde som rozoberal osudy piatich fascinujúcich kráľovien, by som vám rád predstavil aj tie, ktoré ich sprevádzajú.
Len tak na okraj, keď idem s manželkou do divadla, vždy sa snažím zistiť si takéto drobnosti vopred, aby som mohol počas prestávky „frajerit'“. Tak keď prídete na naše predstavenie, možno sa vám to hodí.
Pri písaní scenára som zistil, že za každou mocnou dámou stála iná, často rovnako mocná žena v pozadí. V scenári som im chcel vzdať úctu, pretože práve postavy komorných dávajú deju dynamiku, potrebný nadhľad a obrovskú dávku humoru. Tu je päť profilov dám v tieni, ktoré v našom muzikáli vládnu svojim kráľovnám:
1. Fany: Tá, ktorej sa bála aj cisárovná Sisi
V našom scenári: Fany je rázna žena s maďarským prízvukom, ktorá cisárovnú Alžbetu neustále sťahuje na zem. Kým Sisi melancholicky veršuje o smrti, Fany ju buchne hrebeňom a prikáže jej vystrieť sa, lebo vyzerá ako „zmoknutá vŕba pri Balatone“. Sisi ju dokonca žiada, aby jej pripravila korzet, pretože chce „dovolenku od dejín“.
Historická realita: Postava vychádza zo skutočnej dvornej kaderníčky Franzisky „Fanny“ Angerer. Fanny bola pre Sisi kľúčovou osobou – ako jediná sa smela dotýkať jej vlasov. Mala takú moc, že ak mala Fanny zlú náladu, cisárovná odmietala vyjsť z komnaty a zrušila oficiálne audiencie. Fanny dokonca používala trik s lepiacou páskou pod zásterou, na ktorú tajne zbierala vypadnuté vlasy, aby Sisi neprepadla hystérii z vlastného starnutia.
2. Rosalie: Láskavosť pod čepeľou gilotíny
V našom scenári: Rosalie je v sirotinci nováčik, ktorý absolútne netuší, čo má robiť. Jej postava prináša fyzickú komiku – neustále zakopáva o Antoinettine obrovské šaty, a keď sa v „Skúške všednosti“ snaží pomôcť s vedrom, pošmykne sa a kráľovnú kompletne vytopí.
Historická realita: Rosalie Lamorlière bola skutočná slúžka, ktorá sa o Máriu Antoinettu starala počas jej posledných 76 dní vo väznici Conciergerie. Hoci bola kráľovná pre revolučný Paríž nenávidenou „Rakúšankou“, Rosalie jej s obrovským rizikom preukazovala úctu a ľudskosť. Bola to práve ona, kto jej v ranných hodinách pred popravou priniesol šálku vývaru.
3. Iras: Cynická pravá ruka vládkyne Egypta
V našom scenári: Iras je zosobnením unaveného cynizmu. Keď Kleopatra rozkazuje špine, aby „v mene Ra“ zmizla, Iras jej sucho oznámi, že špina sa nerozostúpi ako Červené more a musí použiť ruky. Na Kleopatrin rozkaz „Iras, vyčisti to!“ odpovedá, že má pauzu a existujú odbory.
Historická realita: Iras nebola len literárnou postavou zo Shakespeara, ale skutočnou dôverníčkou Kleopatry. Rímska propaganda ju dokonca označovala za jednu z postáv, ktoré reálne viedli egyptskú štátnu správu. Jej vernosť bola taká silná, že spoločne so slúžkou Charmion nasledovala Kleopatru do dobrovoľnej smrti, len aby nepadla do rúk Oktaviána.
4. Pipa: Uštvaný manažér v chaose Loly Montez
V našom scenári: Pipa stelesňuje stres a „Questions Gag“. Neustále pobehuje okolo divokej Loly a pýta sa absurdné otázky miesto činov: „Mám ju udrieť vejárom výchovne alebo silno?“
Historická realita: Lola Montez (vlastným menom Írka Elizabeth Gilbert) si svoju identitu španielskej tanečnice kompletne vymyslela. Jej dvor a sprievod bol presne taký chaotický, ako ho znázorňuje Pipa – neustály stres z udržania obrovskej lži, pred ktorou musela utekať cez tri kontinenty, od Bavorska až po Austráliu.
5. Dojka: Pragmatický hlas proti romantickej smrti
V našom scenári: Dojka je materinská, ale popletená postava, ktorá Júlii systematicky kazí jej tragické momenty. Kým Júlia afektovane kričí po dýkach a jedoch, Dojka jej vrazí do ruky včerajší rožok s čajom, aby nebola hladná, a upozorňuje ju, že pitím špinavej vody z podlahy nedostane romantickú smrť, ale len hnačku.
Literárna realita: Postava vychádza priamo zo Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia, kde slúži ako „comic relief“ (komické uvoľnenie). Kým šľachtici básnia o hviezdach a nebi, Dojka hovorí o praktických veciach, bolestiach chrbta a o tom, že život je pre živých.
V našom muzikáli práve tieto „dámy v pozadí“ pripomínajú kráľovnám (aj sirote Eme), že koruna nie je na hlave, ale v chrbtici a v schopnosti vziať cudziu ťarchu na vlastné plecia.
Nabudúce o hlavných postavách diela, ktoré hlavné postavy nemá...
Historické a literárne zdroje:
Brigitte Hamannová: Alžbeta – neochotná cisárovná / The Reluctant Empress
Caroline Weberová: Queen of Fashion: What Marie Antoinette Wore to the Revolution
Plutarchos: Životopisy slávnych Grékov a Rimanov
Bruce Seymour: Lola Montez: A Life
William Shakespeare: Rómeo a Júlia
