"Konečne rozsiahla činnosť saleziánov na Dornkapli (Trnávke) len utužovala slovenské národné povedomie a svojimi kázňami, hrami, divadelnými, recitačnými a zábavnými večierkami spájala všetko, čo je slovenské. Saleziáni vedľa Hlinkovej ľudovej strany a HG majú snáď najväčší podiel na tejto húževnatej a svedomitej práci, ktorou slúžili pre ideál slovenského národa." Mne osobne to pripadá tak, že HĽS a HG si na práci a pote aleziánov prihrievali svoju politickú polievočku. Ľudia sa radi chvália cudzími mozoľmi.Na Trnávke sa robilo skutočne veľa akcií, no niektorým sa zdalo, že to ide na úkor náboženstva. Keď v polovici mája navštívil Trnávku asistent Nižňanský z Trnavy, povedal, že u nich chodieva na májové pobožnosti okolo 200 chlapcov. Bolo to spomenuté aj na večernom slovku a saleziáni sa spoločne zamýšľali nad tým kde urobili chybu, keď im chodievalo na pobožnosť štyrikrát menej chlapcov ako v Trnave.V niektorých ústavoch sa skoro každý víkend hralo nejaké divadlo. Keď sa nacvičilo nejaké divadlo v jednom ústave, bolo skoro samozrejmosťou, že ho prišli zahrať aj do druhého ústavu. Koncom mája na Trnávku takto prišla divadelná skupina z Miletičovej, aby tu zahrala detektívnu drámu "Nočná príšera".V máji Tiso vymenoval nového hlavného veliteľa HG Fr.Salana. Bola nádej, že on HG povedie lepšie ako Mach, a že sa nebude snažiť zneužiť túto organizáciu na politické ciele. Koncom mája prišiel na Trnávku, kde sa zúčastnil sprievodu Božieho Tela. Na tomto sprievode boli zoradené aj šíky HG a HM. Saleziáni na Trnávke spoznali vo Fr.Salanovi človeka, ktorý si vážil ich prácu a neraz poskytol aj finančnú pomoc.Netreba si myslieť, že saleziánske ústavy boli ideálne. Každý ústav mal aj svoje ťažkosti a temné stránky. Aj ústav na Trnávke mal svoje problémy. Jedným z nich bola ťažká povaha pána vrátnika Neviďanského. Na začiatku júna sa rozhodol, že sa kvôli nezhodám s don Škorcom, ktorý mu neustále pripomínal jeho maďarskú národnosť, dá preložiť do maďarskej inšpektórie. Spor sa vyhrotil až tak, že si vybral z pokladnice pohrebného ústavu 300 Ks na šaty, v meste si vymohol pas a rozhodol sa odcestovať. Nedal si povedať, a tak ho museli odovzdať polícii. Peniaze síce vrátil, ale on sa už do ústavu nevrátil, ostal bývať v jednom byte v Bratislave. Aj saleziáni sú ľudia a robí im niekedy problém odpustiť druhému jeho chyby. Tiež môžu zabudnúť na to, že keď sa spory v komunite včas nevyriešia, môže sa situácia dohnať až do krajnosti.Keď skončila jar, činnosť v oratóriách sa preniesla von na ihriská. Nastal čas futbalových zápasov, rôznych súťaží a hier. S veľkým záujmom sa každý rok stretal futbalový zápas s netradičným zložením mužstiev. Koncom júna na ihrisko na Miletičovej vybehli dve mužstvá starších pánov. Na prvý pohľad bolo vidieť, podľa čoho sa hráči rozdeľovali. Na jednej strane hrali tuční a na druhej strane chudí. Sudca mal oblečenú halenu a na hlave mal cylinder. Každú chvíľu na ihrisko vybehol lekár s dáždnikom v ruke, aby ošetril ranených. Neboli to nejaké vážne zranenia, iba občas bolo potrebné zdvihnúť nejakého z mužstva tučných, pretože často padali na zem a ťažko vstávali. Takéto netradičné zápasy sa hrávali skoro v každom ústave a vedeli vždy všetkých poriadne rozveseliť.Cez mládež sa saleziáni dostali bližšie aj k rodičom a aj im venovali svoje sily. Koncom júna sa na Trnávke ukázali plody viacročnej práce. Posledný júnový deň na večernej svätej omši prebehlo zasvätenie rodín Božskému Srdcu. Tohto zasvätenia sa zúčastnilo 200 rodín. Po svätej omši si zobrali domov posvätené obrazy a zavesili ich na čestné miesto vo svojich domoch. Vo viacerých rodinách vládol pravý pokoj, ktorý nespočíva v peniazoch a majetku, ale v čistom srdci a dobrých vzťahoch.Cez leto sa konali tábory plné hier a veselej nálady. Z Trnávky sa koncom júla vydali stanovať na pekné miesto pri Pajštúne. Na tomto tábore bol s nimi aj koadjútor pán Grznár, ktorý sa staral o ich žalúdky a o dobrú náladu. Medzi chlapcami bol obľúbený, pretože vždy priam sršal veselou náladou. Počas jeho neprítomnosti ho na Trnávke zastúpil pán Koňan, ktorý mal na starosti kuchyňu na Miletičovej.
