V Bratislave na Trnávke na sviatok Nepoškvrnenej prijal direktor don Šimončič počas slávnostnej svätej omše čakateľky do Gardy Božského srdca. Popoludní oratoriáni zahrali pre mládež divadlo "Lurdská jaskyňa". V tento deň do komunity bol poslaný nový člen. Bol to spolubrat Štefan Neviďanský a bol určený za vrátnika ústavu.V Trnave sa sviatok Nepoškvrnenej oslávil domácou akadémiou. Niektorí oratoriáni sa zúčastnili aj na národnej slávnosti, ktorá sa konala v meste. Zaspievali tam aj niekoľko zborových pesničiek na obede najvyššieho veliteľa Hlinkovej Gardy a štátneho ministra Sidora, ministra Teplanského, Murgaša a ostatných.Niektoré roky sa z rôznych dôvodov Mikulášska nádielka konala až po sviatku Nepoškvrnej. Na Trnávke sa v roku 1938 presunula až na 11.decembra. Najskôr sa hralo divadlo "Či je svätý Mikuláš" a po ňom bolo rozdávanie darčekov a preukazov do oratória na budúci rok. Mikuláš dvom chudobnejším oratoriánom doniesol šaty, ostatní dostali cukríky a oriešky. Jeden 14-ročný chlapec dostal veľký dar ešte v predchádzajúci deň. Týmto darom pre Dušana Vávra aj pre ostatných bol krst, ktorý tento mladík prijal. Na krste mu boli svedkami asistenti Marek a Vyskočil.Divadlo "Či je svätý Mikuláš" sa na Trnávke s neočakávaným úspechom opakovalo 12.decembra pre dievčatá. Po prvý krát to bolo na vstupenky, ktoré boli úplne rozobrané, potom ostatní mali vstup voľný. Vstupné bolo 2, 1, a 0,50 Kčs. Kulisy na toto divadlo boli požičané zo školy. Ceny na vstupenkách neboli napísané, lebo divadlo ani nebolo zahlásené. Úrady sa to však dozvedeli a nabudúce už muselo byť všetko hlásené dopredu.V Trnave sa v polovici decembra konala obliečka. Tento rok sa tam prihlásilo deväť malých seminaristov. Bol to pekný úspech. Veď prvý rok sa prihlásil iba jeden, druhý rok štyria.V mnohých ústavoch sa štedré nádielky nekonali iba na svätého Mikuláša. v niektorých ústavoch boli do roka aj viaceré nádielky. Ešte pred Vianocami sa na Trnávke v divadelnej sále zišli oratoriáni a odnášali si domov plné náručia chleba a žemlí. O túto predvianočnú nádielku sa postaral Spolok svätého Vincenta.Jednou z možností na spestrenie programu v oratóriu bolo premietanie filmov. Na Miletičovej mali aj vlastný premietací prístroj. Koncom decembra si od nich na Trnávku požičali a premietli tri filmy. Bol to film "Výroba papieru", "Čaplin I." a "Čaplin II." Cez zimu do oratória na Trnávke chodievalo priemerne okolo 50 chlapcov.Tí, ktorí sa najviac zapájali do všetkých činností po celý rok, bývali pred Vianocami odmeňovaní podľa počtu pečiatok v preukaze. Na Trnávke sa mená najlepších vyhlásili a tri dni pred Vianocami si prišli pre nádielku. Každý dostal 2kg múky, pol kila cukru a margarínu.V Žiline saleziáni na Vianoce 1938 ešte nemali zvonicu. Keď nemali zvony, pomohli si ináč. O polnoci sa ozvali zvony pustené z gramofónu cez zosilňovač. Veľký záujem všetkých, ale najmä u detí vzbudzoval betlehem, ktorý žilinskej komunite daroval pán Smetana zo Závodia.Žilinský ústav svoju činnosť s mládežou už rozbehol naplno. V ústave bývalo 20 konviktorov (obyvateľov internátu). Bývali v ústave a chodili do miestnej meštianky a gymnázia. Okrem oratória mávali Saleziáni týždenne 90 hodín náboženstva na školách. Najradšej pracovali medzi učňami, ktorých bolo skoro 1 500.Okrem toho pred Vianocami usporiadali v Turzovke, v útulku svätého Jozefa, tri turnusy 5-dňových duchovných cvičení. Zúčastnilo sa ich asi 200 chudobných kysučanov. Tieto cvičenia sa konali formou misií a boli určené pre mladých i starých.
