Keď Svätý Otec Pius XII. videl, ako sa vyvíja situácia, rozhodol sa, že zo všetkých síl sa bude usilovať, aby zabránil krviprelievaniu. Preto 24.augusta z rozhlasu zaznievajú jeho varovné slová, aby sa ľudia nedali vohnať do vojny. Dôrazne varuje:- Mierom sa nič nestratí, ale vojnou sa môže stratiť všetko!Hitler nedbal na tieto rozumné slová a chystal svoju armádu na napadnutie Poľska. Svätý Otec sa pokúsil o posledný možný krok na zastavenie vojnovej katastrofy. V predvečer vypuknutia Druhej svetovej vojny, 31.augusta, zvolal veľvyslancov Nemecka, Poľska, Francúzska, Anglicka a Talianska a žiadal od ich vlád 14-dňové prímerie medzi Nemeckom a Poľskom, aby sa za ten čas uskutočnila medzinárodná porada v spore Nemecka a Poľska. Jeho návrh neprešiel, a tak vojnová obluda mohla vyliezť zo svojej skrýše, a začala požierať svoje deti.Človek bol menej ako kúsok zeme. Táto lož začala byť 1.septembra 1939 v Európe pravdou. Hitler zaútočil bez vyhlásenia vojny na pokojné Poľsko, pretože chcel rozšíriť svoju ríšu. Nezáležalo mu na tom, že vďaka jeho plánu príde o život množstvo poľských vojakov, ktorí bránili svoju vlasť, ale aj nevinných ľudí, ktorí túžia iba po tom, aby mohli žiť svoj život pokojne.Francúzsko a Veľká Británia nenechala bez povšimnutia túto nespravodlivosť a posiela proti Hitlerovi svoje vojsko už dva dni po začatí útoku na Poľsko. V Európe začína zúriť vojnová obluda, ktorá núti zabíjať druhého človeka len preto, že stojí tam, kde mieri jeho puška. Nemôže robiť ináč, lebo sa podriadil rozkazom veliteľa, ktorý tiež len poslúcha vyššie šarže. Vojak musí znášať ťažkosti a zabíjať neznámych nepriateľov. Tí, ktorí túto vojnu vyvolali si zatiaľ žijú pokojne vo svojich domoch.Nemcom sa vojnovým ťažením podarilo bleskovo zaujať Poľsko a porazili aj Francúzsko, ktoré sa postavilo na obranu Poľska.Správy o napadnutí Poľska sa niesli Slovenskom rýchlosťou blesku. Spočiatku tomu nikto nechcel veriť a aj verejný život bežal normálne. Na začiatku septembra nastúpilo do saleziánskeho ústavu v Trnave 70 nových študentov. Bol to poriadny prírastok, lebo všetkých spolu tento rok bolo okolo 150. Nezničí vojna toto sľubné dielo?V Trnave sa v tento rok najviac rozbehol aj filozofický študentát. Bolo to potrebné kvôli tomu, lebo na zahraničie sa už veľmi spoliehať nedalo. Ústav v Moravskej Ostrave Nemci zrušili, a tak odtiaľ do Trnavy došli dva najstaršie ročníky (septima a oktáva). Prvý ročník (sextu) tvorili tí, ktorí v lete 1939 ukončili noviciát. Direktorom študentátu sa stal Dr.Sersen.
