KONEČNE POKOJNÉ PÔSOBENIENa kopcoch aj v dolinách sa ešte belel sneh, keď Matej kráčal smerom k úhľadnej drevenici, ktorá stála na kopci povyše kostola.- Tak som tu, pán richtár - povedal, len čo sa zjavil vo dverách. - Matej, pôjdeš po nového farára! Hneď zajtra ráno zapriahneš štvoro koní, zoberieš mocný voz a vydáš sa na cestu do Zázrivej!Matej sa teda vybral krížom cez hory, cez potoky plné vody spolu so svojím najstarším synom. Keď tam prišli, farár ich už čakal. Naložili na voz veci ktoré mal, a ešte v ten deň sa vydali na cestu naspäť. Keďže počasie ešte bolo poriadne sychravé, dali mu obliecť nohavice aj kabát z kvalitného bieleho súkna.Keď prechádzali cez Veličnú, bola už tma, tam prenocovali v krčme. Na druhý deň sa vydali na cestu do Zubrohlavy. Ponáhľali sa, lebo nový farár chcel byť na sviatok Nanebovstúpenia Pána už v novej farnosti. Nechcel, aby veriaci boli v tento deň bez svätej omše.Farníci zo Zubrohlavy aj Klina sa už tešili na nového farára. Počuli o ňom len samé dobré správy a boli zvedaví, či chýry boli pravdivé. Hneď ako Habiniak dorazil do Zubrohlavy, obstúpili ho chlapi na čele s kantorom a prísažnými a ponúkli ho dobrým vínkom. Zvítal sa s nimi a z priateľského dialógu mohli vybadať, že chýry boli pravdivé.Hoci bol nový farár mladý a nemal veľa skúseností z pastorácie, veď v Zázrivej pobudol iba krátky čas, hneď od začiatku sa uchytil dobre. Pustil sa do opravovania toho, čo už stihol poznačiť zub času. Bolo potrebné opraviť strechu na kostole a vystavať byt pre služobníctvo. Pustil sa aj do výstavby kaplnky pri ceste smerom k Bobrovu, aby takto pomohol pozdvihnúť úctu k Panne Márii.Nebolo ľahké financovať všetky tieto stavby. Páni na zámku však mali povinnosť prispievať k tomu, aby farnosti boli v poriadku. Boli však veľmi neoblomní, keď mali z kasy vydať hoci len zlatku. Habiniak sa však nedal odradiť a neustále chodil so žiadosťami na hrad. Keď tam už bol po dvanásty krát, nakoniec uznali, že bude lepšie vyhovieť jeho žiadosti a takto aspoň na chvíľu uniknúť jeho neodbytnosti.- Pán farár, čože sa vám stalo, veď ste celý mokrý! - zvolala Štefan, keď ho zazrel.- Splašili sa mi kone, keď som prechádzal cez brod a aj s vozom ma vyvrátili do vody.- Rýchle poďte k prípecku, veď vonku je zima a hoďte na seba aspoň deku.- Nechajte tak, sváko, najskôr ma zaveďte k dcére, aby som ju zaopatril sviatosťami, potom sa postarám o seba.- Museli ste poriadne vymrznúť, veď je polovica decembra a od rieky k nášmu domu je ešte poriadny kus cesty. Postarajte sa teda o dcéru a ja vám urobím hriatô, to vás postaví na nohy.Pán farár sa dal do zaopatrovania a potom prišiel k Štefanovi ku prípecku. Sedel tam zamyslený. Ako by aj nie, veď len pred dvoma týždňami pochoval ženu a teraz už aj život dcéry visí len na vlásku. Ale poručeno Bohu, on to má pevne v rukách a možno že dcéra mu aj vyzdravie. Statočný bol tento Štefan. Farár vedel, že sa má čo učiť od týchto ľudí poznačených rokmi a tvrdou prácou na poli.Habiniak sa veru mal čo obracať. Zubrohlava a Klin neboli malé dediny a najmä v zime často choroby kosili ľudí viac ako inokedy a neraz v nečase musel prekonať neľahkú cestu do Klina. Na jar 1806 mu pribudla ešte starosť o Bobrov. Tamojší farár zomrel v mladom veku a do leta bolo potrebné zabezpečiť pre obyvateľov tejto dediny kňazskú službu.Obyvatelia Zubrohlavskej farnosti boli spokojní so svojím farárom, vyjadrili to aj v liste, ktorý poslali biskupovi:„My, dolupodpísaní, menom celej zubrohlavskej fary, dosvedčujeme a chceme aj písomne vyjadriť svoje svedectvo o našom terajšom farárovi Antonovi Habiniakovi. Tento pán farár je u nás už šesť rokov horlivým duchovným pastierom.Vedie nás k láske a svornosti nielen pekným slovom, ale aj príkladným životom. Stará sa o nás ako dobrý pastier, každý pracovný deň nám odslúži svätú omšu, každý sviatok máva svätú omšu spievanú a povie aj krátku kázeň. Avšak každú nedeľu a zasvätený sviatok máva vždy spievanú svätú omšu a kázne k nášmu veľkému potešeniu a povzbudeniu.Tiež vykonáva náuku pre mládež a to nielen v kostole ale cez advent i po domoch a v pôste máva pôstne náuky. Jednoducho povedané, nielen farníci ale i susedné obce o ňom vydávajú svedectvo, že ešte nebol v Zubrohlave taký dobrý farár ako je terajší, hore menovaný.Tuto svedectvo vlastnoručne podpisujeme a potvrdenie označujeme obecnými pečiatkami.Podpísali to richtári Zubrohlavy aj Klina spolu so svojimi prísažnými, notármi a inými z predstavenstva obcí.Habiniak bol uznávaný aj medzi svojimi spolubratmi kňazmi. Keď v septembri roku 1806 prišiel z Viedne cisár František II., bol to práve Habiniak, ktorý bol poverený, aby sprevádzal cisára pri výstupe na Babiu horu. Spolu s ním si prezrel z tohto vrchu krásy Oravy a strávil s ním zopár pekných chvíľ pri spoločnom obede.V apríli 1811 sa Habiniakovi dostala pochvala aj od riaditeľa škôl, grófa Jozefa Saparaya z Bratislavy. Navštívil školu v Zubrohlave, deťom rozdal odmeny a tým chudobnejším dal aj po bochníku chleba. Pri odchode sa obrátil k Habiniakovi a pred všetkými mu povedal:- Vidím, že ste dobrý riaditeľ školy, už po druhý krát to mám možnosť konštatovať. Mám veľkú radosť vždy, keď vidím, že niekto si zaslúži pochvalu za dobré vyučovanie mládeže. Nezabudnem sa o vás pochvalne zmieniť aj vášmu biskupovi.
