Slávnosť blahorečenia don Bosca sa veľkolepo slávila 2.júna 1929 vo vatikánskej bazilike za veľkého jasotu celej Cirkvi. Na tomto blahorečení bol zo Slovenska prítomný don Vagač s don Bokorom. Pius XI. odbavoval obrady v bazilike sv.Petra. Ľudí bolo neúrekom, bazilika bola plná a ešte aj vonku zostala veľká časť pútnikov, ktorí mohli sledovať priebeh blahorečenia iba z reproduktorov na námestí. Oslavy blahorečenia trvali celý týždeň a vyvrcholili 9.júna v Turíne. Tam o 4. hodine odpoludnia bolo slávnostné prenesenie telesných pozostatkov blahoslaveného do baziliky Panny Márie, Pomocnice kresťanov. Sprievod bol nádherný, akého Turín ešte nevidel. Urna s telesnými pozostatkami bola vyvýšená na vysokom povoze. Pestré kvety a zeleň ozdobovala v zlate sa jagajúcu rakvu. Don Bosco sa zdal, akoby ani nebol mŕtvy. Jeho duch prišiel znova sa spojiť s telom, ktorého jazyk a polovica pľúc sú ešte celkom neporušené. Jeho duch sa vznášal nad státisícami svojich ctiteľov. Po uliciach bolo počuť volanie na slávu, kade išiel sprievod sypal sa hustý dážď kvetov a ruží. Dojímavé bolo, keď sprievod tiahol do baziliky. Po 41 rokoch sa znova vrátil Don Bosco z Valsalice do svojho chrámu, do oratória medzi chovancov, aby ich už viac nepustil a aby s nimi prebýval naveky... Žiaden kráľovský pohreb v Turíne nebol impozantnejší ako tento. Vlastne to už nebol pohreb, ale triumfálny pochod, v ktorom sa ozývali radostné spevy a opakované volanie: - Don Bosco sa vracia, don Bosco sa vracia ku svojej mládeži! Keď sa krištáľová urna dostala na dohľad od baziliky, na hlavných líniách chrámu a ústavu zažiarilo oslepujúcim svetlom 40 000 elektrických žiaroviek. Osvetlenie bol dar mesta Turína poníženému don Boscovi ako odmena za to, že zlikvidoval z turínskych periférií pliagu uličníkov a vychoval z nich statočných občanov.
