Hitler celou Európou už viac rokov razí mohutné heslo: Jeden národ, jedna ríša... Toto heslo ide z úst do úst a celý nemecký národ sa spája do jedného šíku. Jednota je pekná vec, ale len vtedy, ak sa pod rúškom jednoty nešíri nenávisť voči tým, ktorí o jednotu nestoja. Jeden z oratoriánov o hesle za jednotu vtedy povedal: "Pre nás to má byť tiež heslom len v inom zmysle: Jeden národ - kresťanský, jedna ríša - Cirkev, jeden vodca - Kristus." Dobre pochopil, že jednotu treba postaviť na základe, ktorý vydrží a nie na falošných predstavách jedného človeka. V Európe majú strach pred tým, čo zasa Hitler vymyslí a aj saleziáni akoby zdvojnásobili svoje úsilie vychovať viac mladých, ktorí by mali svoj vlastný názor a ktorí by sa nedali strhnúť väčšinou. Myšlienka don Boscovho diela sa rozširuje aj do miest, kde saleziáni nepôsobia. Dôkazom toho bola akadémia o don Boscovi, ktorú usporiadali koncom marca klerici z nitrianskeho seminára. Akadémiu zorganizoval veľký ctiteľ don Bosca - rektor Formánek a bol na ňu pozvaný aj nitriansky biskup, ktorý predstavil don Bosca ako muža pevného charakteru. Don Boscova škola veselej svätosti v každej dobe priťahuje mnohých, pretože na vlastné oči môžu vidieť, že je to cesta, ktorá vedie k pravej radosti. Koncom marca vo Svätom Benediku zomiera mladý salezián Ladislav Mečiar. Bol vzorom tichého, zbožného a pracovitého saleziánskeho brata-laika. V krátkej dobe dozrel pre nebo. Jeho pokojný odchod povzbudil všetkých k väčšej horlivosti pri práci s mládežou. Horlivosť a obetavosť prinášala svoje plody. Koncom marca saleziáni konali misie v Pečeniciach s veľkým úspechom. Veriaci vo veľkých húfoch prichádzali na prednášky aj na svätú spoveď. Z celej dediny sa misií nezúčastnilo iba zopár ľudí. Iba niektorí nepochopili, že pravá radosť človeka je ukrytá v čistom srdci.
