Vždy sú to naše dobré city, ktoré nás nútia robiť mrzké veci. (J.Anouilh)Prvotný hriech je postrádanie prvotnej spravodlivosti. (sv.Anzelm)Nemôže slobodne odpúšťať hriechy, kto je viazaný zákonom vyššieho, teda iba Boh môže slobodne odpúšťať hriechy. (sv.TA I q.25 a.3)Hriechmi sa duši zmenšuje jej schopnosť k milosti ale celkom sa neodníma, pretože nasleduje z jej prirodzenosti. (sv.TA I q.48 a.4)Hriech je úkon odchyľujúci sa od poriadku povinného cieľa, proti poriadku prirodzenosti, rozumu, alebo večného zákona. (sv.TA I q.63 a.1)Hriech je proti prirodzenej náklonnosti. (sv.TA I q.63 a.9)Adam a Eva sa hanbili z nahoty svojich tiel, cítili totiž hnutie svojho neposlušného tela, ako vzájomný trest svojej neposlušnosti. (sv.TA I q.95 a.1)Keby Adam nebol zhrešil... jeho deti by sa mohli stať synmi pekla hrešiac slobodným rozhodovaním. Ak by sa to nestalo, bolo by to jedine preto, že by dostali prozreteľnostný dar ako napríklad Mária. (sv.TA I q.100 a.2)Každý, kto hreší ťažko, stanoví si nutne iný cieľ než Boha. (sv.TA II/I q.1 a.7)Každý smrteľný hriech odporuje láske, ktorá je koreňom všetkých vliatych čností, ako čností, a preto jedným úkonom smrteľného hriechu vylúčením lásky sa v dôsledku vylučujú všetky vliate čnosti v tom, že sú čnosťami. (sv.TA II/I q.71 a.4)Keď je duša nezriadená skrze hriech až k odvráteniu od posledného cieľa, totiž Boha, s ktorým sme spojení láskou, vtedy je hriech smrteľný. Keď však nastane nezriadenosť bez odvrátenia od Boha, vtedy je hriech všedný. (sv.TA II/I q.72 a.5)Čím väčšou dychtivosťou je človek premožený, tým je hriech menší. (sv.TA II/I q.73 a.6)Tí, ktorí hrešia z nevedomosti, ľahšie hrešia. (sv.TA II/I q.73 a.6)Čo človek koná bez rozvahy rozumu, nekoná dokonale sám. Len to konáme sami, čo konáme s rozvahou rozumu. (sv.TA II/I q.74 a.3)Ten, kto súhlasí s potešením, ak nepristúpi rozvážny súhlas, nesúhlasí preto tiež s nezriadenosťou úkonu... Teda ani súhlas s potešením nie je smrteľným hriechom. (sv.TA II/I q.74 a.8)Hriech z unáhlenosti je všedným hriechom, hriech z rozvahy je smrteľným hriechom. (sv.TA II/I q.74 a.10)Hoci hriech má príčinu, nevyplýva z toho, že je nutná, pretože účinok je možné prekaziť. (sv.TA II/I q.75 a.2) pokušenie-Nevedomosť je hriechom, ak je v tých veciach, ktoré je niekto povinný poznať. (sv.TA II/I q.76 a.2)Je zjavné, že nezriadená sebaláske je príčinou každého hriechu. (sv.TA II/I q.77 a.4)Boh nie je príčinou hriechu ako je to patrné pri dome, ktorého okná sú zavreté... príčinou zatmenia nie je slnko. (sv.TA II/I q.79 a.3)Prvý hriech porušuje ľudskú prirodzenosť porušením, náležiacim k prirodzenosti, avšak iné hriechy ju porušujú porušením náležiacim iba k osobe. (sv.TA II/I q.81 a.2)Ten, kto by bol utvorený z ľudského tela bol by v Adamovi podľa ľudskej podstaty, ale nie podľa semenného spôsobu, a preto by neprijal prvotný (dedičný) hriech. (sv.TA II/I q.81 a.4) Dedičný hriech je dobrovoľný iba vôľou praotca Adama. S ním tvoríme biologickú a mravnú jednotu, nakoľko Adam je hlavou celého ľudského pokolenia. (sv.TA II/I q.81 a.5)Poškvrna hriechu zostáva v duši aj keď pominie úkon hriechu... je to akýsi nedostatok lesku pre odstup od svetla rozumu, alebo božského zákona... keď sa vráti k svetlu, škvrna pominie. (sv.TA II/I q.86 a.2)Tiež to, že niektorí sú Bohom trestaní, keď ich necháva upadnúť do niektorých hriechov je zariadené k dobru čností... po hriechu povstanú pokornejší a opatrnejší. (sv.TA II/I q.87 a.2)Hriechy otcov sú trestané na synoch, pretože synovia vychovaní v hriechoch rodičov, sú náchylnejší k hriechu ako pre zvyk, tak i pre príklad otcov, akosi podliehajúc ich vážnosti, sú tiež hodní väčšieho trestu ak sa nenapravili, vidiac tresty otcov. (sv.TA II/I q.87 a.8)Všedne hrešiaci nečiní, čo zákon zakazuje... ale jedná mimo zákon, že nezachováva spôsob rozumu, ktorý zákon zamýšľa. (sv.TA II/I q.88 a.1)Všetky všedné hriechy na svete nemôžu mať toľko previnenia ako jeden smrteľný hriech. (sv.TA II/I q.88 a.4)Prvé, čo začne mladý človek robiť je rozvažovanie o sebe. Keď sa potom zariadi k poslednému cieľu, skrze milosť dosiahne odpustenie dedičného hriechu. Keď sa však nenasmeruje k povinnému cieľu, keď je vo veku schopnom súdiť, zhreší smrteľne, nekonajúc si svoju povinnosť. (sv.TA II/I q.89 a.6)Obeta za hriechy bol cap. Je to totiž zviera páchnuce a z jeho chlpov sa robia pichľavé šaty, aby tým bol naznačený zápach a nečistota a ostne hriechov. (sv.TA II/I q.102 a.5)Hriech v SZ nie je odpustený silou obetí, ale z viery a zbožnosti obetujúcich. (sv.TA II/I q.103 a.2)Smrteľný hriech odníma milosť činiacu iným, nekazí však úplne dobro prirodzenosti. (sv.TA II/II q.10 a.4)Keby mohlo byť obrátenie k menlivému dobru bez odvrátenia od Boha, hoci by bolo nezriadené, nebolo by smrteľným hriechom. (sv.TA II/II q.20 a.3)Všedný hriech neodníma pohotovosť lásky, pretože nesmeruje k protiľahlému predmetu, ale iba prekáža užitiu lásky. (sv.TA II/II q.44 a.4)Kde je ťažký hriech, tam niet lásky. (sv.TA II/II q.45 a.4)V každom hriechu sa pohŕda Bohom v jeho prikázaniach, ale v hriechu proti Duchu, ako v hriechu zvláštnom sa pohŕda darom, ktorým je človek vzďaľovaný od hriechu, nie však v hriechu, nasledujúcom z neho. (sv.TA II/II q.118 a.5)Každý hriech je tak dobrovoľný, že nie je hriechom, ak nie je dobrovoľný. (sv.Augustín)Hriech nie je túžba po zlých veciach, ale zrieknutie sa lepších. (sv.Augustín)Hriech je vôľa podržať, alebo dosiahnuť, čo spravodlivosť zakazuje. (sv.Augustín)Vôľa je príčinou hriechu. (sv.Augustín)Hrešiť nie je nič iné, ako nedbaním večných vecí sledovať časné. (sv.Augustín)Nákaza prvotnej viny sa javí najviac v pohybe pohlavných údov, ktorý nie je podriadený rozumu. (sv.Augustín)Hriech je nedbaním večných vecí sledovať časné. (sv.Augustín)Každý trest je spravodlivý a ukladá sa za hriech. (sv.Augustín)Ak sa množia všedné hriechy, porušia našu krásu tak, že nás odlúči od nebeského ženícha. (sv.Augustín)Bolesť v treste zo straty dobra je svedkom dobrej prirodzenosti. (sv.Augustín)Žena by hadovým slovám nebývala uverila, keby už v jej mysli nebývala láska k vlastnej moci a nejaká pyšná opovážlivosť o sebe. (sv.Augustín)Rozmnoženie lásky je zmenšením dychtivosti. (sv.Augustín)Čo uvidíš chýbať dokonalosti prirodzenosti, nazvi to neresťou. (sv.Augustín)Človek zostupujúci z Jeruzalema do Jericha tj. do nedostatku hriechu, je ulúpený o dary dané zadarmo a ranený v prirodzených. (sv.Beda)Všetko naše nešťastie pochádza z toho, že nedokážeme byť sami: ono je pôvodcom hry, prepychu, rozptýlenia, vína, žien, nevzdelanosti, ohovárania, závisti, zabúdania na seba a na Boha. (J.Bruyére)Grécky - hamartía - netrafenie do cieľa, takto to viac chápu muži, ženy viac chápu hriech ako porušenie vzťahu. (M.Bubák)Vina je o skutkoch - vykonal som niečo zlé, hanba je o mne - ja som zlý. Nepestovať v ľuďoch hanbu, ale vinu. (M.Bubák)Existuje iba jedna absolútna morálna zásada, že niet nič absolútneho. (A.Comte)Nepoznanie okolností je príčinou nedobrovoľnosti. (sv.Ján Damascénsky)Hriech je proti prirodzenosti. (sv.Ján Damascénsky)Nevinnosť nájdete len u maličkých. (Dante)Vina patrí k nášmu životu ako každodenný chlieb. (A.Delp)Niekedy je milosť upadnúť aj do ťažkých hriechov, aby sa človek zobudil a dal sa na pokánie. (A.Dermek)Nie sme ani čierni, ani bieli, sme pásikovaní. (dievčatko)Radšej zomrieť ako zhrešiť. (sv.Dominik Sávio)Môžeš padať tak rýchlo, že sa ti bude zdať, že letíš. (Eschenbachová)Ľudská hlúposť a zloba sú neskrotné ako sedem morí. (Feuchtwanger)Človek hovorí o svojej vlastnej nemorálnosti tak, ako by za ňu nebol zodpovedný, ako keby musel prijať vlastnú nemorálnosť tak, ako musí prijímať nemorálnosť iných. (V.E.Frankl)Slovo chatah, ktoré sa v SZ obvykle prekladá vo význame “hriech”, v skutočnosti “minúť” sa cesty, nemá v sebe vlastnosť niečoho, čo má byť odsúdené, ako ju majú v sebe “hriech” a “hriešnik”. Podobne hebrejské slovo pre “ľútosť” je tešubah a znamená “návrat” k Bohu, k sebe, na správnu cestu, postráda teda tiež záver o sebaodsúdení. Takto užíva talmud výrazu “majster návratu”, “hriešnik činiaci pokánie” a hovorí sa o ňom, že stojí dokonca nad tými, ktorí nikdy nehrešili. (E.Fromm)Zlo je pokus prekročiť ríšu ľudského do ríše neľudského, je to však niečo hlboko ľudského, pretože človek sa nemôže stať živočíchom práve tak, ako sa nemôže stať Bohom. (E.Fromm)Nedá sa však poprieť, že každý človek kráča dopredu tým smerom, ktorý si zvolil, smerom k životu, alebo smerom k smrti, smerom k dobru, alebo k zlu. (E.Fromm)Neuznanie Boha priviedlo potom človeka k tomu, aby porušil správny poriadok vo vzťahu k svojmu poslednému cieľu a zároveň všetok súlad v sebe samom, ako aj s ostatnými ľuďmi a všetkým stvorenstvom. (GS 13)Hriech totiž človeka umenšuje a bráni mu dosiahnuť plnosti. (GS 13)Kde je veľa svetla, tam je silný tieň. (Goethe)Štyri stupne hriechu - vina skrytá v srdci, jej preniknutie navonok, zosilnenie návykom, keď človek postúpi až k opovážlivosti voči Božiemu milosrdenstvu, alebo k zúfalstvu. (sv.Gregor Veľký)Hriech, ktorý nie je rýchlo zničený pokáním, svojou tiažou ťahá k inému. (sv.Gregor Veľký)Delenie hriechov na smrteľné a všedné by bolo vhodnejšie zmeniť na smrteľné a zraňujúce. (Günthör Ib 300)Je istejšie, že hriech prináša nešťastie ako to, že čnosť prináša šťastie. (S.Chamfort)Zanedbávanie - Najstrašnejšie je to, čo hriešnik nerobí, nie to, čo robí. (Írsky svätec)Skepticizmus v mravných záležitostiach je mocným spojencom nemravnosti. (W.James)Keď raz poskytneme Zlu príbytok, už nevyžaduje, aby sme mu verili. (F.Kafka)Nenariekaj nad temnom vo svete, hľaď radšej rozosvietiť svetlo. (J.Keller)Najprv vznikne v mysli iba myšlienka, potom mocná predstava, po nej záľuba a hriešna žiadosť a napokon súhlas. (Kempenský)Z dvoch ziel treba si vždy voliť menšie. (Kempenský)Nepatrná sila, čo prirodzenosti ešte zostala je len ako iskierka tlejúca v popole. touto silou je prirodzený rozum, ktorý je síce obklopený veľkou temnotou, ešte rozlišuje dobré a zlé a poznáva rozdiel medzi pravdou a lžou, ale už nevládze plniť všetko, čo uznáva za dobré a už nemôže preniknúť k plnému svetlu pravdy a dosiahnuť pôvodnú čistotu svojich náklonností. (Kempenský)Aj najšikovnejší oráč urobí raz krivú brázdu. (ľud.múdrosť)Adamovým hriechom ľudstvo, ktoré malo byť harmonickým celkom bez konfliktov medzi mojím a tvojím sa zmenilo v prašný mrak jednotlivcov. (sv.Maxim Vyznavač)Hriech je spočiatku mäkký, opakovaním stvrdne. Jeho hlavá je mäkké ako tráva, ale jeho chvost je tvrdý ako céder. (sv.Odon)Nikto sa naraz nevyprázdni, alebo neklesne, avšak je nutné upadať pozvoľna, po častiach. (Origenes)Málokedy sa koná zlo tak úplne a tak veselo ako vtedy, keď sa koná vedome. (B.Pascal)Hriešnosť je najvšeobecnejšie definovaná ako “minutie sa cieľa”. To znamená, že hrešímy vždy, keď sa nám nepodarí trafiť sa do čierneho. Hriech nie je nič viac a nič menej než nemožnosť byť trvale dokonalými. Pretože je nemožné, aby sme boli trvale dokonalí, sme všetci hriešnici. Nikdy sa nám nepodarí robiť len to najlepšie, čoho sme schopní, a s každým ďalším zlyhaním sa dopúšťame zločinov všetkého druhu - proti Bohu alebo nám samým, keď už nie proti zákonu. (M.S.Peck)Rozlíšiť, za čo sme a za čo nie sme v našom živote zodpovední je jedným z najväčších problémov ľudskej existencie. Nemôže byť nikdy vyriešený raz navždy; po celý život musíme stále znova uvažovať a v neustálych zmenách vývoja prehodnocovať, kde skutočne leží naša zodpovednosť. (M.S.Peck)Všetky hriechy sú napraviteľné okrem toho, ak veríme, že sme bez hriechu. (M.S.Peck)Prvotný hriech teda existuje; je to naša lenivosť. Je veľmi reálna a vyskytuje sa u všetkých bez výnimky - u novorodencov, detí, dospievajúcich, zrelých dospelých i starcov, u ľudí múdrych i hlúpych, u silných i oslabených. Niektorí z nás sú menej leniví než tí druhí, ale istú mieru lenivosti máme všetci. Keď nahliadneme do svojho vnútra, i tí najenergickejší, najctižiadostivejší a najmúdrejší z nás spatria v určitej hĺbke číhajúcu lenivosť. To je tá entropická sila v nás, ktorá nás všetkých zráža a brzdí vo vývoji nášho ducha. (M.S.Peck)Hriechom nášho storočia je strata citlivosti pre hriech. (Pius XII. 1946)Lebo kto má lásku, je ďaleko od hriechu. (sv.Polykarp)Hriech je zlo, ktoré ma ničí, a ktorým si zamedzujem cestu k sebe samému. (J.Prívozník)Hriech je nepochybne dielom ľudskej slobody, ale v oblasti tohto jeho ľudského rozmeru pôsobia činitele, ktoré ho prenášajú ponad ľudskú oblasť, na rozhranie kde sa svedomie, vôľa a city človeka stýkajú s temnými silami, ktoré sa podľa sv. Pavla prejavujú vo svete tak silno, že ho takmer ovládajú. (RP 14, J.P.II.) Výrazy - hamartía - viacmenej vážne previnenie proti norme, alebo zákonu, alebo proti osobe, alebo proti božstvu, adikía - praktizovanie nespravodlivosti, parabasis - priestupok, asébeia - bezbožnosť. (RP 14, J.P.II.)Hriech je neposlušnosť človeka, ktorý úkonom svojej slobody neuznáva Boha za pána svojho života aspoň v tej chvíli, keď porušuje jeho zákon. (RP 14, J.P.II.)Hriech ako prerušenie styku s Bohom je úkon neposlušnosti človeka, ktorý aspoň nepriamo odmieta toho, od ktorého vyšiel a ktorý ho udržuje pri živote; je to teda sebavražedný úkon. (RP 15, J.P.II.)Hriechom totiž človek odopiera podrobiť sa Bohu, čím sa narušuje aj jeho vnútorná rovnováha a v jeho vnútri nastávajú rozpory a konflikty. Takto rozpoltený človek takmer nevyhnutne vyvoláva rozpoltenosť aj vo svojich vzťahoch k ostatným ľuďom a k celému stvorenému svetu. (RP 15, J.P.II.)Nijaký hriech, ani ten najvnútornejší a najtajnejší, v tom najužšom zmysle slova osobný, sa netýka výlučne len toho, kto sa ho dopúšťa. (RP 16, J.P.II.)Prípady sociálnych hriechov sú ovocím, na¬hromadením a sústredením mnohých osobných hriechov. Ide tu o čisto osobné hriechy toho, kto vyvoláva a napomáha nespra¬vodlivosti, alebo ju zneužíva, i toho, kto má moc urobiť čo¬si, aby zabránil alebo odstránil, alebo aspoň obmedzil niek¬toré sociálne zlá, a on to neurobí, či už z lenivosti, alebo zo strachu, alebo v dôsledku dohodnutého mlčania, či už z ľahostajnosti, alebo preto, že je maskovaným spoluvinní¬kom; ide tu ďalej o hriechy tých, čo sa vyhovárajú, že nie je možné premeniť svet, ako aj neúprimné dôvody vyššieho po¬riadku. Skutočnú zodpovednosť majú teda jednotlivé osoby. (RP 17, J.P.II.)S celou tradíciou Cirkvi smrteľným hriechom voláme ten úkon, ktorým človek slobodne a vedome odmieta Boha, jeho zá¬kon, zmluvu lásky, ktorú mu Boh ponúka, a miesto k nemu o¬bracia sa k sebe samému, k nejakej stvorenej a konečnej sku¬točnosti, k niečomu, čo sa protiví Božej vôli - conversio ad creaturam. (RP 17, J.P.II.)Práve tak isto sa treba vyhýbať zredukovať smrteľný hriech na úkon "základnej voľby" (optio fundamentalis) proti Bohu - ako sa dnes často hovorí. Rozumie sa tým výslovné a formálne pohŕdanie Bohom a blížnym. Veď k smrteľnému hrie¬chu sa dochádza aj vtedy, keď si človek s plným vedomím a vôľou z akéhokoľvek dôvodu vyvolí vážnu nezriadenosť. (RP 17, J.P.II.)Z evanjelia čítaného v cirkevnom spoločenstve kresťan¬ské svedomie dosiahlo cez dlhé generácie jemný cit a preni¬kavý postreh pre zárodky smrti, ktoré sú obsiahnuté v hrie¬chu. (RP 18, J.P.II.)Ak hriech je prerušením synovského vzťahu k Bo¬hu za tým cieľom, aby sa život človeka vymanil z jeho pos¬lušnosti, vtedy hrešiť neznamená len popierať Boha; hrešiť znamená aj žiť, ako keby Boh nejestvoval, vytrieť ho z kaž¬dodenného života. (RP 18, J.P.II.)K 1 Jn 5,18 - Ján poukazuje na nádej, zakladajúcu sa na prisľúbeniach: kresťan dostal záruku a silu potrebnú na to, aby nezhrešil. (RP 20, J.P.II.)Hriech je klietka pre holubicu lásky, ktorá by svojím krásnym letom chcela potešiť srdcia mnohých. (P.Rosso)Hriech je nedostatkom lásky. (P.Rosso)Hriech je akoby hodením piesku do očí toho, kto mi pomôže. Nie je mu to príjemné, či mu hodím celú hrsť, alebo len zopár zrniek. (P.Rosso)Každý hriech signalizuje, že milujem seba viac ako Boha. (P.Rosso)V izbe sedí skupina okolo kozuba. Každý doň prispieva svojím dielom k spoločnému teplu. Jeden drevom, iný slamou, niekto možno do ohňa hádže blato... (P.Rosso)Keď si budeš pamätať len zlo, nikdy nebudeš šťastný pred Bohom. (A.Rublev)Nuda je závažným problémom pre moralistu, pretože polovica hriechov ľudstva je spôsobená strachom z nej. (B.Russel)V skutočnosti máme vedľa seba dva druhy morálky; jednu, ktorú hlásame, ale nedodržujeme a druhú, ktorú praktizujeme, ale zriedka hlásame. (B.Russel)Hriešnici a zlí duchovia sa štítia svetla (F.Schiler) diabol-Kto sa dvakrát dopustí toho istého hriechu, už ho viac nepovažuje za hriech. (Talmud)Ťažký, smrtiaci hriech je ako vyschnutý konár, telefón bez šnúry, auto bez benzínu. (F.Tondra)Neresť ducha je stav alebo cit ducha, v celom živote nestály a v sebe nesúhlasiaci. (Tullius)Niet hriechu okrem hlúposti. (O.Wilde)Ochrnutému totiž vôbec neprospeje, keď ho vyzvú, aby bežal rýchlejšie. Výzva ho skôr ešte bolestnejšie upozorní na to, že je ochrnutý, a že teda bežať nemôže. Podobne je to s mnohými dnešnými ľuďmi: Tvrdé morálne kázanie berie odvahu, pretože s nekompromisnou ostrostí pomenúvava nespôsobilosť, ale nijako od nej nepomáha. (P.M.Zulehner)Hriech poznačuje a oslabuje naše skutky. (XY)Hriech môže byť aj volaním po láske. (XY)Cítim sa ako mulat, ktorý je časťou Kukluxklanu, nenávidím základnú časť seba samej, pracujem na vypudení časti seba samej. To je pravdepodobne najťažšia vec, ktorú kedy budem robiť. (XY)
