- Je vám to chvapcú! Dze se ich tovko vzavo? Ti vám teho zedzá! Veruže aj zjedli, lebo v ústave boli od septembra celý rok a aj Vianoce prežívali spolu s predstavenými. Boli to pekné chvíle, všetkým cez sviatky žiarili tváre veselosťou a to nielen preto, že nemusia ísť do školy. Cez Vianoce v roku 1930 mal zachmúrenú tvár iba pán kostolník Bahúl, pretože jedna jedľa za oltárom stratila rovnováhu a zrútila sa na oltár. Nič vážne sa však nestalo, len niektorí študenti boli rachotom vyrušení zo svojho "sústredenia". V Šaštíne boli študenti, ktorí sa pripravovali na svoje budúce štúdiá, v Benediku okrenm novicov a klerikov bolo niekoľko chlapcov, ktorí sa učili remeslo. Niektorí z týchto chlapcov sa neskôr rozhodnú vstúpiť do Saleziánskej spoločnosti a ako rehoľní bratia - koadjútori pomôžu mnohým mladým vďaka svedectvu svojho života dostať sa bližšie k Pánovi. Saleziáni veľkú dôležitosť venovali oslavám sviatkov. Oslavy boli pre mladých vždy vítanou zmenou. V Benediku v roku 1930 spojili slávnosť Nepoškvrnenej so sviatkom sv.Mikuláša. Hlavným bodom mariánskej akadémie bola reč, ktorú predniesol katechéta don Stašo. Bola veľmi zaujímavá, lebo hovoril svoje zážitky a dojmy z Lúrd, kde strávil minulé prázdniny. Po akadémii prišiel do sály sv.Mikuláš. Najprv sa ukázali čerti s reťazmi a za nimi doniesla ťava medzi dvoma hrbmi malého černocha. Mikuláš pochválil všetkých usilovných stolárov, krajčírov i obuvníkov a usilovným študentom podaroval pekné knihy. Na začiatku roku 1931 bol v Benediku založený krúžok mladíkov blahoslaveného don Bosca. Mladíci tohto krúžku sa zhromažďovali každú nedeľu a mali konferenciu, obyčajne s pánom direktorom. Niekedy si zarečnili i sami členovia krúžku. Direktor Ján Hlubík podporoval zo všetkých síl tieto stretnutia. Poznal ešte dobre z Talianska, že cez krúžky sa najlepšie dajú dosiahnuť výsledky v apoštoláte. Ďaľšou iniciatívou, ktorú don Hlubík podporoval, boli divadlá. Bol to výborný prostriedok na zábavu ale i poučenie. V Benediku po prvýkrát zahrali väčšie divadlo už 4.januára. Bola to hra "Gróf Svätohermanský" v piatich dejstvách. Divadlo sa divákom, z ktorých niektorí prišli až od Levíc, veľmi páčilo. Ústav v Benediku udržoval živé kontakty s ústavom v Šaštíne. Z častých spoločných akcií mladí cítili, že sú jednou rodinou. Chlapci, ktorí študovali v Šaštíne sa vždy potešili najmä návšteve don Stana. Jeden z chlapcov si na jeho návštevu zaspomínal neskôr takto: "Večer nás navštívil nezabudnuteľný vdp.Stano zo Šaštína. Privítali sme ho srdečne v kultúrnej dvorane. Bolo to radosti...Zafilozofoval som si vtedy: - Ale prečo toho človeka majú všetci tak radi? Čo je to za kúzlo, ktorým vie upútať všetkých? Záhadu som nevedel rozriešiť. Prišiel mi na pomoc kolega: - To je preto brachu, lebo sa o ňom hovorí, že je "verus Israelita, in quo non est dolus" - "pravý Izraelita, v ktorom niet lesti." Život v ústavoch prebiehal v radostnom ovzduší. Nevynechal sa ani jedna príležitosť, ktorá by mohla vo voľnom čase priniesť rozptýlenie a pobavenie. Keď v polovici januára prišiel do Benedika chýrny kúzelník Chung Július, vystúpil aj v kultúrnej dvorane ústavu. Spolu s ním prišiel aj Filípko, 19-ročný a 50cm vysoký chlapík, ktorý bol rok predtým v Šaštíne na prvom sv.prijímaní. Okrem Šaštína a Benedika boli ešte stále niektorí chlapci aj v zahraničí. Jedna skupina bola v alžírskom meste Orana v gymnáziu, v ktorom sa vychovávalo okolo 100 chlacov. Slovenská skupina pozostávala zo 14 chlapcov, ktorých hlavným cieľom bola príprava na prácu v afrických misiách.
