Predsudky, nevedomosť...Veľa som uvažoval nad tým, prečo je to tak. Ľudia si o nich vytvorili predsudky a tie im bránia spoznať, akí naozaj sú. „Je ľahšie rozbiť atóm ako predsudok“ – povedal Einstein a po tom všetkom, čo som zažil, môžem potvrdiť, že má pravdu. Ľudia si o Rómoch robia obraz podľa krčmových rečí, bulvárnych plátkov a médií. Všetci títo majú radšej senzáciu ako skutočnú pravdu. Nedokážu na nich vidieť nič pozitívne a to je podozrivé. Som presvedčený, že na každom človeku sa dá nájsť niečo dobré. Ak nenájdem, chyba je vo mne. Aj mne sa natláčajú predsudky, nezaštepili sa mi však v detstve hlboko pod kožu. Vyrastal som na Orave, kde Rómovia nežijú a v rodine mi bola od detstva vštepovaná úcta ku každému človeku. Môj pohľad je objektívnejší, pravdivejší, pretože mám už aj veľa pozitívnych zážitkov v práci s nimi. Predsudky voči nim som si teda „nevybudoval“ v detstve, ani „nezdedil“ od svojich rodičov.Veľkou školou pre mňa v mladosti boli aj knihy od Karla Maya, cez postavu Old Shaterhanda som nasával jeho postoj úcty voči Indiánom a voči všetkým ľuďom, ktorí majú tú smolu, že sú „iní“. Môj postoj voči zlým Rómom nie je hnev, nenávisť, alebo zatrpknutosť, ale vždy iba ľútosť nad tým, že v živote mali oveľa menej možností ako ja. Vždy si poviem takto: „Ktovie, čo by bolo zo mňa, keby som musel vyrastať v takých podmienkach v akých vyrastali oni. Nikdy nezabudnem najmä na dva zážitky, ktoré mi pomohli vybudovať si normálny vzťah voči nim.V období, keď som sa pripravoval na svoje kňazské povolanie, sme boli na výlete v Slovenskom raji. Vracali sme sa cez Letanovce, okolo osady. Pribehli k nám malé deti a pýtali od nás peniaze, jedlo, alebo aspoň cukríky. Keďže sme po túre obedovali na Kláštorisku, veľa nám toho nezostalo. Môjmu kamarátovi zostal iba jeden cukrík. Dal ho jednému malému rómskemu chlapcovi a povedal mu, že to už je posledný. On ho s úplnou samozrejmosťou dal celý svojej mladšej sestre. Prekvapil ma. Čakal som, že sa pôjde schovať a zje ho sám. Druhý zážitok bol v tábore pre deti z Jarovníc, kde som bol vedúcim skupiny najstarších chlapcov. Boli sme dobrá partia a oni boli veľmi vďační, že som im venoval svoj čas. Jedného dňa sme išli na celodennú pešiu túru. Cestou sme objavili čerešňu a keďže nebola za plotom, dovolil som im, aby si každý pre seba naoberal z toho zbytku, čo na nej zostalo, čas čerešní už totiž končil. Každý z nich, bolo ich deväť, naoberal len dve veľké hrste čerešní. Jednu pre seba a druhú pre mňa. Oni mali jednu hrsť, ja som mal deväť. Zbytočne som vysvetľoval, že ja mám toho príliš veľa oproti nim. Nie, každý sa chcel so mnou podeliť, chceli sa mi odvďačiť. Vrcholom všetkého bolo, keď pred koncom túry prišiel za mnou jeden z nich, taký úplne tichý, a doniesol mi obrovskú hrsť lesných jahôd, ktoré zbieral niekoľko hodín popri ceste späť do tábora.Tieto zážitky a neskôr ešte veľa iných pekných zážitkov mi pomohli k tomu, že aj napriek mnohým ťažkým chvíľam som si nenadobudol voči nim predsudky. Iba človek, ktorý nemá predsudky, alebo sa ich dokáže zbaviť ako nepríjemného dedičstva bulváru, výchovy, či negatívnych zážitkov z detstva, iba taký človek ich môže mať skutočne rád. Podľa mňa iba ten ich môže vychovávať, lebo bez lásky nie je možná nijaká výchova. Toto je možno moje tajomstvo, ktorí mnohí u mňa považujú za špeciálnu charizmu. Nie je to charizma, je to obyčajná láska bez predsudkov ku všetkým, tá stačí.Nemôžeme mať radi niekoho, koho vôbec nepoznáme. A tu vidím druhý problém. Ľudia nemajú radi Rómov preto, lebo ich nepoznajú. Dovolili médiám, aby im vytvorili iba negatívny obraz o tejto skupine ľudí. Je populárne vysmievať sa z nich, podceňovať ich a odstrkovať. Skoro nikto nechce o nich uverejňovať pozitívne správy, lebo „trh sa chce baviť“ na tom, čo vyvádzajú niektorí z nich. Netvrdím, že sa medzi nimi nenachádzajú aj darebáci a podvodníci. Väčšina z nich sú však obyčajní chudobní ľudia utláčaní úžerníkmi a odsunutí mocnými tohto sveta na okraj. Novinári bez úcty k skutočnej pravde medzi nich väčšinou prídu iba preto, aby ulovili nejakú senzáciu. Podobajú sa ľuďom, ktorí krčmové reči pokladajú za skutočný obraz o obci. Keby tí istí novinári a redaktori chodili zbierať informácie iba po slovenských krčmách, v očiach svetovej verejnosti by Slováci vyzerali ako národ ožranov.Preto som sa rozhodol, že napíšem niečo o Rómoch. Chcem, aby ste ich aj vy spoznali nielen z tej zlej stránky, ale aj z tej druhej. Poznať znamená milovať. Nemôžeme mať ľudí, ktorých naozaj nepoznáme.
