Počúvame kadečo. Dobré slová, pekné piesne, šum prírody. Iba na to však uši nemáme. Mali by sme počúvať aj to, čo mení náš život. Radostnú zvesť. Božie slovo.Nie iba tak, že jedným uchom dnu a druhým von. Medzi ušami sa totiž niečo nachádza. Alebo by sa aspoň malo. Mozog. Tam majú slová zostať ako v dobrej zemi. Tam ich máme spracovať a potom nechať, aby sa zakorenili hlbšie. V srdci. Teda nielen uznať, že je to pekné, a že by bolo dobré, keby to niekomu zmenilo život.Božie slovo má byť zasiate do môjho srdca a priniesť úrodu. Má byť zasiate hlboko. Nie iba na okraj, kde ho uchytí Zlý. Nie iba na skalu, kde rýchlo vyrastie a po prvotnom nadšení, od prvého slnka, od prvej páľavy uschne. Nie iba do tŕnia, len tak medzi ostatné starosti. Do zeme.Do dobrej zeme, aby prinieslo úrodu. Môže až stonásobnú, keď je o pôdu dobre postarané. Malo by však aspoň tridsaťnásobnú. Ak je úroda nízka, je potrebné zlepšiť úrodnosť pôdy.Božie slovo je živé, je v poriadku. Tak ako dážď nepadá smerom hore, ale dole aby zúrodňoval zem, ani Božie slovo nepadá pomimo ľudských sŕdc. Ak nevyrastie, na vine nie je zlá odroda zrna, na vine je pôda.Prečo by malo prinášať úrodu? Lebo na ňu všetci čakajú. Čakajú na zjavenie Božích synov. Čakajú na nás, aby sme takí boli. Nevyčítajú nám, keď sme hlboko Boží. Vyčítajú nám iba keď nie sme. Aj oni chcú mať úžitok z úrody. Chcú, aby sme k nim boli dobrí aj keď oni nie sú k nám dobrí. Čo už, to je poslanie Božích synov. To je kríž, s ktorým Boží synovia a dcéry musia počítať.Všetkým prajem peknú nedeľu a "fungujúce" uši.
