"Zo stanice priviezli slávny don Boscov obraz. Na prestávke sme sa všetci zbehli okolo neho, lebo sme boli zvedaví, aký len bude... No tu sklamanie. Pred nami ležala obrovská kisňa so suchým nadpisom "Nr.205 Hier öfnen!" (číslo 205 Tu otvoriť!) Na deň spomienky Pomocnice kresťanov, 24.júna, konečne otvorili kisňu "Nr.205". Všetci sme dojatí nad krásnym dielom. Don Bosco je ozaj pekný. Športovcom sa najviac páčil onen indián s lukom. Ked sme zbadali sedliaka na obraze, každý hneď vravel, že veď aj jeho dedko nosil takú halenu. Na druhý deň umiestňujú obraz na oltár. Pán majster chcel pribíjať a pýta si kladivo. Nuž a chytrák Jano berie kladivo z ruky kováčovi na obraze, nezbadajúc, že je namaľované." Tri dni pred posviackou obrazu, ktorá sa mala konať 29.júna, začalo v Šaštíne tríduum. V prvý deň trídua mal sv.omšu veľký priateľ a dobrodinca saleziánov Karol Nečesálek, apoštolský pronotár a trnavský vikár. Večer mal kázeň Rudolf Mikuš, provinciál Jezuitov, po kázni bola procesia s relikviami don Bosca. Na druhý deň mal sv.omšu Dr.Ľudovít Okánik, kanonik-farár v Bratislave, večer kázal Dr.Eugen Filkorn, riaditeľ Svoradova v Bratislave. V parku skoro celý deň koncertoval zbor chlapcov pod taktovkou asistenta Strečanského. Večer bola znova procesia. Posviacku obrazu vykonal biskup Dr.Pavel Jantausch, ktorý po posviacke odslúžil sv.omšu. Slávnostnú reč predniesol Ján Pöstényi, správca Spolku sv.Vojtecha v Trnave. Jeden chlapec dojmy z týchto slávnostných dní vyjadril takto: - Ústav je plný rozličných pánov. Ani som si nevzal čiapku, aby som ju nemusel stále stŕhať... Náš zbor fugoval výborne, tak i pán dirigent bol skoro spokojný... Ešte pred slávnosťou posviacky zo stanice priviezli celú kopu strojov, drôtov a kisieň. Vraj to má byť rádio. Chlapcom bolo povedané, aby spievali do tej mašiny. Jeden z chlapcov si povzdychol: - Následok toho je, že hneď máme hodinu spevu. Dp.Strečanský behá s hŕbou nôt a klajbasom (ceruzou) za uchom od organa ku klavíru, či to vraj štimuje... S posviackou obrazu boli spojené aj oslavy blahorečenia don Bosca. Na slávnosť prišli všetci slovenskí saleziáni a mnohí saleziánski spolupracovníci a dobrodinci. Na hlavnej slávnosti mali účasž aj tisícky pútnikov z celého Slovenska. Po procesii mestečkom Šaštín sa odbavovala posviacka a inaugurácia obrazu, ktorý má vysokú umeleckú hodnotu. Obraz 7,5 x 5,5m zhotovil za 14 mesiacov akademický maliar Höchschatner, ktorý bol začas aj dvorným maliarom cisára Františka Jozefa. Škoda len, že po Vagačovom odchode na misie sa správa saleziánskeho ústavu neusilovala pozvať umelca, aby dal ako sľúbil ochranný náter konzervačného laku na obraz.Najväčšie peňažné príspevky na tento obraz boli od rodiny Vagačovej zo Starej Turej a z Detvy. Cena obrazu bola zľavená zo 100 000 na 70 000. Pri príležitosti posviacky obrazu dali saleziáni vytlačiť v Leibzigu aj farebné obrazy, pohľadnice a obrážteky na pamiatku.
