
O mesiac neskôr, na sviatok Imakuláty, sa v Topoľčanoch otvorilo aj oratórium, do ktorého chlapci chodili už od otvorenia ústavu. Pri oficiálnom otvorení bolo prestrihnutie pások okresným náčelníkom Šimkom, komisáarom mesta Klimkom a dekanom Richterom. Saleziáni sa usilovali o to, aby práca s mládežou bola nielen vecou saleziánov, ale celého mesta. Na začiatku vybavenie oratória pozostávalo zo štyroch stolnotenisových stolov, bol tam biliard, futbalový a hokejový stôl. Jedna miestnosť bola vyhradená ako čitáreň. Na väčšie slávnosti a sviatky sa pripravovali akadémie.Aj v Nitre pokročila stavba natoľko, že sa na sviatok Nepoškvrenej mohlo konať otvorenie ústavu. Už na začiatku fungovania mali 320 registrovaných oratoriánov. V predvečer slávnosti bola akadémia, na ktorej bol prítomný aj inšpektor don Bokor. Svätú omšu z príležitosti otvorenia slúžil veľký priateľ saleziánov veľprepošt Dr.Michal Beňo. Druhú svätú omšu celebroval pán biskup Dr.Kmeťko a kázeň predniesol Dr.Beňo. Pri svätej omši poprosil prítomných, aby si pokľakli a tak ako don Bosco začal svoje dielo zdravasom, aby aj oni poprosili Kráľovnú neba. Slávnostnosť svätej omše umocnil spev oratoriánov z Bratislavy. Pán biskup Dr.Kmeťko sa tiež prihovoril prítomným, aby vyjadril že potreba výchovy mládeže je v Nitre skutočne naliehavá. Vo svojom príhovore povedal:- Keby sme aj koľko rehôľ mali, saleziánov najviac potrebujeme.Po svätej omši sa hostia aj krstné matky zapisovali do pamätnej knihy. Popoludní oratoriáni z Miletičovej zahrali drámu "Verím". Saleziánske dielo v Nitre bolo otvorené s nadšením a s dôverou, že prinesie pre mesto veľa dobra.Už tri dni po slávnosti bolo vydaných vyše 600 oratoriánskych preukazov. V oratóriu bola umiestnená pokladnička do ktorej mohli oratoriáni dávať milodary na misie. Za týždeň sa do nej nazbieralo 730 Ks. Pán biskup Kmeťko, ktorý bol vodcom misijného hnutia na Slovensku sa potešil tejto iniciatíve. Určite z toho mali radosť aj bratia Verbisti, ktorí mali svoj dom na nitrianskom vŕšku Kalvária. Na Slovensko prišli v tom istom roku ako saleziáni a vysielali misionárov do celého sveta.Pán biskup Kmeťko sa často s radosťou zastavil v oratóriu, aby sa zabavil a porozprával s mladými. Videl, že priestory sú malé na to, aby sa činnosť dala rozbehnúť naplno, a preto pomáhal plánovať nové oratórium, ktoré by malo aj svoje ihrisko.Z príležitosti otvorenia saleziánskeho diela v Nitre poslal pán biskup Kmeťko pozdrav prezidentovi republiky. O niekoľko dní poslala Kancelária prezidenta republiky na hrad v Nitre ďakovný list:"...dovoľuje si tlmočiť úprimnú vďaku pána prezidenta Republikyza telegrafický pozdravný prejav, zaslaný z príležitosti posviacky saleziánskeho ústavu v Nitre..."