Svätý Otec Pius XI. vydal vydal dekrét, ktorým bola Mária Mazarelová vyhlásená za ctihodnú. Najväčšiu radosť mali pravdaže Dcéry Panny Márie Pomocnice, ale ani saleziáni nezabudli na radosť svojich sestier. Najmä saleziáni na Slovensku si uvedomili ako veľmi by bola potrebná pre dievčatá ich apoštolská pomoc, ale budú musieť ešte zopár rokov vydržať. Mária Mazarelová určite nezabudne na slovenské dievčatá a už onedlho im niekoho pošle. Určite sa nájde dosť dievčat, ktoré pritiahne príklad jej života. Jej duchovné dcéry sa usilovali o to, aby čím skôr boli jej čnosti vystavené na obdiv a nasledovanie. Svätý Otec vyhovel ich žiadosti a už 3.mája dal súhlas na začatie blahorečenia tejto hrdinskej ženy. V saleziánskej rodine vládla atmosféra ako v každej dobrej rodine a tam sa nezabúda ani na návštevy. Začiatkom mája sa rozhodli bratislavskí oratoriáni, že navštívia svojich priateľov v Šaštíne. Keďže sa ich prihlásilo vyše 300, musel byť kôli tomu z Bratislavy vypravený mimoriadny vlak. Zo šaštínskej stanice dorazili do ústavu v zoradených šíkoch a s národnými zástavami v rukách. Hneď po ich príchode bola svätá omša a po nej nasledoval futbal. Po svätej omši sa však spustil výdatný májový dážď a tak namiesto futbalu bola prehliadka ústavu a kostola. Pri prehliadke veže každý chcel odskúšať zvony, až dobehli hasiči, že vraj kde horí. Po dobrom obede sa však vyčasilo, a tak sa mohol zohrať očakávaný futbalový zápas. Po zápase sa všetci vybrali na májovú pobožnosť, na ktorú chodilo po celý máj každý deň vyše 200 šaštínskych oratoriánov. Celý máj sa niesol v znamení Pomocnice. Na Miletičovej na tento sviatok bola posviacka druhej časti ústavu, ktorú vykonal direktor don Bokor. Na tejto slávnosti všetkým predostrel plán, ktorý mu už dlhšie vŕtal v hlave. Rozhodol sa, že sa pustia do stavby kostola a ústavu na Trnávke. Jeho návrh bol radostne prijatý a ešte v ten istý deň sa začali predávať "tehličky" po 1Kč na stavbu tohto kostola. Každý, kto prispel jednou korunou, dostal na pamiatku "tehličku" - lístok s poďakovaním za štedrosť. O týždeň sa na Trnávke zišlo okolo 60 ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť. Don Bokor im povedal svoj úmysel, ktorý už naznačil na sviatok Pomocnice. Bol zvolený výbor na stavbu kostola a strediska. Predsedom výboru sa stal Jozef Török, správca Štúrovej štátnej ľudovej školy a zapisovateľom sa stal don Jozef Šimončič, ktorý tu pracoval ako katechéta. V tomto výbore bolo tiež zastúpenie siedmich mužov a siedmych žien z Trnávky.
