Svätý Otec Pius XI. totiž 2.septembra 1937 vydáva bulu "Ad ecclesiastici regiminis incrementum", v ktorej sú riešené právne zásady o rozhraničení diecéz a utvorení cirkevnej slovenskej provincie. Tieto zásady vďaka tejto bule už dostávali konkrétne obrysy. Pre Slovákov to znamenalo, že Svätý Otec vie o tom, aké majú problémy, a že sa ich snaží vyriešiť. Slováci rozmýšľali aj o tom, ako si získať národnú samostatnosť. Keď v polovici septembra zomrel prezident T.G.Masyryk, ktorý bol odporcom slovenskej samostatnosti, zdalo sa, že je tu nádej získať určitú autonómiu. Do boja za autonómiu ich posmelil aj vývoj v Čechách. Predseda vlády Hodža sa v polovici septembra sa totiž stretol s Henleinom, predsedom sudetonemeckej strany, najpočetnejšej v Č-SR a boli im ponúknuté také výhody autonómie, aké vtedy nemali ani Slováci. Ešte však nedozrel čas, a tak Slováci hľadali možnosť ako sa upevniť aspoň vnútorne, aby nepodľahli tlaku, ktorý ich presviedčal o tom, že si o vlastných veciach nedokážu rozhodnúť sami. Na tom, aby národ bol pevný vnútorne a aby mladí vyrastali na čestných občanov sa podieľali aj saleziáni. Hľadali stále nové možnosti, aby pritiahli čím viacerých mladých a aby spolu s nimi vydávali svedectvo aj na verejnosti. Jednou z takýchto možností bolo zapojenie sa futbalistov do súťaže. Oratoriánom v Bratislave sa podarilo dostať do II.triedy. Svoj prvý majstrovský zápas hrali 12.septembra 1937 s Prievozom a aj keď to nebola výhra, udržali sa aspoň na remíze, hrali nerozhodne 2:2. V Šaštíne sa saleziánom podarilo dať do poriadku kostol, ktorý zasvätili svätému don Boscovi. Posviacka kostola bola 19.septembra 1937. Kostol doteraz slúžil od čias Jozefa II. ako sýpka na obilie. Po 150 rokov znova slúži svojmu účelu a namiesto obilia, z ktorého sa robí neživý chlieb, tam sídli Kristus v živom chlebe. Slovensko stálo na rozhraní fašizmu, ktorý hrozil zo západu a komunizmu, ktorý vystrkoval svoje mocné rohy zo susedného Sovietskeho zväzu. Takáto situácia neveštila nič dobrého. Svätý Otec Pius XI. dobre vidí nebezpečenstvo aké hrozí zo strany fašistov a vidí aj to, že tu len diplomatickou cestou nie je možné túto nespravodlivosť zastaviť. Tieto dni vydáva encykliku o ruženci, aby pripomenul kresťanom, že okrem zbrane diplomacie, sú aj iné zbrane. V encyklike spomína, že žijeme ťažké časy, v ktorých je ruženec najlepšou zbraňou.
