Ešte v októbri totiž zo slovenského územia bolo pričlenené k Poľsku územie Oravy a Spiša o rozlohe 221 km2 a Nemci si zasa zobrali územie v okolí Devína a celú Petržalku. Oveľa väčšia strata však prišla 2.novembra, kedy sa vo Viedni rozhodlo, že Slovensko musí odstúpiť Maďarsku 10 423 km2 územia. Na tomto území vtedy žilo 859 885 obyvateľov, z nich bolo 276 278 Slovákov.Aj napriek tejto neistej dobe sa saleziáni neprestávajú venovať výchove mládeže, veď každá doba potrebuje charakterných ľudí. Každý, komu záleží na dobre národa, sa bude usilovať podporiť výchovu mládeže. Začiatkom novembra do ústavu na Trnávke prišiel na návštevu mestský komisár Dr.Belo Kováč. Prezrel si herne a porozprával sa s chlapcami. Páčilo sa mu ovzdušie, aké tam vládlo. Aj on chcel nejako prispieť, a preto sľúbil, že dá spraviť cestu, vedúcu od vchodu ústavu na ulicu. Svoj sľub myslel vážne, pretože už o pár dní poslal desiatich robotníkov, ktorí začali s úpravou terénu pod novú cestu.V novembri sa teda aj žilinská mládež dočkala svojho ústavu. V deň otvorenia, 20.novembra prišiel do Žiliny nitriansky biskup Karol Kmeťko, aby posvätil tento ústav. V novom ústave ho privítal direktor Ľudovít Žilka. Ústav sa podarilo dokončiť pomerne rýchlo, ale len s veľkou námahou a polmiliónovým dlhom, ktorý sa saleziáni usilovali čím skôr vyrovnať.Na slávnostnej posviacke boli prítomní aj mnohí hostia. Bol tu prelát Ružička, ktorý mal najväčšiu zásluhu na tom, že saleziáni prišli do Žiliny. Prišli aj mnohí významní činitelia verejného a cirkevného života: senátor Hancko, poslanec Kovalík, generál Marvan, okr. náčelník Jesenský, starosta Tvrdý, gvardián františkánov P.Irenej, kanonik Nécsey, kazateľ Mikuš SJ, inšpektor Ignác Stuchlý a iní...Na slávnosť prišlo veľké množstvo ľudí zo širokého okolia. Do kaplnky vošla iba desatina ľudí. Po posviacke ústavu mal pán biskup Kmeťko svätú omšu v kaplnke, kázeň mal páter Mikuš SJ. Táto sv.omša však pre všetkých nestačila a tak musela byť svätá omša aj vonku na veľkej terase ústavu.V deň posviacky ústavu mali saleziáni dvojnásobnú radosť. V tento deň, 20.novembra, totiž Svätý Otec Pius XI. daroval saleziánskej rodine veľký dar. Vyhlásil za blahoslavenú Máriu Dominiku Mazarelovú, prvú predstavenú Dcér Panny Márie Pomocnice. Na oslavy jej blahorečenia boli pozvaní aj slovenskí saleziáni. Don Hlubík sa tam vydal s nádejou, že sa mu podarí konečne vybaviť pre Slovensko otvorenie ústavu týchto obetavých sestier, ktoré by sa venovali chudobným a opusteným dievčatám. Prišiel s veľkou nádejou, že saleziánska rodina na Slovensku sa už onedlho spestrí. Don Hlubík sa veľmi zaslúžil o to, že na Slovensko prišli Dcéry Panny Márie Pomocnice. Pred ich príchodom bolo potrebné urobiť ešte nejaké prípravy, a tak na Slovensko prišli až v roku 1940.
