- Tu ste boli vychovaní, tu máte zostať. Je to nesprávne, že po toľkých dobrodeniach čo ste dostali, teraz idete preč! Don Gentilucci Slovákov bránil: - Oni prišli sem nie pre nás, ale pre svoj národ! Keď chceme niekde otvoriť ústav, my tam musíme poslať našich vyučených spolubratov a musia sa učiť ešte aj reč. Slováci to spravili ináč. Poslali sem svojich ľudí a tí si osvojili don Boscove zásady a teraz už idú domov. Aj Don Ceria nám rozumel. Vždy dával chlapcom čítať Oservatore Romano, keď tam bolo niečo o Česko-Slovenskej republike, aby vedeli, čo sa deje v ich vlasti a aby to sledovali. Za pomoc, ktorú dala rímska inšpektória Slovákom jej náš národ bude vždy vďačný. Táto pomoc z Talianska je skutočne potrebná, lebo vo všetkých ústavoch práce len pribúda a pribúda. Koncom augusta prišlo do Šaštína 20 nových chlapcov. Jeden z chlapcov opísal dojmy z príchodu nováčikov takto: "Pán asistent Pozdech už šedivie. Vraj niet postelí a to ešte len prvý vlak dojachal. Jano je môj najlepší priateľ - má dve pečené husi." V Benediku nastali tiež určité zmeny. Kaplánstvo v Kozárovciach a Orovnici prevzal František Sersen, aby odbremenil don Vagača. Práce mu veľmi neubudlo, lebo bolo potrebné intenzívnejšie sa venovať časopisu "Don Bosco" a propagande. Za krátky čas sa totiž počet odberateľov časopisu zdvojnásobil a bolo treba lepšie zorganizovať administráciu. Don Vagač dosť často aj cestoval a konal prednášky s diapozitívmi. Mal so sebou aj dlhý misijný film z Belgického Konga, prinesený z Turína. Veriaci sa všade oduševňovali a vo Zvolene nám dokonca núkali prázdny kalvínsky kostol.
