O dva dni mal tento prvý salezián vysvätený na Slovensku primície v Dúbravke. Po primíciách zavítal aj medzi chovancov do Šaštína, kde mu na sv.omši miništrovalo veľa chlapcov a kázal mu direktor domu don Bokor. Hoci počet saleziánov vzrástol, na konci roka 1932 boli v celej Česko-Slovenskej republike iba tri domy. Bol to Šaštín, Benedik a Fryšták na Morave. V týchto domoch bývalo 50 spolubratov a na skladanie sľubov sa pripravovalo 40 novicov. Don Boscova rodina prežívala v celom svete mimoriadne veľký rast a so svojimi 9 415 bratmi sa radila k najväčším rehoľným rodinám. K trom domom na Slovensku mal onedlho pribudnúť štvrtý v hlavnom meste Slovenska. Saleziáni vedeli, že aj dobré dielo potrebuje reklamu. Pred otvorením domu je potrebné oboznámiť ľudí s prácou saleziánov a ukázať im, že aj oni sa môžu zapojiť do práce na záchrane duší. V polovici februára 1933 za týmto účelom Dr.František Sersen priviedol 47 saleziánskych chovancov do Bratislavy, aby v Primaciálnom paláci predviedli akadémiu v 27 číslach. Saleziáni sa predstavili už v nedeľu ráno v blumentálskom kostole, kde slúžili sv.omše. Kostol bol nabitý, ako býva len vo výročité sviatky, alebo na polnočnej sv.omši.Saleziánski kňazi v troch rečiach - slovensky, maďarsky a nemecky, kázali o živote a diele bl.don Bosca, počas omší na chóroch spieval spevokol chovancov. Večer bola akadémia. Medzi spevmi a hudbou prehovoril k obecenstvu dr.Sersen o slovenskom saleziánskom diele a o budúcom ústave v Bratislave. Správca blumentálskej fary A.Pozdech uviedol saleziánov a predstavil ich na akadémii ako budúcich apoštolov Bratislavy.
