Zúčastnilo sa ho obrovské množstvo ľudí. Boli tam jeho synovia saleziáni, dcéry Panny Márie Pomocnice, veľké množstvo spolupracovníkov, bývalých chovancov, mnoho mládeže a davy ľudí. Turínske noviny v deň jeho smrti píšu:„My všetci cítime veľkosť tohoto človeka, ktorý bol mocný ako knieža, dobročinný ako Vincent Paulánsky, láskavý ako František Saleský a pobožný ako František Ligourský. Uprostred hlbokého zármutku nad jeho smrťou jeho priatelia jedine v modlitbe hľadajú uľavenie! Ale tieto modlitby - my vieme - majú istý výraz veselosti. Svedkovia toľkých cností sa viac modlili za to, aby tento dobrotivý otec zo svojej slávy požehnal svoju rodinku a všetkých tých, ktorých tak vrelo miloval.“ Jeho život dokazuje, že človek nájde zmysel svojho života jedine v Bohu. Ľudia sa odvracajú od Boha a snažia sa hľadať pravdu inde. Don Bosco vedel vždy v srdciach ľudí zapáliť iskru viery, ktorá sa rozhorela a vedela priniesť svetlo mnohým.V čase keď don Bosco zomiera, je tu aj niekto iný, kto by chcel rozpaľovať ľudské srdcia. Je to mladý 18–ročný mladý muž Vladimír Iľjič Lenin, ktorý z vyhnanstva posiela do Ruska svoj časopis "Iskra". Táto iskra je však iskrou nevery a popierania Boha. Z tejto iskry raz vyšľahne oheň, ktorý zničí veľa čestných sŕdc a mnohým ukradne nádej a zmysel života.Kto poznal don Bosca, hneď mu bolo jasné, že bol mužom viery a mnohí boli presvedčení o tom, že bol svätec. Jeho život bol pre mnohých povzbudením, a preto už dva roky po smrti 4. júna 1890 začína jeho kanonizačný proces v ordinariáte. Počas procesu je potrebné preskúmať všetko čo don Bosco vykonal a napísal. Cirkevných sudcov čaká práca na sedem rokov, bolo potrebné vykonať 562 zasadaní a preto až 1. apríla 1897 celý proces ukončili.Pokračovanie zajtra...
