V polovici novembra direktor z Trnávky odcestoval do Žiliny, kde sa mu podarilo zameniť loptičky za cukor. V saleziánskom ústave v Trnave traja klerici sa postarali o schovanie predmetov, potravín a kníh pod ústav do tajného úkrytu. Chcú to uchrániť pred vojnovým pustošením. Pri predmetoch bol napísaný dôvod úschovy: "Lebo najstrašnejšia vojna doterajších dejín sa približuje k hraniciam Slovenskej republiky". Najväčšie straty boli pri bojoch na Dukle. Padlo tam 80 000 sovietskych a 6 000 slovenských a českých vojakov. K tomu treba pripočítať ranených a nezvestných. Začiatkom decembra sa na Trnávke konala mikulášska oslava. Už cez týždeň saleziáni sčitovali razítka a ľudia nosili balíčky. Bolo ich tento rok vyše 200, čo bol doteraz rekord. Chlapcov bolo odmenených 112. Traja dostali nové šaty. V ten deň sa konalo divadlo "Mikuláš vo mlyne", kde hralo 11 veľkých hercov a tiež divadlo "Príchod Mikuláša", kde účinkoval Mikuláš a 16 anjelov. Orchester i spevy dopadli veľmi dobre. Vstupné bolo 10, 8, 6 Ks a vybralo sa 4600 Ks. Divadlo bolo nabité. Na Mikuláša na Trnávke zažili veľa strachu, pretože v ten deň bola bombardovaná Dynamitka i Devínska Nová Ves.Na Vianoce si v Bratislave nikto netrúfol mať polnočnú vianočnú omšu o polnoci. Saleziáni na Trnávke sa rozhodli, že zatemnia kostol. Doviezli laty a spravili na okná rámy. Na tie rámy dali papier a zvonku vložili do okna. V tých dňoch vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili Rimavskú Sobotu a o aj Levice.Pred vianocami večer bola na Trnávke hlavná skúška k divadlu Omar, lenže pre zvláštnu udalosť muselo byť celé divadlo odložené na Nový rok. Jeden z hercov, Laco Nemec sa opil a tak prišiel na skúšku, ale nebolo z nej nič. Michalovce v tom čase prežívali silný nálet, bombardovanie. Saleziánsky ústav ochranou Božou neutrpel nijkú škodu, iba niekoľko okien bolo rozbitých tlakom. Front prešiel Michalovcami veľmi pokojne. Na Vianoce saleziáni na Trnávke zavolali najšikovnejších chlapcov a dostali po 2kg múky. Sedem chlapcov dostalo celé šaty. Kostol tak ako po iné roky bol nabitý.Vianoce v Žiline boli vo vojnovej nálade, no podarilo sa dokončiť polnočnú za rekordnej účasti nábožných veriacich. K michalovským "evakuantom" sa pridružili aj iní spolubratia z ohrozených ústavov. Bolo ich tu pohromade okolo štyridsať. Nemci opustili Michalovce 26. decembra a prišli Rusi. Po príchode Rusov bola v saleziánskom ústave zriadená vojenská nemocnica, ktorá tu zostala dva mesiace. Situácia na Slovensku sa v posledných dňoch v roku 1944 veľmi vyostrila. Front sa s neuveriteľnou rýchlosťou dostal až k Budapešti a tam sa drží už asi 2 mesiace. V posledných týždňoch sa zakrojil aj hlboko do východného Slovenska, ba i do južného, do okolia Svätého Beňadika, kde mali veľmi smutné sviatky. V posledných dňoch sa dostal až ku Komárnu, odkiaľ je len asi 70-80km od Bratislavy. Preto saleziáni na Trnávke v Bratislave žili väčšinou v strachu o zajtrajšok čo bude, tým viac že ruksaky už mali už dávno rozdelené.V týchto okolnostiach sa samozrejme skoro ani nedalo pracovať a keď áno, vyžadovalo to dvojnásobnú námahu a u ľudí, prípadne u chlapcov výsledku takmer žiadneho, lebo ich tiež čosi iné zaujímalo... Po trnavskej ceste prešlo denne niekoľko sto vojenských ťažkých áut, vozov hore-dolu a po železnici ustavičné transporty... Rýchle kopanie zákopov v okolí Bratislavy robí len väčšiu paniku medzi ľuďmi. Večer na Silvestra bola poďakovacia pobožnosť za uplynulý rok. Kostol bol nabitý. Ľudia zatiaľ ušetrení vojnových hrôz mali veru za čo ďakovať Pánu Bohu, preto tým srdečnejšie spievali Teba Boha chválime.Vo Svätom Benediku od polovice decembra boli ubytovaní Nemci v kultúrnej dvorane a pred Novým rokom sa vysťahovali. Pred Vianocami padli Levice a tak frontová čiara bola akurát vo Svätom Benediku a guľomety boli rozostavené na obidvoch stranách Hrona. Front postupoval od východu smerom k hlavnému mestu a mnohí sa pýtali, či prinesie na Slovensko zlepšenie, či zhoršenie celkových pomerov. Už bolo jasné, že sa dostaneme do područia sovietov, ktorí boli na nižšej kultúrnej úrovni ako západní spojenci.V týchto ťažkých časoch vojny Slovensko využilo svoju samostatnosť aj na to, aby si dobudovalo svoje vysoké školstvo. Na Slovensku konečne bola založená Vysoká škola technická, ktorá sa otvorila v Bratislave, v rokoch 1941-42 bola otvorená Vysoká škola obchodná. V rokoch 1938-39 študovalo na vysokých školách 2551 študentov, v rokoch 1943-44 už viac než trojnásobok - 7837 študentov, počet profesorov a docentov stúpol zo 143 na 324, počet učňoviek skoro trojnásobne. V Slovenskej republike vychádzalo ročne 142 nových knižných vydaní a 221 časopisov, 15 rokov po vojne v "novej" republike to bolo už iba 39 nových publikácií ročne. Kto vie, ako by sa uberal vývoj na Slovensku, keby sme boli po vojne zaradení do západného bloku? Správanie sa našich sovietskych osloboditeľov k jednoduchým ľuďom, k ich majetku, k ženám a dievčatám, neveštilo nič dobrého...
