Saleziáni pracovali dosť veľa aj v skupinách mladých, kde boli chlapci aj dievčatá. Začiatkom októbra sa na Trnávke konala "dumka", čiže posedenie pri ohni spojené s uvažovaním o hodnotách ktoré sú pre mladých dôležité. Bola tu staršia mládež a na konci o pol deviatej večer všetci vyjadrili, že dumka sa veľmi pekne vyjadrila.Novou aktivitou, ktorá sa rozbehla v saleziánskych domoch, bolo premietanie filmov. Saleziáni na Trnávke sa dohodli so Školfilmom o tom, že im budú požičiavať 16 mm kinofilmy za polovičnú cenu obyčajného poplatku. Boli radi, že tam našli ľudí, ktorýn záleží viac na dobre mládeže ako na nejakých pár korunách zisku navyše.V Žiline sa saleziánom v polovici októbra podarilo dokončiť miestnosti oratória natoľko, že sa mohlo uskutočniť jeho otvorenie. Pri slávnosti boli posvätené aj obrazy a sochy, ktoré získali s pomocou dobrodicov pre skrášlenie kaplnky. Slávnostnú kázeň povedal don Žilka, ktorý rozbiehal dielo v Žiline v jeho začiatkoch a teraz bol direktorom v Topoľčanoch. Večer po slávnosti a po kultúrnom programe sa v miestnostiach oratória konala prvá schôdzka saleziánskych spolupracovníkov.Mesiac október sa vždy niesol v znamení misií. Po celom Slovensku sa konali zbierky, ktoré sa posielali do celého sveta, ktorý najmä v čase vojny potreboval pomoc. Slovenská vláda využila túto náladu a na zakončenie misijných osláv bolo otvorenie Vojnovej zimnej pomoci. Na východnom fronte v Sovietskom zväze bojovalo veľa slovenských vojakov, ktorým často chýbalo aj to najnutnejšie. Toto otvorenie sa konalo 18.októbra 1942 v bratislavskej Redute za prítomnosti prezidenta a vlády.Popoludní bola v Redute akadémia, ktorá bola vyvrcholením misijných osláv. Táto akadémia bola dôkazom toho, že Slováci veľmi radi pomôžu nielen členom svojho národa, ale všetkým národom dobrej vôle. Na tejto akadémii bol prítomný aj zástupca svätej Stolice Dr.Burzia, pán biskup Buzalka a rektor Slovenskej univerzity Dr.Filo. Akadémia začala Slovanským pochodom, ktorý zahrala dychovka saleziánskych oratoriánov. Po prednáške univerzitného profesora Dr.Búdu zahrali oratoriáni krátku misijnú scénku "Som kresťan", ktorej autorom bol don Šebela.Podobná slávnosť sa konala v Trnave. Pri prednáške don Žemľa vyjadril, že misijná myšlienka odporuje tomu, aby sa jedna rasa vyvyšovala nad druhú. Otvorene povedal, že Kristus nebol Európanom a jeho učenie nie je výplodom západného ducha. Ľudia vtedy mohli dosť často počuť aj od niektorých členov vlády slová o nadradenosti európskej rasy. Slovenskí kňazi neprestali nikdy hlásať pravdu o rovnosti všetkých rás. Po prednáške don Žemľu zaznela zborová recitácia od Gorazda Zvonického, ktorý už vtedy bol uznávaným básnikom. Časťou programu bol aj študentský dialóg "Píšeme list do Japonska" a nechýbali ani neodmysliteľné spevy zboru pod vedením don Strečanského.November bol v oratóriách mesiacom záchrany duší z očistca. Saleziáni viedli mladých k tomu, aby sa snažili získať odpustky pre čím viac duší. Niektorí jednotlivci k tomu pristupovali skutočne horlivo a splnili podmienky na získanie odpustkov pre 30 duší. Bolo k tomu potrebné veľa obiet a modlitieb.
