Zachovávanie dynamického stereotypu.Každá firma má svoje písané, či nepísané pravidlá a zákony, určitý vnútorný poriadok. Zachovávanie toho poriadku je veľmi dôležité pre udržanie pravidelných činností vo firme. Niektorým, najmä menej samostatným povahám, to veľmi vyhovuje, že každú minútu vďaka poriadku vedia, či dodržiavajú, alebo nedodržiavajú vôľu firmy.Pre výrazné a najmä tvorivé osobnosti môže byť takýto stereotyp ubíjajúci, najmä tam, kde sa do pravidiel dostali veci, ktoré sa vyžadujú len z úcty k tradícii, hoci už málokto vie, aký je ich praktický význam. Aj farizeji mali svoje presné pravidlá a presne ich dodržiavali a predsa im to nepomáhalo. Problém bol v tom, že príkazy a zákazy postihovali všetku ich činnosť.Príkazy a usmernenia majú iba vtedy význam, pokiaľ ich nie je príliš veľa a podriadení ich príjmu s porozumením. Je paradoxné, ak sa na tvorbe poriadku podieľajú iba šéfovia a tí podriadení, ktorých napr. zaväzuje už niekoľko rokov, sa k nemu nemôžu vyjadriť.Mnohí z predstavenstva z takejto verejnej diskusie o poriadku majú strach, lebo vraj podriadení by mali príliš veľké nároky. Zabúda sa na to, že takéto spoločne prediskutované zmeny prispievajú k menšej formálnosti a k väčšej ochote spolupracovať na spoločnom cieli.Ak sa vo firme nájdu takí, ktorí by niečo pre dobro všetkých chceli zmeniť a naozaj ich návrh by prispel k spoločnému dobru, je veľmi dôležité ich návrh vypočuť, prediskutovať a ak je to výhodné aj zrealizovať. Bolo by zle, keby to skončilo tak, že klinec, ktorý trčí nad ostatné, najskôr dostane po hlavičke. Alebo tak ako sa to úsmevne hovorilo o straníckych schôdzach.Prvá schôdza: “Ja som pán Kotas, mám dotaz, prečo to a to nefunguje.”Druhá schôdza: “Mám dotaz, kde je pán Kotas?”Je veľmi dôležité, aby sa okamžite nevyvodzovali dôsledky a aby sa vedelo o tom, že kritika môže byť aj konštruktívna.Koľko cenných podnetov sa zbytočne stratí len preto, že neboli prediskutované. Otvorená diskusia by mohla pomôcť vytriediť tie príkazy a zákazy, ktoré časom stratili význam.Konformní sú “lepší”. Naozaj?Tí, ktorí do bodky zachovávajú dynamický stereotyp sú často považovaní za najlepších pracovníkov firmy. V mnohých firmách je žiadúce zapadnúť do “šedivej masy” tých, ktorí hlavne “nerobia problémy”. Stáva sa, že ľudia, ktorí aj majú nápady a vedia niečo ponúkať do spoločného, sú zahriaknutí, pretože na vyjadrenie svojho názoru nemajú dostatočné postavenie, alebo majú - ako sa to zvykne hovoriť na vojne - “vysoké číslo do civilu”. Určitý šikan je skoro v každej firme. Zlé jazyky hovoria, že iba v domove dôchodcov nie je, lebo tam nikto nevie, za koľko to má. :)Úlohou človeka predsa nemôže byť nerobiť problémy, ale hlavne veľa robiť pre dobro druhých. A ten, kto robí veľa, robí aj problémy, s tým sa musí počítať. Napríklad aj pri poslednom súde sa Boh nebude pýtať, od koľkého zla sme sa uchránili, ale to, koľko dobra sme rozosiali okolo seba. Tvorivý prístup so sebou vždy prináša aj problémy, s tým sa musí počítať.Konformita vedie často k uniformite a tá zabíja tvorivosť. Netvoriví ľudia sa vo svojich firmách stávajú iba úradníkmi, ktorí síce presne plnia svoje “povinnosti”, ale nedokážu sa viac k ľuďom priblížiť, lebo by to bolo “vybočenie” z koľají. Nikto od nich nikdy nevyžadoval, aby robili niečo naviac, ba dokonca niekedy sú za to popoťahovaní zo strany predstavenstva.Dnešná doba si vyžaduje vynaliezavosť a tvorivosť a tieto vlastnosti vo väčšej miere nájdeme u tých, ktorí sú mierne problémoví, hoci je pravdou, že si vyžadujú viac pochopenia a trpezlivosti.Pokračovanie nabudúce...
