Kráľ nebol spokojný so svoju prvou manželkou Katarínou Aragónskou. Chcel ju poslať preč, no chcel to urobiť elegantne. Požiadal pápeža, aby vyhlásil jeho manželstvo s katarínou za neplatné. Pápež dal celú vec prešetriť a zistil, že kráľovi nemôže urobiť po vôli.Kráľ si s pomocou niektorých predajných biskupov zabezpečil sobáš s bývalou dvornou dámou Annou Boleynovou a vyhlásil sa za najvyššiu hlavu anglickej cirkvi. Takto mu už nič nestálo v ceste a mohol byť neobmedzeným vladárom vo svojej krajine. Ba predsa len niekto stál v ceste. Boli to ľudia, ktorí mu pripomínali, že nerobí správnu vec. Pre kráľa to problém nebol. Tam, kde nestačia argumenty, nastupuje sila.Biskupa Jána Fishera dal zavrieť do väzenia, lebo nechcel prisahať na nový zákon, ktorý si kráľ dal odhlasovať v parlamente. Pápež sa rozhodol, že ho vo väzení vymenuje za kardinála. Bol to prejav uznania statočnému biskuvi a zároveň nádej, že vo väzení budú na neho brať väčší ohľad.Kráľa to rozzúrilo a dal ho predviesť pred súd, kde mal uznať kráľa za hlavu anglickej cirkvi. Biskup odmietol a čakala ho smrť. Kat mu odsekol hlavu. To však kráľovi ešte nestačilo. Na znak potupy z biskupovho tela stiahli šaty a nechali ho tak ležať až do večera. V noci ho bez pohrebu zahrabali na cintoríne. Jeho hlavu nastokli na kôl a vystavovali ju dva týždne na Londýnskom moste. Potom ju hodili do rieky Temže, aby mohli na ten istý kôl napichnúť hlavu Tomáša Mora.Tomáša pokladali za najlepšieho právnika vtedajšieho obdobia. Bolo o ňom známe, že je charakterný, nepodplatiteľný a má veľké porozumenie pre chudobných, ktorí sa dostali do rozporu so zákonom. Už ako mladého ho zvolili do pralamentu. nevydržal tam dlho, lebo prekazil mimoriadnu daň, z ktorej chcel kráľ Henrich VII. dať veno svojej dcére Margite.Tomáš More bol veľmi starostlivý otec. Ani v čase svojej najväčšej zaneprázdnenosti nezabúdal na deti. Vydržiaval dobrého domáceho učiteľ, ktorého podľa potreby dopĺňal svojimi vedomosťami. Prietom sa nestaral iba o synovo vzdelanie, ale usiloval sa zaistiť čo najväčšie vedomosti aj dcéram, čo bolo v tom čase nezvyčajné.Nový kráľ Henrich VIII. si všimol kvality Tomáša a vymanoval ho za svojho radcu. neskôr sa Tomáš stáva dokonca predsedom parlamentu a kancelárom jedného z vojvodstiev. Tomáš si nezakrýval oči ani pred nedostatkami v Cirkvi. vedel na ne jasne poukázať, odmietnuť ich a naznačiť cestu k náprave. Na druhej strane dokázal vidieť neúprimnosť kritikov, ktorí nechceli vidieť, čo je v Cirkvi dobré a jednostranným poukazovaním na chyby, prípadne ich zveličovaním, iba zastierali osobné záujmy.V roku 1529 kráľ Tomáša vymanoval za lorda kancelára. Bola to po kráľovi najvyššia hodnoť. Kráľ ho chcel presvedčiť, aby mu pomohol vyjednať u pápeža neplatnosť manželstva. Vedel, že nepochodí. Tomáš mu vždy splnil akékoľvek želanie, ktoré sa neprotivilo kresťanským zásadám. Rozhodol sa, že kancelárovo svedomie zlomí.Keď Tomáš videl, že ide do tuhého, vzdal sa v roku 1532 kancelárskej hodnosti. Okrem miesta stratil aj príjem a keďže si počas úradovania nič nenakradol, jeho rodina začala cítiť chudobu. Keď neskôr nechcel prisahať na zákon nástupníctva pre kráľove deti s druhou manželkou, aj on skončil v žalári. Najťažšie mu padlo odlúčenie od milovanej rodiny. Väznitelia to vedeli a preto ho chceli zlomiť ich prosbami. S jemnosťou a rozhodnosťou zvládol aj túto skúšku. Svoje dcére odpovedá takto: "Nič sa nemôže stať, čo by nechcel Boh. Teda ak to On chce, čo aké zlé by sa nám to javilo, je pre nás predsa len to najlepšie!".Neprisahal a tak bol odsúdený na smrť. Jeho hlava bola celý mesiac vystavená na londýnskom moste. keď ju mali hodiť do rieky, jeho dcére Margite sa ju podarilo zachrániť. O jeho tele sa nevie nič.Aj dnes potrebujeme takýchto ľudí. Ľudí, ktorí by bojovali za pravdu. Potrebujeme dobrých biskupov, otcov, dobrých právnikov a čestných štátnikov. Nadovšetko potrebujeme ľudí, ktorí budú ochotní svedčiť o pravde nie slovami, ale životom.
