Pochádzal z mesty Ravenna, kde sa narodil v roku 952. Jeho otec bol ravenským vojvodom a preto Romuald žil svetáckym životom. Keď mal dvadsať rokov, jeho otec zabil niekoho pre majetok. To s ním tak otriaslo, že vstúpil do benediktínskeho kláštora. Zdalo sa mu to málo prísne, preto odchádza a žije ako pustovník. Vo svojej pustovni trávil čas modlitbou, umŕtvovaním a prácou. V Taliansku zreformoval a založil viaceré kláštory, najznámejší z nich je Camaldoli, podľa neho dostali mnísi pustovníci názov Kamaldulskí mnísi.Mladý nemecký cisár Otto III. mu v roku 998 zveril opátsku hodnosť v kláštore sv. Apolinára. Mnísi však nechceli takého prísneho opáta a on sa im tiež nechcel natískať, preto sa pred cisárom zrieka opátstva a odchádza z kláštora. Na konci života sa utiahol do kláštora Val di Castro, kde uzavretý v pustovníckej cele zomiera 19. júna 1027.Romuald bol veľký človek, ale plný protikladov. Na jednej strane bol takmer stále spojený s mocnými tohto sveta, spomedzi ktorých aj on pochádzal, no na druhej strane neúprosne bojoval proti duchovnému úpadku, ku ktorému často vedie vedomie moci a vyššie postavenie. Na jednej strane ťažko znášal cirkevné inštitúcie, ktoré obmedzovali jeho nároky na duchovnú slobodu, no na druhej strane sa odvolával na staré mníšske pravidlá a vyžadoval prísnu disciplínu. Na jednej strane túžil po samote a vnútornom pokoji, no na druhej strane takmer vášnivo vyhľadával silné duše, aby ich obrátil a získal pre Boha.Dokázal odísť z pohodlia sveta, aby našiel radosť. Nie tú, ktorá je ukrytá v peniazoch, sláve, či moci. Túžil po slobode a získaval ju tým, že sa zriekal všetkého. Utiekol od ľudí, aby bol bližšie k Bohu a keďže bol hlboko Boží, bol aj hlboko ľudský.Pamätám si, že ako malý chlapec som čítal knihu o pustovníkoch a tiež som túžil žiť niekde utiahnutý od hluku tohto sveta, od ľudskej zloby. Ešte vždy uvažujem, či ma viac napĺňa živý apoštolát, alebo tichá modlitba. Zatiaľ pracujem na plné obrátky, no túžim potom, aby som na plné obrátky mohol iba tak byť s Bohom. Dúfam, že sa nájde niekto, kto po mne preberie prácu na Luniku a mne sa tento sen z detstva splní. Myslím, že ma už prešlo obdobie aktivizmu, kde mojím heslom bolo: "Prečo nie dnes, prečo nie dnes?" Dnes už oveľa viac chápem, že hlboká modlitba dokáže pre tento svet urobiť viac. Boh sa nepozerá na to, aké veľké veci robíme, ale s akou láskou...
