Koncom januára, večer o siedmej hodine bol pre vojakov v oratóriu pripravený zábavný čajový večierok, na ktorom sa zúčastnili aj ich priatelia - vojenskí predstavení: plukovník Hajdin, práporčík Langer a rotmajster Černý. Okolo bielych stolov sa zhromaždilo 80 vojakov. Keď hodinu pred polnocou odchádzali na svoje útvary, všetkých hrial pocit spokojnosti nad dobre prežitým večerom. V každom oratóriu sa snažili čím skôr začleniť všetkých oratoriánov do družín. V Šaštíne v januári 1936 už mali štyri družiny. Na don Bosca pri svätej omši prijímali nových členov do družiny svätého Alojza, Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, Imakuláty a laikov ašpirantov do Družiny svätého Jozefa. Mnohí si dokážu uvedomiť hodnoty, ktoré dostanú v oratóriu. Koncom januára v Bratislave na Miletičovej umiera po dlhej chorobe jeden oratorián. Pred smrťou povedal: - Chcel by som ešte žiť, aby som mohol chodiť do oratória, tam sa modliť a byť dobrý. Na pohrebe mu bolo vyše 100 mladíkov prepásaných širokými bielymi a modrými stuhami. Niektoré športy v oratóriu sa dostávajú aj na vyššiu úroveň. Jedným z nich je stolný tenis. Na Miletičovej bolo 72 stálych hráčov, ktorí boli rozdelení do piatich tried. Najlepšia šestka vyzývala aj hráčov z okolia. O ich dobrej úrovni svedčí aj to, že zo 14 zápasov prehrali iba dva. V oratóriách bývalo dobrým zvykom vždy na Vianoce obdarovať oratoriánov. Odmeňovalo sa podľa počtu pečiatok. Oratoriáni chodievali na sväté omše a na požehnanie sviatosťou oltárnou a za každú účasť dostali pečiatku. Kto mal najviac pečiatok, bol aj najviac odmenený. V roku 1935 sa rozdávanie darčekov v šaštínskom oratóriu oneskorilo. Bol zvýšený počet odmien a tiež chudobných, ktorých chceli saleziáni ošatiť. Spolu to bolo okolo 300 oratoriánov. Z nich asi 40 chlapcov čiastočne, alebo celkom zaodiali a zaobuli. Pri tejto akcii veľmi pomohli šaštínski dobrodinci a pani Kusalíková. Na sväté omše oratoriánov veľmi radi prichádzali nielen staršie ženy, ale aj chlapi. V Bratislave začalo chlapov pribúdať natoľko, že ich museli poprosiť, aby kvôli priestorom chodili radšej na inú svätú omšu. Chlapi to neprijali s veľkým nadšením, lebo sa veľmi radi zamiešali do mohutného spevu chlapcov. Bolo to asi preto, že pri chlapcoch vždy trochu omladli.
