Prečo vlastne som veriaci človek?Nie je to iba preto, že ma k tomu viedli rodičia. Je to preto, že som sa k viere prepracoval sám v období dospievania. Čo to pre mňa značí veriť?Znamená to, že chcem celý patriť Bohu, ktorý sa mi zjavuje v Biblii a v dejinách ľudstva. Môj rozum sa presvedčil o tom, že je to rozumné a vôľou sa usilujem viesť svoj život tak, aby bol v súlade so Zjavením Boha. On sa mi dáva spoznať činmi a slovami. Nepotrebujem súkromné zjavenie. Vo svojom živote som stretol toľko perfekných ľudí, ktorí veria v Boha, že už iba to by ma presvedčilo.Verím osobnému Bohu a verím tomu, čo dal o sebe vedieť v Biblii. Verím aj na základe dôvery k osobám, ktoré o svojej viere svedčia a ktoré práve na základe svojej viery sú také aké sú.Verím mnohým ľuďom a vážim si mnohých, ale na prvom mieste je Boh. Verím, v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.Vážim si aj ľudí, ktorí túto vieru, tento dar od Boha z rôznych dôvodov nemajú. Viem že viera je dar a vyprosujem ju pre všetkých ľudí. Boh ju chce vlievať do sŕdc ľudí silou svojho Ducha. Ak však človek kľučku srdca neotvorí zvnútra, Boh mu tam svoj dar nasilu netlačí.Rešpektujem to, že pre vieru sa človek musí rozhodnúť vedome a slobodne. Je to právo každého človeka veriť, alebo neveriť. Nikoho nikdy k viere nie je možné nútiť. Ak to niekto niekedy robil, šliapal po dôstojnosti ľudskej osoby.Pre mňa veriť, znamená veriť v spoločenstve. Svoju vieru nepokladám iba za svoju súkromnú vec. Moja viera sa zrodila v Katolíckej cirkvi vďaka mojim rodičom a všetkým veriacim ľuďom, ktorí sú mi dodnes veľkou oporou. V Cirkvi sa moja viera aj udržiava a živí. Stotožňujem sa so svätým Cypriánom, ktorý o katolíkoch povedal, že podľa neho nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku. Človek je spoločenská bytosť a ja svoju vieru prežívam v spoločenstve svojej Cirkvi, ktorú si vážim.A preto verím všetko, čo obsahuje Božie slovo, či už je to napísané v Biblii, alebo ústne podané. Verím aj to, čo naša Cirkev predkladá veriť ako Bohom zjavené. Neznamená to, že nekriticky príjímam všetko a neuvažujem o tom, či je to živá časť tradície, alebo je to popol, ktorý v priebehu vekov bude vyfúknutý z pahreby. Nikdy nebudem špiniť spoločenstvo, ktoré mi dalo tak veľa a budem hľadať možnosti a spôsoby, aby naša viera bola živá a bola svedectvom pre druhých.Viera je potrebná k tomu, aby sa človek zachránil, aby bol spasený. Tvrdí to Ježiš: "Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený". (Mk 16,16)Sú ľudia, ktorí nikdy neuveria preto, lebo dar viery nedostali. Sú však aj takí ľudia, ktorí tvrdošijne popierajú všetko Božie len preto, aby nemuseli zmeniť svoj život. Každý veľmi dobre vie, ako to prežíva vo svojom vnútri. Ja osobne si vážim úprimne veriacich, úprimne hľadajúcich aj úprimne neveriacich ľudí. A ľudia, ktorí bojujú proti Bohu, Cirkvi a čomukoľvek dobrému nečestne a necharakterne? Tých mi je ľúto. Vždy sa však ich správanie usilujem nejako pochopiť a ospravedlniť, lebo verím, že v každom človeku je viac dobra ako zla. verím v dobro v človeku. Možno nenašiel ešte nenašiel spôsob, alebo nestretol človeka, ktorý by mu ho pomohol dostať von? Neviem...V tomto živote môžem iba veriť, ale po smrti - v budúcom živote - uvidím svojho Boha z tváre do tváre. Tam už nebude viera, ale poznanie, ktoré bude prinášať veľkú vnútornú radosť.Túto svoju vieru si vážim a nikomu ju nenanucujem. Dáva mi silu milovať všetkých ľudí, dáva mi radosť a s touto radosťou sa s vami chcem podeliť. Veď podelená radosť je dvojnásobná radosť, tak ako podelený smútok je polovičný smútok...
