"Literárne sme ešte nemohli účinkovať. Dali sme však vytlačiť pre chovancov životopis Dominika Sávia a tiež Zázračné udalosti Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pre pútnikov som zostavil malú brožúrku O šaštínskej Panne Márii Sedembolestnej. V tomto roku, keď prišiel do Šaštína za kaplána don Cyril Guniš, začali sme redigovať aj Saleziánsky spravodaj "Don Bosco" o don Boscových dielach doma a na misiách, kde sme uverejňovali aj počiatky slovenského saleziánskeho ústavu v Perose Argentine a v Šaštíne pod titulom "Zaprášená kronika". S povolením biskupského ordinariátu sme tiež založili Omšový spolok Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne, ku ktorému bol pripojený aj omšový spolok Božej Krvi v Hronskom Sv.Benediku." Časopis sa musel tlačiť v iných tlačiarňach. Myšlienka s vlastnou tlačiarňou musela ustúpiť, hoci to bolo na dobrej ceste. Don Vagač tieto problémy opísal takto: "Ešte keď sme boli v Turíne odporučil som don Ricaldonemu niekoľko žiakov na rôzne remeslá. Niektorých z nich prijal zadarmo a vychovali nám z nich tlačiarov, sadzačov, kníhviazačov. Keď sme už boli v Šaštíne, Jozef Hasprun z Bolerázu bol vtedy jedným z najšikovnejších tlačiarov a urobili ho aj vedúcim v saleziánskom ústave v San Begnino Canavese. V Šaštíne sme mali veľký tlačiarenský stroj, ktorý sme kúpili skoro zadarmo v Spolku svätého Vojtecha. Chceli sme spočiatku tlačiť na ňom svoj časopis, a hlásili sa už aj jezuiti a františkáni so svojimi časopismi. Neskôr nám mons. Pöstyéni chcel darovať celú tlačiareň SSV a mali sme ponúknutú aj tlačiareň Leva v Ružomberku od pána biskupa Vojtaššáka. Žiaden z týchto plánov sa však bohužiaľ neuskutočnil, a tak sa naši slovenskí remeselníci časom rozutekali. Väčšinou išli do misií. Boli to Hasprun, Forner, Oravec, Ježovít a iní..."
