Na sviatky sa zvlášť tešili aj preto, lebo sa nemuseli učiť. Vedeli však dobre, že po sviatkoch prídu pracovné dni a veru sa bude treba riadne potrápiť s knihou. Študenti študovali usilovne celý rok, aby sa dobre pripravili na verejné skúšky, ktoré sa konali v Malackách, alebo v Znieve. Tieto skúšky bolo potrebné robiť v týchto mestách preto, aby ich štúdiá boli uznané aj pred štátom. V Šaštíne tieto skúšky ešte nemohli robiť, lebo v tom čase sme mali ešte len málo profesorov s diplomom, ktorý by ich oprávňoval robiť verejné skúšky. Školský rok 1929/30 sa v Šaštíne ukončil 7.júna. Chlapci ešte ostali v ústave a pripravovali sa na verejné skúšky, ktoré mali byť 15.júna. Svoje učenie prerušili 12.júna iba na jeden deň, kedy oslavovali meniny direktora Viliama Vagača. Hoci on svoje meniny slávi až 25.júna, nechcel študentov pozbaviť tejto rodinnej slávnosti, lebo 16.júna už mali všetci odcestovať na prázdniny. Niektorí chlapci ostali v Šaštíne do konca júna a pomáhali pripravovať púť a oslavy Božského Srdca, ktoré v Šaštíne usporiadal Spolok sv. Vojtecha. Oslavy sa vydarili dobre. Prišlo asi 25-30 tisíc roľníckeho ľudu. Sv.omšu slúžil pán biskup Michal Bubnič, kázal pápežský pronotár Andrej Hlinka. Po svätej omši sa mestečkom Šaštín pohla procesia. Prvé v procesii išli okolité obce, za nimi deti, mužovia Božského Srdca, mariánske kongregácie, Orli a Orlice, potom Sv.Oltárna nesená biskupom v sprievode Hlinku a Nečesálka a veľa kňazstva. Za baldachýnom kráčal prezident Slovenskej krajiny, Ján Drobný, vl. radca Bellai, poslanec Štefan Danihel a mnohí vynikajúci Slováci. Za nimi šlo obecné predstavenstvo a ohromný dav ľudu. Poobede, keď skončila slávnosť, niektorí chlapci išli do Borského Mikuláša na slávnosť odhalenia pomníka Jána Hollého. Na túto slávnosť prišlo z okolia tiež asi 25 000 ľudí. Len čo sa zatvorili brány za tými, čo po slávnostiach odišli domov, už ich bolo potrebné otvoriť znova. Prišli tu tí chlapci, ktorí by tu od septembra chceli študovať. Prvá skupina prišla druhého júla a druhá nasledujúci deň. Ešte pred skladaním prijímacích skúšok boli všetci chlapci oboznámení s pravidlami ústavu: "Žiaci do I.triedy podliehajú prijímacej skúške a to písomne a ústne z jazyka čeko-slovenského po slovensky a z počtovedy. Zo slovenčiny sa požadujú najdôkladnejšie mluvničné tvary a pravopisné pravidlá, z počtovedy základné štyri úkony s celými číslicami... Ročný príspevok činí mesačne 300 Kč, avšak chudobnejší dostanú zľavu. Niektoré pravidlá ústavu: 1. Každý chovanec jakonáhle vstúpi do ústavu, musí sa podrobiť všetkým rozkazom predstavených a zachovávať pravidlá ústavu. 2. Listy a iné dopisy, ktoré odchádzajú a prichádzajú do ústavu, musia byť odovzdané predstavenému, ktorý má právo prečítať ich. 3. Peniaze a iné cenné predmety u seba držať je prísne zakázané. 4. Fajčiť v ústave alebo mimo ústavu je zakázané. 5. Bez dovolenia a sprievodu predstaveného chovanec nesmie vyjsť do mesta ani na prechádzku. 6. Chovanca, ktorý nie je súci do učenia, avšak prejavuje náklonnosť a povolanie na stav rehoľný, ústav je ochotný prijať za spolubrata na zvláštnu prosbu rodičov. 7. Keď ale žiak nepreukazuje povolanie ku stavu duchovnému a rehoľnému, ani svojím chovaním, ani povahou, toho predsavenstvo má právo odovzdať späť rodičom v akejkoľvek dobe roka. Ústav v Šaštíne bol vtedy určený na výchovu rehoľného dorastu, a preto do ústavu boli prijímaní iba tí chlapci, ktorí sa chceli stať saleziánmi. Tieto pravidlá preto treba čítať a chápať v duchu doby.
