V polovici mája sa po celom Slovensku konali oslavy 25. výročia biskupskej vysviacky Pia XII. Centrum osláv bolo v Bratislave, kde v dóme svätého Martina pri slávnostnej svätej omši účinkoval zbor chovancov zo Šaštína spolu s bratislavskými bohoslovcami. Na akadémii účinkovali aj bratislavskí oratoriáni prednesom svojej zborovej recitácie.Aj v saleziánskom dome na Miletičovej sa konal akadémia. Bol na ňu pozvaný univerzitný profesor Dr.Salatňay, ktorý prehovoril na tému "Pápež Pius XII. a pápežstvo". Celá slávnosť sa zakončila operetou "Rybári..." a mohutnou pápežskou hymnou.Don Bosco chcel, aby sa jeho synovia vyznačovali vernosťou ku Kristovmu námestníkovi. Prial si, aby to bol jeden z poznávacích znakov Saleziánskej spoločnosti. Saleziáni vo svojich ústavoch nikdy nazabúdali na modlitbu za pápeža. Vedeli, že aj v rokoch vojny platí mnoho seminárov a dobročinných ústavov, a preto vďačne prispeli aj do zbierok, ktoré sa robili na tento účel. V ťažkých vojnových rokoch sa za neho zvlášť modlili a obetovali, aby dokázal aj napriek hroziacemu prenasledovaniu neohrozene hlásať večné pravdy aj napriek tomu, že sa to mnohým nebude páčiť.Slovensko už v tom čase bolo známe svojimi púťami. V polovici mája sa konala veľká púť z Bratislavy do Šaštína. Vedúcim sprievodu, ktorý mal 1 500 ľudí, bol don Šimončič. Vybavil zvláštny vlak s 22 vozňami, ktorý ich zaviezol do Šaštína aj naspäť. V sprievode bolo aj 80 učňov z Učňovského domova, ktorý viedli Školskí bratia. Šaštínsky direktor don Vizváry s radosťou privítal v čerstvo vynovenom chráme túto putujúcu masu ľudí.O týždeň neskôr do Šaštína prišla ďaľšia vzácna návšteva. Bol to minister školstva Ján Sivák. Povzbudil chlapcov, aby si cenili tú dobrú výchovu, ktorej sa im dostáva v ústave. Vyzval ich, aby sami pracovali na sebavýchove, aby z nich raz boli takí vychovávatelia, akých chcel mať svätý don Bosco a akých chce mať Slovenský štát. Oveľa vzácnejšej návštevy sa dostalo ústavu v Trnave. Koncom mája ich navštívil zástupca svätej stolice pán kardinál Dr.Jozef Burzia. Po svätej omši v univerzitnom kostole, ktorú pán kardinál slúžil za veľkej asistencie saleziánskeho kléru ho v ústave privítal direktor Dr.Sersen a jeden chovanec po taliansky. On odpovedal po slovensky. po obede si prezrel ústav a veľmi ho zaujímala aj Kopánka. Popoludní bolo 25.opakovnie operety don Strečanského "Rybári, rybári". Večer bola procesia so sochou Pomocnice. Z univerzitného chrámu ulicami mesta bola nesená socha v sprievode s vyše 10 000 veriacimi.V čase vojny mali kňazi v krajinách obsadých nemeckou armádou ťažké postavenie. Mnohí z nich doplatili životom za to, že sa postavili na stranu utláčaných veriacich. Začiatkom leta, 10. júna 1942 bol v Čechách zastrelený lidický farár Jozef Štemberka. Fašisti sa rozhodli vyvraždiť všetkých mužov jeho farnosti Lidice na výstrahu za atentát na Heydricha, ktorý bol zodpovedný za vyvražďovanie Židov a ponemčovanie Čiech a Moravy. Keď fašisti ponúkli Štemberkovi život, rozhodol sa, že neopustí svojich farníkov a postavil sa s nimi k múru, pri ktorom boli všetci muži zastrelení. Po tejto masakre Lidice zrovnali so zemou a ženy s ďeťmi boli odvlečené na nútené práce, alebo do táborov smrti.Veľa sa už popísalo o tom, že kňazi Slovenskej republiky v čase vojny boli profašisti a kolaboranti klerikálnej Tisovej vlády. Pravdou je, že kňazi sa starali o duchovné potreby Hlinkovej Gardy a hlavne saleziáni v mnohých mestách boli duchovnými radcami Hlinkovej mládeže. Program obidvoch združení mal však veľmi ďaleko od politiky a tiež od vrážd, ktoré im neskôr mylne boli pripisované a ktoré mali na svedomí pohotovostné oddiely HG vytvorené neskôr z členov HG pre čisto politické ciele. Pomoc saleziánov pre HM bola v tom, že ako duchovní radcovia zabezpečovali sviatostnú službu pri táboroch a akciách a pomáhali organizovať niektoré kultúrne a športové akcie.Koncom júna sa v Trnave na Kopánke konal deň HM. Program začal 20. júna v sobotu večer táborovým ohňom na ihrisku pre vyše 2 000 prítomných. Tejto akcie sa zúčastnili aj trnavskí saleziáni na čele s direktorom don Sersenom. Bol tam aj don Vácval, ktorý bol duchovným radcom XII. stotiny. Na konci táborového ohňa povedal don Hlubík večerné slovko.V nedeľu sa denný program začal svätou omšou a svätým prijímaním. Potom nasledovali cyklistické preteky, v ktorých sa súťažilo o putovný pohár Hlinkovej mládeže mesta Trnavy. Po pretekoch sa konali verejné cvičenia, pri ktorých mladí z HM predvádzali v šíkoch rozličné cviky a zoskupenia. Celú zostavu cvikov si z tribúny so zájmom prezerali mnohí vzácni hostia. Počas týchto cvičení vbehli na ihrisko traja chlapci - komici, ktorí priviedli svojím výstupom celé obecenstvo k veselému smiechu.Je ťažké dnes posúdiť nakoľko bol Tiso umiernený a nakoľko radikálny. Obviňovali ho aj z jedného aj z druhého extrému. V júni 1942 poslal Viliam Široký z väzenia moták v ktorom nariaďuje skupinám ilegálnej KSS "zastaviť politický boj proti Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu a odporcom zotročovania slovenského života."
