Toto predsavzatie znie takto: "Nebudem si dávať žiadne novoročné predsavzatia." Je to možné východisko pre tých, ktorí sa každý rok znova a znova o niečo pokúšajú, a nejde im to, a sú možno z toho "predsavzatiovania" znechutení. Je to možno tým, že si métu kladú príliš vysoko, až tam, kde nedoskočia, a už dopredu predpokladajú, že sa stretnú s neúspechom. Nie je zlé mať ideály, tie by sa však nemali stať iba jednoročnou métou, lebo málokde platí tak ako pri sebazdokonaľovaní, to známe slovenské: "Pomaly ďalej zájdeš".U mladých túžbu po takýchto kvalitatívnych skokoch považujeme za niečo prirodzené. Priveľa si uvedomujú túžby a primálo možnosti. U starších je zasa viditeľný opak. Priveľmi uvažujú nad tým, prečo sa niečo nedá, a preto aj zvládnuteľné túžby zvyknú udusiť v zárodku. Predsavzatia, ktoré nás môžu posunúť dopredu, a ktoré dokážeme splniť, nemôžu byť ani mladícke, ani starecké. Vyžadujú od nás určitú dávku sebapoznania a zrelosti, a najmä trpezlivosť s tým, že všetko dobré rastie pomaly.Pri pozeraní sa dopredu, je síce dobré poznať celoročnú trasu, no sústrediť sa je potrebné iba na najbližšie obdobie. Celoročnú métu je potrebné rozmeniť na každodenné drobné, na také, aby sa dali zvládnuť nie iba úplne ľahko, ale s určitou dávkou úsilia, ktoré nám prinesie ten dobrý pocit dobre zvládnutého dňa. Je potrebné si uvedomiť, že každý deň máme iba silu na zvládnutie dnešného dňa. Na zvládnutie toho zajtrajšieho príde sila až zajtra, na zvládnutie pozajtrajšieho príde pozajtra...Ak je to možné, métu by sme si nemali stanoviť ako jednu pevnú hranicu, ale ako škálu možností úspechu od tej najnižšej hranice, až po tú zvládnuteľnú pri všetkých priaznivých podmienkach. Kto si zvykol uvažovať takto škálovo, ten vie, že tá najhornejšia hranica je dosiahnuteľná iba s veľkým vypätím. S tým môžu mať problém iba perfekcionisti, ktorí sa vždy usilujú veci robiť výborne, a neprišli ešte na to, že život nie je matematický príklad. Život totiž väčšinou stačí zvládnuť dobre. Ak viem, že niečo nezvládnem výborne, a ani sa do toho nepustím, je to škoda, lebo by to mohol urobiť aspoň dobre.Moje novoročné predsavzatia zvyknú byť obvykle tri. "Kostol", "škola" a "ihrisko". Kostol symbolizuje prehĺbenie vzťahu s Bohom, škola je nájdením si viac času na štúdium a ihrisko je snaha po zvýšení pohybovej aktivity a zlepšení životosprávy. Uvedomujem si, že v povolaní, ktoré vykonávam, mojím "pracovným nástrojom" je moje ja. Nový rok prináša možnosti rozhodnúť sa pre častejšie naostrenie tejto píly. Nový rok je iba určitá časová hranica, na ktorej sme sa dohodli. Deň ako ktorýkoľvek iný. Ponúka však možnosť trochu zabudnúť na minuloročné neúspechy a budovať tie tohtoročné. Nie je to obvykle hrubá čiara za minulosťou, no zvykne byť aspoň polohrubá. :-)A ako dopadne hodnotenie na konci tohto roka? Môže to byť radosť z výsledkov vďaka plodom celoročného úsilia. Môže to skončiť bez lepších výsledkov, a iba na tej istej méte ako tento rok. V každom prípade by tam však mala byť radosť nad tým, že sme sa aj napriek ťažším chvíľam neprestali usilovať. Niekedy už to, že človek neklesá, je úspechom. Človek vraj nie je ako ryba, ktorú ak sa prestane hýbať, tak ju vzduchový balón v jej vnútri, vynesie z hĺbok hore. Človek je ako žralok, ak sa nehýbe smerom dohora, ide smerom nadol. Prajem vám všetkým, aby ste sa v tomto roku neprestali "hýbať". Budem sa tešiť spolu s vami, ak tento rok bude lepší ako bol vlaňajší, a budem sa tešiť aj vtedy, ak bude aspoň približne taký dobrý, ako ten, ktorý sme práve zavŕšili...
