Kardinál Dr. Ján Černoch, hoci bol pôvodom Slovák zo Skalice, sa ako najvyšší cirkevný hodnostár Uhorska všemožne usiloval s ostatnými maďarskými biskupmi prostredníctvom nižšieho kňazstva presvedčiť slovenský ľud, aby zostal verný starému Uhorsku.Černoch vydal obežník, v ktorom upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré hrozí slovenskému ľudu v "ukrutnej vláde proticirkevnej a počešťujúcej". Obyvatelia Slovenska sa mali na verejných schôdzkach a zhromaždeniach vysloviť, že chcú naďalej zotrvať v rámci Uhorska. Dôvodil okrem iného aj tým, že on hoci je Slovák, dosiahol najvyšší cirkevný úrad v Uhorsku.Na Černochovu akciu odpovedal Andrej Hlinka v mene slovenských kňazov, že Slováci budú konať v súlade s rozhodnutím Slovenskej národnej rady. Zdôraznil, že v mene slovenského kňazstva víta utvorenie Česko-Slovenska, vidí v ňom úsvit nového života, splnenie odvekých túžob Slovákov a vidí v tomto útvare záštitu a ochranu proti tisícročným krivdám a neprávostiam.Pochybuje, či kardinál Černoch je oprávnený súdiť o slovenských veciach, pretože sa nikdy neprejavil ako Slovák. Jeho pokus o zvrátenie nových pomerov do predošlého stavu pokladá za politicky pomýlený a odmieta ho.Vtedy sa z Hlinkovho podnetu vytvoril cirkevný odbor na obranu cirkevných katolíckych záujmov, pozostávajúci zo 73 kňazov. Dvanásti z nich tvorili výkonný výbor. Tento výbor pod predsedníctvom Andreja Hlinku sa na stretnutí 27. a 28. novembra v Ružomberku vyslovil za deklaráciu z 30. októbra a za úplnú oddanosť Česko-Slovenskému štátu. Tento výbor navrhol namiesto neslovenských biskupov ustanoviť slovenských a namiesto ostrihomského arcibiskupstva zriadiť biskupstvo v Trnave. Ústredný seminár mal byť v Bratislave. Maďarské úrady mali podľa dohody opustiť Slovensko do 25. decembra 1918. Ťažko sa však s tým zmierovali, až nakoniec ich vojsko a úrady muselo koncom januára 1919 vyhnať Česko-Slovenské vojsko.
