Prvú verejnú svätú omšu sme pripravovali celý týždeň. Pedchádzajúcu nedeľu sme boli na Rómskej púti v Gaboltove. Cestou z púte sme sa zastavili na Poštárke v Bardejove, kde sme si obzreli maringotku. Všetko nasvedčovalo tomu, že ju niekde pristavíme a jednu zo stien upravíme tak, aby sa dala zložiť dole, pretože žiadne priestory sa nám nerysovali.Ponúkli nám priestory bývalej práčovne, ktoré v tom čase slúžili ako provizórne WC, myslím, že niekde vyhrabem aj fotografiu ako to vyzeralo. Bolo to však malé a veľmi veľa by sme museli investovať do opravy priestoru, ktorý by bol nevyhovujúci jednak polohou a aj veľkosťou. Mali sme aj ponuku zaujať jednu z miestností v škôlke, nakoniec z toho nič nebolo.Keď starosta a poslanci videli, že to s hľadaním miestnosti myslíme vážne, ponúkli nám sálu kultúrneho, vtedy vlastne ešte "nekultúrneho domu". Bola to sála, v ktorej sa prevádzkoval bar. V nedeľu dopoludnia však bar býval zavretý. Z toho hľadania a vybavovania sme boli unavení a aj dosť vyčerpaní. Vo štvrtok som mal s Emom ostrejšiu výmenu názorov. Obidvaja sme dosť tvrdohlaví. Ukazuje sa, že najväčšou devízou budú pevné nervy a dohliadanie na relax.V piatok sme vytlačili a rozvešali plagáty po celom sídlisku, kde bol oznam o tom, že v nedeľu bude svätá omša a že sú na ňu pozvaní. Plagáty neviseli dlho. Bolo to ešte stále geto a my sme tu boli úplne cudzí element. Nečudujem sa, že ich strhli. V sobotu sa doviezla maringotka. V nej sme plánovali otvoriť priestor, kde by po omši okrem ulice, krčiem a baru mohli deti a mladí tráviť voľný čas.A ten sólokapor? Nezabudol som. Udalosť sa stala až v sobotu v noci. Ráno iba krátko pred svätou omšou sme zistili, že kaplánovi niekto z auta ukradol autorádio a rezervnú pneumatiku. Nechceli sme volať štátnu políciu, aby sme nerobili veľký rozruch. Úlohou nájsť autorádio aj rezervu sme poverili ich miestnu políciu. Tí mali do hodiny doniesť veci a priviesť aj vinníkov, lebo v opačnom prípade príde štátna polícia a vyšetrovala by to za prítomnosti médií, ktoré prišli nasnímať prvú svätú omšu ako začiatok niečoho...To by bol titulok pre Markízu a iný bulvár: "Hneď na začiatok sa ukazuje, že farárov tu nebudú mať radi..." alebo: "Kňazov nemajú radi nikde..." alebo: "Naša televízia bola pri tom, keď..." Ešte v začiatkoch Markízy sa jeden z mojich priateľov informoval, či budú uverejňovať aj správy o Cirkvi. Dostal krátku a jednoznačnú odpoveď: "Áno, ale iba škandály."Ako to dopadlo? Rómska polícia doniesla aj autorádio aj rezervu. Boli vďační, že sme im prejavili dôveru. Zlodejom pred nami povedali: "To ste nevedeli, že je to farárovo auto? Tri metre budete od neho chodiť!" Zlodeji nám za trest pomáhali v pondelok pri ustavovaní maringotky. Pracovali sme spolu s nimi.A nedeľná svätá omša? Konala sa 10. augusta 2003. Asi desať dospelých a dvadsať detí. Počet novinárov bol oveľa vyšší. Atmosféra bola príjemná. Veľa ľudí vyplašili kamery a mikrofóny zvedavých reportérov. Po omši sme na ich zvedavé otázky sme nesúkali zo seba žiadne prognózy. Urobíme, čo budeme môcť, koľko budeme vládať a veríme, že aspoň niečo sa nám s Božou pomocou podarí. Správy o našom oficiálnom začiatku sa nakoniec vysielali aj v českých médiách. Zo slovenských tuším iba Markíza mlčala. Vieme prečo.
