Poslušnejší, no neschopní, nemôžu mať prednosť pred schopnejšími. Znamenalo by to, že podŕdame darmi Ducha, ktoré dostal nejaký človek na to, aby nahradil miesto toho, kto svoje dielo buď dokončil, alebo je na túto úlohu menej vhodný. Vidieť to najmä na funkciach, ktoré nie sú iba čestné, ale vyžadujú veľkú zaangažovanosť a šikovnosť. V mnohých firmách sa odstupuje od tzv. večných šéfov a bývajú ustanovovaní na určitý čas.Toto múdre pravidlo prevzali aj v niektorých reholiach. Napríklad u Saleziánov je to úloha predstaveného domu. Tento predstavený po určenom čase ide naspäť „dolu z výšin“ stáva sa jednoduchým bratom a svoju službu prenechá druhému, ktorého si členovia rehole vyberú spomedzi seba. Veľmi rozumné to je aj v diecéze, keď úloha dekana nie je doživotná, ale chápe sa ako dočasná služba bratom a po skončení služby už nie je dekanom. Takto nezanikne Ježišova myšlienka, že sme si navzájom bratmi.Skutočná veľkosť človeka sa ukáže najmä vtedy, keď odchádza zo svojej pozície, aby prenechal svoje miesto schopnejšiemu od seba. Je to umenie a vyžaduje veľa charakteru. Máme ešte veľa čo na sebe robiť, aby sme sa mohli tešiť z toho, že tí, ktorí prídu po nás, budú schopnejší a šikovnejší ako my. Prosím Boha, aby mi vždy dal silu “k odchodu”, keď by na moje miesto mal prísť lepší odo mňa, aby som sa stiahol na miesto primerané mojim schopnostiam. Verím, že takýchto ľudí lepších odo mňa je veľa a že ich bude pribúdať.Ak na to niekedy pozabudnem, pripomeniem si aforizmus o tom, že cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí...
