Ďalším z prejavov proticirkevného zmýšľania bola udalosť, ktorá sa odohrala 3. novembra 1918 v Prahe. Pražský ľud sa vo svojej nenávisti k Cirkvi oboril na Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí a zrútil ho. Tento stĺp tam postavil ešte cisár Ferdinand III. na pamiatku víťazstva Pražanov nad Švédmi roku 1648. Učitelia odstránili z väčšiny škôl kríže a to najskôr vo väčších mestách. Z miest sa proticirkevná vlna prevalila aj cez vidiek a najviac zúrila v stredných Čechách, kde strhávali kríže, sochy Najsvätejšej Trojice a najmä sv. Jána Nepomuckého. Hneď po prevrate v Čechách vystúpilo vyše milióna veriacich z cirkvi. Prvá svetová vojna sa skončila až 11. novembra 1918. Skončilo to nezmyselné vraždenie v ktorom zahynulo vyše 10 miliónov ľudí. Okrem toho bolo 19 miliónov ranených a tri a pol milióna mrzákov. Aj Slováci pocítili hrôzy vojny. V tejto vojne bojovalo asi 400 tisíc Slovákov, z ktorých 62 tisíc zahynulo a 160 tisíc bolo ranených. Toto sú škody, ktoré sa dajú vypočítať. Táto vojna spôsobila však aj iné škody, ktoré sa ťažko dajú zistiť a vypočítať a ktorých následky sa hoja dlhšie ako zranenia. Po skončení vojny nariadil pápež Benedikt XV. zbierky pre nápravu škôd, ktorými boli postihnuté krajiny, či na strane Trojdohody, alebo na strane Ústredných štátov.Ku koncu vojny ustanovil úrad, ktorý spolu s Červeným krížom vyhľadával nezvestných zajatcov. Že táto akcia musela urobiť veľa dobrého, možno usúdiť z toho, že vláda posledného tureckého sultána Mehmeda VI. (1918-22) postavila v Carihrade pomník so sochou Benedikta XV. s nápisom:„Veľkňazovi doby svetovej tragédie, dobrodincovi národov bez rozdielu národnosti a náboženstva.“ Na konci vojny v Taliansku sú traja slovenskí saleziáni. Kňaz Ladislav Stano a klerici Fr. Sersen a J. Rosinský. O Rosinskom jeho známi hovorili, že sa tak zamiloval do hudby, že ešte aj v noci vyskočil z postele, prikradol sa k harmóniu a nacvičoval niektoré akordy a hmaty. Robil to bez ťahania mechov, lebo sa bál že privolá na seba asistenta a bude potrestaný za rušenie nočného kľudu. Dosiahol v hudbe slušné výsledky a dal jej prednosť aj pred kňazstvom. Don Stana poslali predstavení do Ríma na Sacro Cuore, kde pomáhal prefektovi pri nákupe a prideľovaní bežných potrieb pre obyvateľov ústavu. Slovenskí mladíci, ktorí začali prichádzať do Genzana a do Ríma k saleziánom, v ňom našli duchovného vodcu, spovedníka, zamestnávateľa a tešiteľa. Tu bol až do roku 1923, kedy odchádza do Perosy. V Poľsku sú ďalší dvaja Slováci. Je to Vagač, ktorý tam končí teológiu a Bokor, ktorý tam prichádza na druhý rok asistencie.
