Na štúdiá bude čas potom, keď sa obnoví normálny život. Vojnové časy vyžadujú aj mimoriadne obety. A tak ho poslali za asistenta do Alexandrie. Chodil s chovancami aj na prechádzky. Nevedomky prešiel aj do zakázaného pásma, kde ho chytili, legitimovali a vyšetrovali.Zistili, že v tomto meste je neoprávnene. Vrátil sa teda do Turína, dal si tu potvrdiť pobyt a robil asistenta na Valdoccu, kde mal na starosti 350 študentov v piatich triedach. Bola to ťažká a zodpovedná robota udržať takú chasu v poriadku. O rok v júni bol ako cudzinec podozrivý aj v Turíne, preto musel opustiť Turín a predstavení ho posielajú do Florencie, kde bol generálnym asistentom. Lenže čert nespí. A nespal ani vo Florencii. Nahuckal občanov proti prisťahovaným cudzincom, že ich vyjedajú a preto majú vraj málo polenty a makarónov.A tak musel František Sersen ísť ďalej na juh a pôsobil v Cazerte pri Neapoli. Bol tu v školskom roku 1918/19. Mal na starosti 100 žiakov, ktorým bol asistentom aj vyučoval. O svojich žiakoch sa vyjadril, že tí sa ťažko zmestia do svojej kože, ale ľahko zarežú do cudzej. Po Piovi X., ktorý zomiera na začiatku vojny, nastupuje pápež Benedikt XV. Hneď od začiatku svojho pontifikátu vyjadruje svoje jasné stanovisko k vojne. Keď ho chceli bojujúce strany získať na svoju stranu, odpovedal im:"My odsudzujeme akékoľvek porušovania práva všade, kde sa ono stáva, preto by nebolo ani vhodné, ani užitočné zatiahnuť pápežskú autoritu do dišpút bojujúcich štátov."Pápež však nezachovával len nejakú pasívnu neutralitu, aby sa bol díval nejako zhora a bez záujmu na zúčastnených vo vojne. Boli to predsa len jeho duchovné deti. A tak sa podujal zmierniť vojnovú hrôzu. Ako prvé dosiahol na obidvoch stranách, že sa aspoň na vianočnú svätú noc nestrieľalo.Hneď nato, v januári 1917, navrhol výmenu ťažko chorých vojakov, ktorí boli zajatí a tiež oslobodenie civilných zajatcov, najmä žien a detí. Navrhol tiež duchovnú službu v zajateckých táboroch. Návrhy boli prijaté a horlivo prevedené. Pápež vyslal tiež apoštolských vizitátorov z neutrálnych krajín, ktorí kontrolovali zaobchádzanie so zajatcami a sledovali priebeh plnenia dohodnutých podmienok, ktoré on navrhol.V auguste 1917 posiela pápež výzvu všetkým štátom, ktoré vedú vojnu. Navrhuje v nej evakuáciu zaujatých území, mierové rokovanie o sporných otázkach a hlavne vytvorenie nejakého medzinárodného orgánu na riešenie sporov.Táto myšlienka sa uskutočnila až 10. januára 1920, keď v Ženeve založili Spoločnosť národov, hoci tam zástupcu pápeža najskôr nechceli pustiť.
